Púchov 13. novembra (TASR) – Intenzívny záujem o politiku „zdedil“ Púchovčan Slavomír Flimmel po otcovi i starom otcovi. V čase Nežnej revolúcie mal 26 rokov, no už od 16 rokov sledoval politické diania vo východnom bloku prostredníctvom vysielania rádií Slobodná Európa a Hlas Ameriky. Pád komunizmu v Európe očakával skôr.



„Vedel som, že už od roku 1945 sme len jedna z mnohých ruských gubernií. Vedel som, že od roku 1968 sme krajina okupovaná veľkou ruskou armádou, ktorú nedokážeme sami poraziť. Keď v roku 1982 zomrel Leonid Brežnev, dúfal som, že je to začiatok konca ruského komunistického impéria. Agónia trvala síce o niečo dlhšie, než som predpokladal, ale koncom 80. rokov bol už rozvrat nezvratný,“ povedal Flimmel, ktorý bol jedným zo zakladateľov Občianskeho fóra v Púchove, ktoré sa neskôr premenovalo ne Verejnosť proti násiliu.

V piatok 17. novembra 1989 bol podľa vlastných slov ako učiteľ gymnázia na stužkovej slávnosti. Počas nej si niekoľkokrát odbehol domov, aby si vypočul na Slobodnej Európe správy z priebehu demonštrácie na Národnej triede v Prahe. „Očakával som, že režim pod náporom veľkých demonštrácií v Prahe padne o pár dní a do konca roka budú konečne po 43 rokoch slobodné voľby. Bohužiaľ to nešlo tak rýchlo a boli potrebné aj protesty v regiónoch, aby komunisti pochopili, že je koniec starého režimu,“ doplnil Flimmel.

I keď bol jedným z lídrov lokálneho revolučného hnutia v terajšom Púchovskom okrese, ťahalo ho to spolu s kamarátmi do centra Nežnej revolúcie – do Prahy. Štvorica Púchovčanov tak spolu s ním odišla deň po prvej demonštrácii v Púchove (24. novembra 1989) do vtedajšej československej metropoly. „Ráno 25. novembra jeden z nás - Jaroslav Jurisa - prečítal na Václavskom námestí pod sochou sv. Václava naše vyhlásenie, že aj slovenský vidiek sa pridáva a v koordinačnom centre Občianskeho fóra na Mústku sme odovzdali púchovskú rezolúciu Jirkovi Černému. V sobotu 25. a v nedeľu 26. novembra sme zažili dve obrovské demonštrácie na Letnej. Prespali sme u priateľov disidentov,“ uviedol Flimmel.

Hlavným odkazom Novembra '89 podľa neho bolo, že marxisticko-leninská komunistická teória je nepravdivá, komunistická prax je ekonomicky neefektívna a komunistický politický režim sa vždy zvrhne na totalitný, v ktorom vládnu zločinci a vrahovia.

„Komunizmus je nezlučiteľný so slobodou a demokraciou. Demokracia za 2500 rokov svojej existencie často prináša v slobodných voľbách víťazstvo zla nad dobrom, klamstva nad pravdou, nenávisti nad láskou. Stačí uviesť príklady z histórie - napríklad demokratické hlasovanie o poprave Sokrata alebo Ježiša, volebné víťazstvo Adolfa Hitlera a podobne. Žiadny lepší systém ako je demokracia však nepoznám,“ zdôraznil.

Flimmel je podľa vlastných slov zástancom kapitalizmu. I preto neskrýva sklamanie z toho, že za posledných 30 rokov vyhrali s výnimkou jediného prípadu na Slovensku parlamentné voľby postkomunisti a nacionalisti. „Idea kapitalizmu je však taká silná, že ju chtiac-nechtiac presadzujú do života aj slobodne zvolení komunisti, dokonca často aj proti vôli vlastných voličov,“ doplnil.