Publikácia obsahuje i dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc a vyše 200 fotografií najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov.
Autor TASR
Rimavská Sobota 13. februára (TASR) – Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote vydalo knižnú publikáciu, ktorá približuje históriu hrnčiarstva vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont. Autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach je etnologička a riaditeľka GMM Oľga Bodorová.
Vedecko-populárna publikácia sa na takmer 250 stranách venuje histórii hrnčiarstva v širšom regióne Gemer-Malohont. Samostatná časť knihy je venovaná nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu a doposiaľ nepublikovaným spôsobom jeho predaja. Osobitná kapitola približuje výstavu šivetickej keramiky v roku 1934, ktorá mala celorepublikový charakter a medzinárodnú účasť.
Autorka knihy sa výskumu šivetickej a gemersko-malohontskej hrnčiny venuje už od roku 1973. "Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bolo bolestivé, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu," uviedla Bodorová.
Publikácia obsahuje i dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc a vyše 200 fotografií najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov. Zemepisne sa orientuje na celý gemersko-malohontský región so zameraním na lokality, kde sa hrnčiarstvo ešte v 19. storočí vynímalo nad všetky druhy tradičných remesiel.
"Remeslo vykresľujem na pozadí nedávnej minulosti, keď hrnčiarske produkty so značkou gemersko-malohontská hrnčina boli nenahraditeľným sortimentom v širokom kontexte juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je v regióne tento druh výroby prakticky na zániku," poznamenala Bodorová.
Knihu Hrnčiarstvo v Šiveticiach z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Publikácia je dostupná v pokladnici GMM.
Vedecko-populárna publikácia sa na takmer 250 stranách venuje histórii hrnčiarstva v širšom regióne Gemer-Malohont. Samostatná časť knihy je venovaná nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu a doposiaľ nepublikovaným spôsobom jeho predaja. Osobitná kapitola približuje výstavu šivetickej keramiky v roku 1934, ktorá mala celorepublikový charakter a medzinárodnú účasť.
Autorka knihy sa výskumu šivetickej a gemersko-malohontskej hrnčiny venuje už od roku 1973. "Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bolo bolestivé, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu," uviedla Bodorová.
Publikácia obsahuje i dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc a vyše 200 fotografií najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov. Zemepisne sa orientuje na celý gemersko-malohontský región so zameraním na lokality, kde sa hrnčiarstvo ešte v 19. storočí vynímalo nad všetky druhy tradičných remesiel.
"Remeslo vykresľujem na pozadí nedávnej minulosti, keď hrnčiarske produkty so značkou gemersko-malohontská hrnčina boli nenahraditeľným sortimentom v širokom kontexte juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je v regióne tento druh výroby prakticky na zániku," poznamenala Bodorová.
Knihu Hrnčiarstvo v Šiveticiach z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Publikácia je dostupná v pokladnici GMM.