Párance z Pukanca sú cestoviny, vhadzujú do vriacej vody, kde sa uvaria. Podávajú sa so zemiakmi a slaninkou, prípadne s tvarohom posypaným cukrom.
Autor TASR
Nitra 30. novembra (TASR) – Tradičné jedlo drevorubačov a uhliarov z Pukanca by sa v budúcnosti mohlo dostať do Európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením. Pukanské párance majú svoju typickú receptúru a spôsob prípravy. Zároveň sú viazané práve na Pukanec a jeho okolie. Podľa slov riaditeľa Regionálneho združenia Váh-Dunaj-Ipeľ (RZ VDI) Daniela Balka sú to dobré predpoklady na to, aby bolo možné toto regionálne jedlo zaregistrovať a získať preň ochrannú známku.
"Už dlhšie sa zaoberáme hľadaním špecialít, ktoré by mohli pomôcť pri rozvoji cestovného ruchu. Na zatraktívnenie nitrianskeho regiónu môžu rôzne gurmánske špeciality veľmi dobre poslúžiť. Jednou z ich sú aj pukanské párance," hovorí Balko. Párance z Pukanca sú cestoviny, ktoré sa robia z dobre vypracovaného cesta. To sa po spracovaní pára a takéto párance sa vhadzujú do vriacej vody, kde sa uvaria. Podávajú sa so zemiakmi a slaninkou, prípadne s tvarohom posypaným cukrom. Boli obľúbeným jedlom drevorubačov a uhliarov, ktorým stačilo vyniesť do hory len zemiaky, slaninu a múku. Z mála surovín potom dokázali uvariť pomerne veľa výdatného jedla. Dnes sú párance obľúbenou pochúťkou, ktorú ženy s Pukanca varia na rôznych jarmokoch a podujatiach nielen v Nitrianskom kraji.
Aby sa proces registrácie mohol rozbehnúť, bude podľa Balka dôležité zistiť, či vôbec je v regióne a medzi výrobcami párancov záujem o ochrannú známku. Bez ich súhlasu a zhode na tom, aké jedlo sa vlastne môže označiť názvom pukanské párance, by prípadná registrácie mohla narobiť viac škody ako osohu. "Venujeme sa tejto problematike a zistili sme, že napríklad na Morave spôsobila aj isté komplikácie. Pod ochrannou známkou tu majú zaregistrovaný koláč, ktorý sa volá frkál. Problémom je, že sa do zoznamu zapísal dosť nešťastne, s presnou receptúrou a technológiou výroby, ktorú ale mnohí jeho výrobcovia, a dokonca aj niektorí víťazi súťaží o najlepší frkál, takmer nepoužívajú. Dnes sa teda môže volať frkál iba koláč, vyrobený podľa presnej receptúry, ktorú ale väčšina tradičných výrobcov nepovažuje za najlepšiu," vysvetlil Balko. Ako zdôraznil, práve z tohto dôvodu je nutná pri prípadnej registrácii pukanských párancov dohoda medzi ich výrobcami na tom, aké jedlo môže niesť tento názov. "Následne by sa mohlo požiadať ministerstvo pôdohospodárstva o začatie procesu, ktorý by viedol k zápisu párancov do Európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením," povedal Balko.
V Nitrianskom kraji sú podľa jeho slov aj ďalšie tradičné špeciality. Ich registrácia by však bola oveľa problematickejšia. "Párance sú typické pre istú uzavretú kotlinu v Štiavnických horách. Jedlá z nížin na juhu regiónu sa veľmi rýchlo dostávali aj do iných oblastí a dnes je ťažké povedať, že sú charakteristické iba pre Nitriansky kraj. Napríklad Maďarsko je pri registrácii svojich jedál, destilátov, či vín oveľa aktívnejšie ako Slovensko, ale nikoho tam zatiaľ nenapadlo zaregistrovať segedínsky guláš alebo koložvársku kapustu. K registrácii treba pristupovať citlivo a vyhnúť sa pri tom možným chybám, ktoré môžu viac uškodiť ako pomôcť," dodal Balko.
"Už dlhšie sa zaoberáme hľadaním špecialít, ktoré by mohli pomôcť pri rozvoji cestovného ruchu. Na zatraktívnenie nitrianskeho regiónu môžu rôzne gurmánske špeciality veľmi dobre poslúžiť. Jednou z ich sú aj pukanské párance," hovorí Balko. Párance z Pukanca sú cestoviny, ktoré sa robia z dobre vypracovaného cesta. To sa po spracovaní pára a takéto párance sa vhadzujú do vriacej vody, kde sa uvaria. Podávajú sa so zemiakmi a slaninkou, prípadne s tvarohom posypaným cukrom. Boli obľúbeným jedlom drevorubačov a uhliarov, ktorým stačilo vyniesť do hory len zemiaky, slaninu a múku. Z mála surovín potom dokázali uvariť pomerne veľa výdatného jedla. Dnes sú párance obľúbenou pochúťkou, ktorú ženy s Pukanca varia na rôznych jarmokoch a podujatiach nielen v Nitrianskom kraji.
Aby sa proces registrácie mohol rozbehnúť, bude podľa Balka dôležité zistiť, či vôbec je v regióne a medzi výrobcami párancov záujem o ochrannú známku. Bez ich súhlasu a zhode na tom, aké jedlo sa vlastne môže označiť názvom pukanské párance, by prípadná registrácie mohla narobiť viac škody ako osohu. "Venujeme sa tejto problematike a zistili sme, že napríklad na Morave spôsobila aj isté komplikácie. Pod ochrannou známkou tu majú zaregistrovaný koláč, ktorý sa volá frkál. Problémom je, že sa do zoznamu zapísal dosť nešťastne, s presnou receptúrou a technológiou výroby, ktorú ale mnohí jeho výrobcovia, a dokonca aj niektorí víťazi súťaží o najlepší frkál, takmer nepoužívajú. Dnes sa teda môže volať frkál iba koláč, vyrobený podľa presnej receptúry, ktorú ale väčšina tradičných výrobcov nepovažuje za najlepšiu," vysvetlil Balko. Ako zdôraznil, práve z tohto dôvodu je nutná pri prípadnej registrácii pukanských párancov dohoda medzi ich výrobcami na tom, aké jedlo môže niesť tento názov. "Následne by sa mohlo požiadať ministerstvo pôdohospodárstva o začatie procesu, ktorý by viedol k zápisu párancov do Európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením," povedal Balko.
V Nitrianskom kraji sú podľa jeho slov aj ďalšie tradičné špeciality. Ich registrácia by však bola oveľa problematickejšia. "Párance sú typické pre istú uzavretú kotlinu v Štiavnických horách. Jedlá z nížin na juhu regiónu sa veľmi rýchlo dostávali aj do iných oblastí a dnes je ťažké povedať, že sú charakteristické iba pre Nitriansky kraj. Napríklad Maďarsko je pri registrácii svojich jedál, destilátov, či vín oveľa aktívnejšie ako Slovensko, ale nikoho tam zatiaľ nenapadlo zaregistrovať segedínsky guláš alebo koložvársku kapustu. K registrácii treba pristupovať citlivo a vyhnúť sa pri tom možným chybám, ktoré môžu viac uškodiť ako pomôcť," dodal Balko.