Kniha o mlynárstve v Gemeri-Malohonte približuje aj sociálne postavenie mlynárov a ich rodinné zázemie, v regióne totiž vznikali celé mlynárske dynastie.
Autor TASR
Rimavská Sobota 29. septembra (TASR) - Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote vydalo novú publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte. Kniha približuje problematiku mlynárskeho remesla v regióne a vychádza z viac ako desaťročného výskumu vo vyše 30 lokalitách. TASR o tom informovala etnologička múzea Ľudmila Pulišová.
Publikácia venovaná mlynárstvu v Gemeri-Malohonte je vyústením vedecko-výskumnej činnosti autorov Jána Aláča a Pulišovej, ktorí na túto tému realizovali v rokoch 2008 až 2019 i etnologicko-historický výskum. Okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov múzea pri výskume pracovali aj s ešte žijúcimi mlynármi, ich potomkami či rodinnými príslušníkmi. Výskum realizovali vo vyše 30 lokalitách regiónu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá či Muráň.
"Práve rozsiahlosť a členitosť daného priestoru mala vplyv aj na typovú odlišnosť a rôznorodosť vodných mlynov. Na hornatom severe s prudšími menšími tokmi boli malé mlyny s náhonom na hornú vodu. Na juhu s väčšími tokmi s pokojnejšou vodou boli mlyny s náhonom na spodnú vodu, často s niekoľkými vodnými kolesami za sebou," priblížila Pulišová.
Kniha o mlynárstve v Gemeri-Malohonte približuje aj sociálne postavenie mlynárov a ich rodinné zázemie, v regióne totiž vznikali celé mlynárske dynastie. Zachytáva aj celospoločenské, socioekonomické zmeny a zmeny v hospodárstve, ktorých dôsledkom boli postupné zmeny a neskôr až zánik tradičného mlynárstva. Okrem textu obsahuje viac ako 270 fotografií mlynov a ich okolia, mlynárov, plány prestavby mlynov či výučné a tovarišské listy. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Publikácia venovaná mlynárstvu v Gemeri-Malohonte je vyústením vedecko-výskumnej činnosti autorov Jána Aláča a Pulišovej, ktorí na túto tému realizovali v rokoch 2008 až 2019 i etnologicko-historický výskum. Okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov múzea pri výskume pracovali aj s ešte žijúcimi mlynármi, ich potomkami či rodinnými príslušníkmi. Výskum realizovali vo vyše 30 lokalitách regiónu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá či Muráň.
"Práve rozsiahlosť a členitosť daného priestoru mala vplyv aj na typovú odlišnosť a rôznorodosť vodných mlynov. Na hornatom severe s prudšími menšími tokmi boli malé mlyny s náhonom na hornú vodu. Na juhu s väčšími tokmi s pokojnejšou vodou boli mlyny s náhonom na spodnú vodu, často s niekoľkými vodnými kolesami za sebou," priblížila Pulišová.
Kniha o mlynárstve v Gemeri-Malohonte približuje aj sociálne postavenie mlynárov a ich rodinné zázemie, v regióne totiž vznikali celé mlynárske dynastie. Zachytáva aj celospoločenské, socioekonomické zmeny a zmeny v hospodárstve, ktorých dôsledkom boli postupné zmeny a neskôr až zánik tradičného mlynárstva. Okrem textu obsahuje viac ako 270 fotografií mlynov a ich okolia, mlynárov, plány prestavby mlynov či výučné a tovarišské listy. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.