Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR sa zapojilo v prvej fáze pätnásť kysuckých obcí a v druhej osemnásť.
Autor TASR
,aktualizované Dunajov 22. marca (TASR) – Protipovodňové opatrenia kysuckých obcí a miest v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR sú účinné. Na tlačovej konferencii v Dunajove to dnes skonštatovala predsedníčka Združenie miest a obcí Kysúc (ZMOK) Andrea Šimurdová.
V prvej výzve sa podľa nej zapojilo do projektu 15 a v druhej 18 kysuckých obcí. „Ani od jedného starostu nemám informáciu, že by to neprinieslo efekt. Každý to hodnotí pozitívne. Snáď menšie výhrady starostov súvisia s legislatívou, s vyúčtovaním a preplatením mzdových nákladov. Ale efekt, pre ktorý sa robili tieto opatrenia, tu jednoznačne je. A verím, že aj nová vláda bude v projekte pokračovať,“ povedala Šimurdová.
Zdôraznila, že po zime starostov a primátorov regiónu Kysúc najviac trápi preplatenie a prefinancovanie záchranných a zabezpečovacích prác. „Všetci sme v prvom rade zdokladovali a zúčtovali veci, ktoré súvisia so zachraňovaním. So snehovou kalamitou a ľadovou povodňou. Toto je pre nás priorita a robíme všetko pre to, aby sa obciam vrátili finančné prostriedky, ktoré do toho vložili,“ uviedla predsedníčka ZMOK a zároveň starostka obce Skalité.
Problémy s preplatením nákladov má aj obec Zborov nad Bystricou. Podľa starostu Juraja Hlavatého bude musieť pre administratívnu chybu zaplatiť z vlastného rozpočtu trojmesačnú prácu ľuďom, ktorí pracovali na svojpomocnom projekte obce. „Projekt sme robili dvakrát. Prvýkrát dodávateľsky, druhýkrát svojpomocne. A nastala administratívna chyba, že keď robíme svojpomocne, nie sú oprávnené mzdy pre ľudí, ktorých sme zamestnali. Obec ich bude musieť zaplatiť, čo určite prinesie problém do už dnes poddimenzovaného rozpočtu,“ dodal Hlavatý.
Primátor Čadce Milan Gura skonštatoval, že protipovodňový projekt je zatiaľ najefektívnejším projektom mesta. „Výzva vyšla veľmi rýchlo, peniaze prišli veľmi rýchlo. Opatrenia, ktoré sme urobili napríklad v časti Rieka, si vyžiadali náklady okolo 120.000 eur. A musím povedať, že sa osvedčili a ľudia majú pokojný spánok. Ale čo je veľmi efektívne – ľudia, ktorí nemohli zohnať prácu dlhé roky sa môžu zamestnať. A u nás v Čadci sa to otočilo tak, že koordinátori naučili týchto ľudí opäť pracovať. Sami sa chodia pýtať na úrad. V podstate nám vychovali ľudí pre ďalšie práce v Čadci,“ podotkol Gura.
Výkonný manažér Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR Michal Kravčík pripomenul, že najväčšia hustota v rámci protipovodňového projektu je na Kysuciach. „Starostovia aj zhotovitelia sa projektu veľmi dobre zhostili a vzniklo množstvo unikátnych technických riešení. Z hľadiska nasycovania celého povodia to určite pozitívne ovplyvní hydrologický režim Kysuce. Do projektu sa v rámci Slovenska zapojilo celkovo 488 obcí, ktoré zrealizovali vodozádržné opatrenia v objeme 10 miliónov metrov kubických (m3) vody a prácu získalo 7700 dlhodobo nezamestnaných,“ uzatvoril Kravčík.
V prvej výzve sa podľa nej zapojilo do projektu 15 a v druhej 18 kysuckých obcí. „Ani od jedného starostu nemám informáciu, že by to neprinieslo efekt. Každý to hodnotí pozitívne. Snáď menšie výhrady starostov súvisia s legislatívou, s vyúčtovaním a preplatením mzdových nákladov. Ale efekt, pre ktorý sa robili tieto opatrenia, tu jednoznačne je. A verím, že aj nová vláda bude v projekte pokračovať,“ povedala Šimurdová.
Zdôraznila, že po zime starostov a primátorov regiónu Kysúc najviac trápi preplatenie a prefinancovanie záchranných a zabezpečovacích prác. „Všetci sme v prvom rade zdokladovali a zúčtovali veci, ktoré súvisia so zachraňovaním. So snehovou kalamitou a ľadovou povodňou. Toto je pre nás priorita a robíme všetko pre to, aby sa obciam vrátili finančné prostriedky, ktoré do toho vložili,“ uviedla predsedníčka ZMOK a zároveň starostka obce Skalité.
Problémy s preplatením nákladov má aj obec Zborov nad Bystricou. Podľa starostu Juraja Hlavatého bude musieť pre administratívnu chybu zaplatiť z vlastného rozpočtu trojmesačnú prácu ľuďom, ktorí pracovali na svojpomocnom projekte obce. „Projekt sme robili dvakrát. Prvýkrát dodávateľsky, druhýkrát svojpomocne. A nastala administratívna chyba, že keď robíme svojpomocne, nie sú oprávnené mzdy pre ľudí, ktorých sme zamestnali. Obec ich bude musieť zaplatiť, čo určite prinesie problém do už dnes poddimenzovaného rozpočtu,“ dodal Hlavatý.
Primátor Čadce Milan Gura skonštatoval, že protipovodňový projekt je zatiaľ najefektívnejším projektom mesta. „Výzva vyšla veľmi rýchlo, peniaze prišli veľmi rýchlo. Opatrenia, ktoré sme urobili napríklad v časti Rieka, si vyžiadali náklady okolo 120.000 eur. A musím povedať, že sa osvedčili a ľudia majú pokojný spánok. Ale čo je veľmi efektívne – ľudia, ktorí nemohli zohnať prácu dlhé roky sa môžu zamestnať. A u nás v Čadci sa to otočilo tak, že koordinátori naučili týchto ľudí opäť pracovať. Sami sa chodia pýtať na úrad. V podstate nám vychovali ľudí pre ďalšie práce v Čadci,“ podotkol Gura.
Výkonný manažér Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR Michal Kravčík pripomenul, že najväčšia hustota v rámci protipovodňového projektu je na Kysuciach. „Starostovia aj zhotovitelia sa projektu veľmi dobre zhostili a vzniklo množstvo unikátnych technických riešení. Z hľadiska nasycovania celého povodia to určite pozitívne ovplyvní hydrologický režim Kysuce. Do projektu sa v rámci Slovenska zapojilo celkovo 488 obcí, ktoré zrealizovali vodozádržné opatrenia v objeme 10 miliónov metrov kubických (m3) vody a prácu získalo 7700 dlhodobo nezamestnaných,“ uzatvoril Kravčík.
