Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400.000 vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70.000 z nich v tejto vojne zahynulo.
Autor TASR
Košice 28. júla (TASR) - Pred 110 rokmi, 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zasiahla aj Slovensko, frontová línia v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu. Ako pre TASR uviedol predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, počas siedmich mesiacov od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali v tomto regióne ťažké a krvavé boje.
"Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte," uviedol Drobňák.
Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50.000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250.000 vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.
Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. "Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny," doplnil Drobňák.
Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400.000 vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70.000 z nich v tejto vojne zahynulo.
KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15.000 mien. "Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov," pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.
Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.
"Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov," zhodnotil Drobňák.
Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si životy približne desať miliónov vojakov. Milióny ďalších mali trvalé fyzické či psychické následky. Celkovo bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918.
"Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte," uviedol Drobňák.
Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50.000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250.000 vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.
Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. "Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny," doplnil Drobňák.
Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400.000 vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70.000 z nich v tejto vojne zahynulo.
KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15.000 mien. "Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov," pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.
Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.
"Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov," zhodnotil Drobňák.
Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si životy približne desať miliónov vojakov. Milióny ďalších mali trvalé fyzické či psychické následky. Celkovo bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918.
