Vianoce patria k najvýznamnejším sviatkom a spája sa s nimi mnoho zvykov či tradícií.
Autor TASR
Rimavská Sobota 3. decembra (TASR) - Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote v rámci aktivity predmet mesiaca počas decembra návštevníkom predstaví ukážku vianočných ozdôb zo 60. až 90. rokov 20. storočia. TASR o tom informovala PR manažérka múzea Szilvia Tóth.
Vianoce patria k najvýznamnejším sviatkom a spája sa s nimi mnoho zvykov či tradícií. Symbolom Vianoc je vianočný stromček, ktorý sa na naše územie dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najskôr objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach.
"Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po prvej svetovej vojne. Zväčša išlo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami," priblížila etnologička GMM Ľudmila Pulišová.
Vianočný stromček mal zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom roku, ľudia naň preto vešali slamené ozdoby, jablká, orechy zabalené do pozlátka, sušené slivky či reťaze zo šípok. Výzdoba bola dopĺňaná aj o domáce salónky z páleného cukru, medovníky či papierové ozdoby. Obľúbené fúkané sklenené vianočné gule sa objavujú koncom 19. storočia.
"Najskôr boli jednofarebné, no postupne sa začali zdobiť rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi, kresťanskými symbolmi. Už začiatkom 20. storočia sa objavujú aj iné tvary fúkaných ozdôb zo skla, ako šišky, domčeky, snehové vločky, srdiečka či hviezdy. Neodmysliteľnou súčasťou výzdoby vianočného stromčeka sú i vianočné svetielka. Spočiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty, v tradičnej kultúre aj ochrany pred zlými silami, postupne sa objavili prskavky a koncom 19. storočia, v súvislosti s rozširovaním využívania elektrickej energie, aj elektrické vianočné osvetlenie," doplnila Pulišová.
V etnologickom fonde GMM sa nachádza viac ako 180 kusov historických vianočných ozdôb zo 60. až 90. rokov minulého storočia. Ukážku z nich múzeum počas decembra návštevníkom prezentuje vo svojich výstavných priestoroch.
Vianoce patria k najvýznamnejším sviatkom a spája sa s nimi mnoho zvykov či tradícií. Symbolom Vianoc je vianočný stromček, ktorý sa na naše územie dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najskôr objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach.
"Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po prvej svetovej vojne. Zväčša išlo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami," priblížila etnologička GMM Ľudmila Pulišová.
Vianočný stromček mal zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom roku, ľudia naň preto vešali slamené ozdoby, jablká, orechy zabalené do pozlátka, sušené slivky či reťaze zo šípok. Výzdoba bola dopĺňaná aj o domáce salónky z páleného cukru, medovníky či papierové ozdoby. Obľúbené fúkané sklenené vianočné gule sa objavujú koncom 19. storočia.
"Najskôr boli jednofarebné, no postupne sa začali zdobiť rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi, kresťanskými symbolmi. Už začiatkom 20. storočia sa objavujú aj iné tvary fúkaných ozdôb zo skla, ako šišky, domčeky, snehové vločky, srdiečka či hviezdy. Neodmysliteľnou súčasťou výzdoby vianočného stromčeka sú i vianočné svetielka. Spočiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty, v tradičnej kultúre aj ochrany pred zlými silami, postupne sa objavili prskavky a koncom 19. storočia, v súvislosti s rozširovaním využívania elektrickej energie, aj elektrické vianočné osvetlenie," doplnila Pulišová.
V etnologickom fonde GMM sa nachádza viac ako 180 kusov historických vianočných ozdôb zo 60. až 90. rokov minulého storočia. Ukážku z nich múzeum počas decembra návštevníkom prezentuje vo svojich výstavných priestoroch.