Ako skonštatovala samospráva, hustota obyvateľstva v rámci urbanizovaného prostredia Rimavskej Soboty nie je veľká a nie je homogénna.
Autor TASR
Rimavská Sobota 6. mája (TASR) - Mesto Rimavská Sobota sa v rámci výsadby stromovej zelene zameriava najmä na časti mesta so sídliskovou aglomeráciou, kde sa dôsledky extrémnych horúčav prejavujú výraznejšie. Zo strany štátu by samospráva očakávala posun v oblasti klimatickej legislatívy. Pre TASR to uviedlo mesto v reakcii na analýzu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), podľa ktorej patrí aj okres Rimavská Sobota k extrémnymi horúčavami najohrozenejším oblastiam.
Ako skonštatovala samospráva, hustota obyvateľstva v rámci urbanizovaného prostredia Rimavskej Soboty nie je veľká a nie je homogénna. Strieda sa tam sídlisková forma bývania s individuálnym bývaním v rodinných domoch s výskytom väčších či menších plôch zelene, pričom tento typ bývania má značné zastúpenie. V rámci výsadby stromovej zelene sa preto mesto zameriava najmä na sídliská, kde sa horúčavy prejavujú výraznejšie.
"Výsadbou stromov všade tam, kde to dovoľujú aj ochranné pásma inžinierskych sietí, sa snažíme zlepšiť mikroklimatické podmienky intravilánu mesta. V mestskom parku popri vodnej ploche napájanom z rieky Rimava sa z rozpočtu samosprávy zriadila aj fontána. Park s uvedenými prvkami vytvára vhodný priestor na oddych aj počas extrémnych horúčav," uviedlo mesto.
Výskyt extrémnych horúčav v regióne môže mať podľa samosprávy v budúcnosti aj ekonomické dosahy na obyvateľstvo, a to napríklad vo forme zvýšených výdavkov na klimatické zariadenia či tepelné izolácie budov. Problémom môže byť aj demografické zloženie obyvateľstva, v rámci ktorého tvoria značný podiel seniori, často s výskytom kardiovaskulárnych chorôb. "Pre túto skupinu predstavujú extrémne horúčavy zvýšené riziko a následne stúpa vyťaženosť zdravotníckych zariadení," dodalo mesto.
V rámci riešenia dosahov extrémnych horúčav by mesto Rimavská Sobota zo strany štátu očakávalo posun v klimatickej legislatíve a prijatie zákonov, ktoré by boli priamo zamerané na reakciu na zmenu klímy. Za potrebné považuje aj zapracovanie klimatických záležitostí do už existujúcich alebo pripravovaných zákonov. "Mestá by sa následne mohli podľa nich nielen riadiť, ale mohli by na nich postaviť celú svoju lokálnu klimatickú legislatívu," skonštatovala samospráva.
Podľa analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval IEP, je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota.
Ako skonštatovala samospráva, hustota obyvateľstva v rámci urbanizovaného prostredia Rimavskej Soboty nie je veľká a nie je homogénna. Strieda sa tam sídlisková forma bývania s individuálnym bývaním v rodinných domoch s výskytom väčších či menších plôch zelene, pričom tento typ bývania má značné zastúpenie. V rámci výsadby stromovej zelene sa preto mesto zameriava najmä na sídliská, kde sa horúčavy prejavujú výraznejšie.
"Výsadbou stromov všade tam, kde to dovoľujú aj ochranné pásma inžinierskych sietí, sa snažíme zlepšiť mikroklimatické podmienky intravilánu mesta. V mestskom parku popri vodnej ploche napájanom z rieky Rimava sa z rozpočtu samosprávy zriadila aj fontána. Park s uvedenými prvkami vytvára vhodný priestor na oddych aj počas extrémnych horúčav," uviedlo mesto.
Výskyt extrémnych horúčav v regióne môže mať podľa samosprávy v budúcnosti aj ekonomické dosahy na obyvateľstvo, a to napríklad vo forme zvýšených výdavkov na klimatické zariadenia či tepelné izolácie budov. Problémom môže byť aj demografické zloženie obyvateľstva, v rámci ktorého tvoria značný podiel seniori, často s výskytom kardiovaskulárnych chorôb. "Pre túto skupinu predstavujú extrémne horúčavy zvýšené riziko a následne stúpa vyťaženosť zdravotníckych zariadení," dodalo mesto.
V rámci riešenia dosahov extrémnych horúčav by mesto Rimavská Sobota zo strany štátu očakávalo posun v klimatickej legislatíve a prijatie zákonov, ktoré by boli priamo zamerané na reakciu na zmenu klímy. Za potrebné považuje aj zapracovanie klimatických záležitostí do už existujúcich alebo pripravovaných zákonov. "Mestá by sa následne mohli podľa nich nielen riadiť, ale mohli by na nich postaviť celú svoju lokálnu klimatickú legislatívu," skonštatovala samospráva.
Podľa analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval IEP, je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota.