Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Asi pred dvoma rokmi si bývalý učiteľ a riaditeľ školy v Lehote pod Vtáčnikom zaumienil, že sa pokúsi zistiť, kde Jakub a Valent "zložili svoje kosti".
Autor TASR
Lehota pod Vtáčnikom 20. júla (TASR) - Starý otec Valenta Gašparoviča z Lehoty pod Vtáčnikom (okres Prievidza) Jakub mal 18 rokov, keď so svojimi dvomi bratmi Matejom a Valentom narukoval do cisárskej kráľovskej armády. V prvej svetovej vojne aj zahynul. Jeho vnuk sa rozhodol, že o osude svojich predkov chce zistiť viac. Napriek osloveniu inštitúcií v štyroch krajinách, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, sa mu to zatiaľ celkom nepodarilo.
Ako Gašparovič povedal pre TASR, Jakub sa oženil s jeho starou mamou v Lehote pod Vtáčnikom v kostole, ktorý stál na mieste terajšieho lomu, na hromadnom sobáši ľudí odchádzajúcich na front. "Narukoval v auguste 1914, v novembri sa mu narodil syn - môj otec. Jakub a Valent padli za cisára pána a jeho rodinu, vrátil sa iba Matej," spresnil.
Asi pred dvoma rokmi si bývalý učiteľ a riaditeľ školy v Lehote pod Vtáčnikom zaumienil, že sa pokúsi zistiť, kde Jakub a Valent "zložili svoje kosti". "Tak som napísal na slovenský historický ústav do Bratislavy, do vojenského archívu, či o nich nevedia. Bohužiaľ, nevedeli, ale odporučili ma na český Vojenský ústredný archív v pražskom Karlíne, že tam by to snáď mohli vedieť. Tak som napísal do Prahy, z ktorej mi prišlo vyrozumenie, že ani o nich informácie nemajú," povedal o začiatku svojho pátrania Gašparovič.
V liste z Prahy mu odporučili, aby sa opäť obrátil na slovenský Vojenský historický ústav. Podľa českého archívu by sa svojich predkov mohol možno dopátrať podľa toho, v akom pluku pôsobili, a to na základe údajov z matriky.
"Ja som sa už potom do tej Bratislavy neozval. Jeden bývalý učiteľ Greman mi poradil, že by som sa mohol obrátiť na vojenský ústav v Budapešti. Odtiaľ napísali, že počas druhej svetovej vojny bol vojenský archív zbombardovaný a že mám osloviť vojenský archív vo Viedni. Greman to vybavil, napísal do Viedne a tam našli jedného z nich. Zhodou okolností nie môjho starého otca, ale Valenta, ktorý patril do 15. honvédskeho pešieho pluku prvej stotiny, bol postrelený na chrbte a zomrel vo vojenskej nemocnici číslo 1/5 3. februára 1915. Pochovaný je v Galícii v obci Čada," pokračoval v rozprávaní Gašparovič.
Podľa jeho slov sa mu nepodarilo presne zistiť, kde sa Galícia nachádza, môže byť v Poľsku alebo na Ukrajine. Preto ďalej nepátral, keďže to nebol jeho starý otec. Ak sa mu to však podarí, rád by sa do obce Čada vybral pozrieť na hrob svojho predka. "Ani neviem, či bratia bojovali v jednej jednotke, alebo či neboli rozdelení na viaceré fronty. Je mi ľúto, že som sa starého otca nedopátral, ale aspoň mám čiastočný úspech, že som našiel, kde je pochovaný jeho brat," podotkol.
Cisárske vedenie neinformovalo rodiny, že ich rodinný príslušník padol za cisára, výnimkou nebol ani Gašparovičov starý otec. "V 20. - 30. rokoch ho oficiálne vyhlásili za nezvestného, ale stará mama dúfala, že sa vráti. Zomrela v roku 1986 v 90. roku svojho života. Nikdy sa už nevydala, keďže čakala na svojho muža," uzavrel Gašparovič.
Ako Gašparovič povedal pre TASR, Jakub sa oženil s jeho starou mamou v Lehote pod Vtáčnikom v kostole, ktorý stál na mieste terajšieho lomu, na hromadnom sobáši ľudí odchádzajúcich na front. "Narukoval v auguste 1914, v novembri sa mu narodil syn - môj otec. Jakub a Valent padli za cisára pána a jeho rodinu, vrátil sa iba Matej," spresnil.
Asi pred dvoma rokmi si bývalý učiteľ a riaditeľ školy v Lehote pod Vtáčnikom zaumienil, že sa pokúsi zistiť, kde Jakub a Valent "zložili svoje kosti". "Tak som napísal na slovenský historický ústav do Bratislavy, do vojenského archívu, či o nich nevedia. Bohužiaľ, nevedeli, ale odporučili ma na český Vojenský ústredný archív v pražskom Karlíne, že tam by to snáď mohli vedieť. Tak som napísal do Prahy, z ktorej mi prišlo vyrozumenie, že ani o nich informácie nemajú," povedal o začiatku svojho pátrania Gašparovič.
V liste z Prahy mu odporučili, aby sa opäť obrátil na slovenský Vojenský historický ústav. Podľa českého archívu by sa svojich predkov mohol možno dopátrať podľa toho, v akom pluku pôsobili, a to na základe údajov z matriky.
"Ja som sa už potom do tej Bratislavy neozval. Jeden bývalý učiteľ Greman mi poradil, že by som sa mohol obrátiť na vojenský ústav v Budapešti. Odtiaľ napísali, že počas druhej svetovej vojny bol vojenský archív zbombardovaný a že mám osloviť vojenský archív vo Viedni. Greman to vybavil, napísal do Viedne a tam našli jedného z nich. Zhodou okolností nie môjho starého otca, ale Valenta, ktorý patril do 15. honvédskeho pešieho pluku prvej stotiny, bol postrelený na chrbte a zomrel vo vojenskej nemocnici číslo 1/5 3. februára 1915. Pochovaný je v Galícii v obci Čada," pokračoval v rozprávaní Gašparovič.
Podľa jeho slov sa mu nepodarilo presne zistiť, kde sa Galícia nachádza, môže byť v Poľsku alebo na Ukrajine. Preto ďalej nepátral, keďže to nebol jeho starý otec. Ak sa mu to však podarí, rád by sa do obce Čada vybral pozrieť na hrob svojho predka. "Ani neviem, či bratia bojovali v jednej jednotke, alebo či neboli rozdelení na viaceré fronty. Je mi ľúto, že som sa starého otca nedopátral, ale aspoň mám čiastočný úspech, že som našiel, kde je pochovaný jeho brat," podotkol.
Cisárske vedenie neinformovalo rodiny, že ich rodinný príslušník padol za cisára, výnimkou nebol ani Gašparovičov starý otec. "V 20. - 30. rokoch ho oficiálne vyhlásili za nezvestného, ale stará mama dúfala, že sa vráti. Zomrela v roku 1986 v 90. roku svojho života. Nikdy sa už nevydala, keďže čakala na svojho muža," uzavrel Gašparovič.
