Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotná obec vznikla v 13. storočí na nive riečky Blh a patrila do územia kráľovského hradu Gemer.
Autor TASR
,aktualizované Radnovce 23. júna (TASR) – Do mladšej doby bronzovej možno datovať najstaršie zistené osídlenie katastra obce Radnovce na juhu Rimavskosobotského okresu. TASR o tom informoval archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš, podľa ktorého však priamo v obci či okolí doteraz väčší archeologický výskum neprebehol.
„Celý tento mikroregión bol osídlený už v mladšej dobe bronzovej. Predovšetkým lokality Dulovo a Zádor, kde boli povrchovým zberom zistené sídliská z tohto obdobia,“ konkretizoval Botoš.
Samotná obec vznikla v 13. storočí na nive riečky Blh a patrila do územia kráľovského hradu Gemer. V dobových prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1332 ako Radnotfalva, následne v 15. storočí ako Rádnótfalu, Rathoultfalwa, Radnotfalua či Radnothfalwa. Názov Radnovce nesie od roku 1920, v maďarčine je dnes nazývaná Nemesradnót.
V dedine sa do dnešných dní zachovalo iba málo starších stavieb. Jedinou kultúrnou pamiatkou je kalvínsky kostol z roku 1875. Priamo pri ňom je situovaná klasicistická kúria z prvej polovice 19. storočia, ktorá neskôr slúžila aj ako fara.
Z Radnoviec pochádzali rodičia maďarského básnika Miklósa Radnótiho (1909 - 1944). „Verejnosti je málo známe, že Miklós Glatter, ktorého svet pozná pod menom Radnóti, si básnický pseudonym zvolil od obce Radnovce, ktorá sa vtedy nachádzala v Gemerskej župe. Nie náhodou, veď jeho rodičia pochádzajú odtiaľto a jeho dedo mal obchod v susednej Rimavskej Seči,“ vysvetlil historik István B. Kovács vo svojej knihe Gemersko.
Najznámejším rodákom z Radnoviec je básnik Lajos Pósa (1850 - 1914), predstaviteľ maďarskej detskej literatúry. Bol tiež zakladateľom a redaktorom detského časopisu Én Ujságom (Moje noviny). Obidve osobnosti pripomínajú v Radnovciach busty pred budovou školy z roku 1931, ako aj pamätná tabuľa na jej priečelí.
Podľa slov starostu Radnoviec Aladára Bariho bola dedina ešte pred niekoľkými desaťročiami známa ako pôsobisko významných primášov, napríklad Rudolfa Baloga. „Aj v 80. či 90. rokoch u nás bolo stále dosť primášov. Volali ich hrávať nielen do dedín v okolí, ale i do Maďarska či Čiech. Všetci už však, bohužiaľ, postupne vymreli. Aj v súčasnosti ale máme mladého talentovaného huslistu Rolanda Györgyho, ktorý navyše obsadil prvé miesto v celoslovenskej recitačnej súťaži Mihálya Tompu,“ konkretizoval starosta.
V dedine sú majoritou Rómovia, tvoria zhruba 96 percent obyvateľstva
Pozícia majority a minority je v obci Radnovce na juhu Rimavskosobotského okresu opačná, než vo väčšine iných dedín SR. Ako TASR prezradil jej starosta Aladár Bari, Rómovia v nej majú absolútnu väčšinu, keďže tvoria zhruba 96 percent z 930 obyvateľov.„Väčšina ľudí je u nás maďarskej národnosti, vrátane Rómov, ktorí tiež hovoria po maďarsky. Sme vlastne len nejakých 12 až 13 kilometrov od maďarských hraníc, takže tu prevažuje maďarčina,“ vysvetlil starosta s tým, že v celej obci majú iba jediného Slováka a špecifikom je tiež vysoký podiel mladých ľudí. „Počet obyvateľov vo veku do 18 rokov je zhruba 380,“ dodal.
Kvalitu života v Radnovciach ovplyvňuje nedostatok inžinierskych sietí, keďže prakticky jedinou vybudovanou je elektrická sieť. „V tomto regióne pitnú vodu z vodovodu nenájdete. Približne 600 metrov od dediny síce vedie vodovod smerom do Čížu, ale Radnovce ani ďalšie z okolitých obcí naň nie sú pripojené. Máme však už povolenie na vybudovanie prípojky do dediny, ak na to budú peniaze,“ uviedol Bari a doplnil, že majú pripravenú aj zmluvu na vypracovanie projektovej dokumentácie vodovodu, kanalizáciu a koreňovej čistiarne odpadových vôd. „Na plynofikáciu obce však nie je ani šanca,“ konštatoval.
Zámerom do budúcnosti, ktorý by podľa jeho slov tiež mohol zlepšiť kvalitu života jej obyvateľov, je zriadenie komunitného centra. Vzniknúť by mohlo v budove bývalej fary, ktorú samospráva prednedávnom kúpila od cirkvi. Zatiaľ je však prázdna a potrebuje rekonštrukciu. „Radi by sme práve tam zriadili komunitné centrum, ak sa nám podarí získať peniaze na jej opravu,“ ozrejmil starosta.
Zložitou oblasťou je v Radnovciach aj otázka bývania. V tomto smere však podľa Bariho vidieť nádej na zlepšenie. „Chceli by sme postaviť 30 bytových jednotiek nižšieho štandardu. V súčasnosti čakáme na odsúhlasenie projektu ministerstvom dopravy a vyjadrenie Štátneho fondu rozvoja bývania,“ priblížil.
Ak všetko pôjde dobre, byty by chceli dokončiť ešte v tomto roku. „Nebude však ľahké tie bytové jednotky rozdeliť ľuďom. Máme totiž okolo 120 žiadostí. Teda 30 rodinám pomôžeme, ale ďalší budú mať na nás ťažké srdce,“ podotkol Bari.
Najväčším problémom obce je 95-percentná nezamestnanosť
Vysoká miera nezamestnanosti, ktorá dosahuje úroveň 95 percent, je najväčším problémom obce Radnovce na juhu Rimavskosobotského okresu. Podľa starostu Aladára Bariho môže v tomto smere pomôcť pripravovaný sociálny podnik zameraný predovšetkým na pestovanie zeleniny, ktorú mienia dodávať do viacerých školských zariadení v okolí.„Zriadiť ho chceme za pomoci prostriedkov z akčného plánu rozvoja okresu. Na 75 až 80 percent to už máme pripravené. Bol by som rád, keby sa nám žiadosť na zriadenie podarilo podať do jedného mesiaca,“ konkretizoval starosta s tým, že na tento zámer už majú vyhradený aj pozemok.
V obci a blízkom okolí úplne chýbajú väčší zamestnávatelia a podľa Bariho dáva prácu najviac ľuďom práve samospráva, buď na obecnom úrade, v škole a škôlke, prípadne cez projekty. „V poslednej dobe však máme problémy, keďže cez úrad práce nám ich viacero neprešlo,“ poznamenal starosta, podľa ktorého sú jedným z dôvodov relatívne vysoké kritériá na potenciálnych zamestnancov.
„Je to napríklad stredoškolské vzdelanie. Lenže v týchto dedinách s takouto mierou chudoby je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý má dokončenú aspoň strednú školu. Problémom bývajú aj príliš dlhé doby refundácie nákladov spojených s projektmi,“ doplnil.
Okrem samosprávy vytvára pracovné príležitosti v obci už len niekoľko malých podnikateľov. „Prevádzkujú napríklad dva obchody so zmiešaným tovarom a stavivá s drogériou. Majiteľ tej firmy zamestnáva aj zopár ľudí v stavebníctve. Máme tu aj poľnohospodára, ktorý sa venoval pestovaniu zeleniny. S tým však skončil, keďže cenami nevedel konkurovať veľkým obchodom a venuje sa už iným plodinám,“ konštatoval Bari.
V dedine pôsobí viacero združení a sídli v nej aj organizácia Spoločnými silami za rozkvet Gemera, zastrešujúca sedem obcí a 23 občianskych združení z okresov Rimavská Sobota a Lučenec. „Plánujeme viacero projektov. Napríklad prípravu na komunálne voľby, v rámci ktorej chceme prostredníctvom rôznych školení pomôcť kandidátom na poslancov i primátorov a priblížiť im, ako funguje samospráva, kompetencie jej predstaviteľov a podobne,“ načrtol generálny sekretár organizácie Csaba Horváth. V Radnovciach okrem toho pôsobí aj rómska organizácia PURT a Rómska jednota, ktoré cez projekty úradu práce zamestnávajú päť až šesť ľudí.
Aktívnym združením je aj miestny futbalový klub, ktorý má v doraste a mužstve dospelých okolo 28 futbalistov. „Hráme momentálne v piatej lige. Prvú polovicu tohtoročnej sezóny sme ukončili na prvom mieste,“ priblížil pre TASR tréner Július Kárász.
Rozrastajúcej sa obci už kapacitne nestačí škola ani škôlka
Súčasné budovy škôlky a základnej školy (ZŠ) v obci Radnovce na juhu Rimavskosobotského okresu už kapacitne nepostačujú, keďže dedina v posledných rokoch zaznamenala podstatný nárast počtu mladých ľudí. Podľa slov jej starostu Aladára Bariho je v obci s 930 obyvateľmi až 380 mladých ľudí do 18 rokov, preto samospráva musí tento problém bezodkladne riešiť.
V súčasnosti je už v štádiu realizácie projekt výstavby novej školskej budovy. Zatiaľ je hotová betónová podkladová platňa a obec čaká na dokončenie SIP panelov, z ktorých bude budova zmontovaná. „Do konca augusta by mala stáť a byť aj skolaudovaná. Takže nový školský rok by sme radi začali už v nej," avizoval starosta s tým, že na výstavbu školy dostali z akčného plánu rozvoja okresu 200.000 eur, z čoho toho bolo 5000 eur na projektovú dokumentáciu. „Súťaž vyhral dodávateľ so sumou zhruba 237.000 eur, zvyšok nákladov ide z obecného rozpočtu," dodal Bari.
V tomto školskom roku navštevuje starú budovu školy 90 žiakov. „Kapacitne už nepostačuje, v minulých rokoch sme mali jednu triedu umiestnenú dokonca aj v budove škôlky. Navyše, nemáme tu ani zborovňu, jedáleň či telocvičňu," podotkla na margo súčasných priestorov riaditeľka ZŠ Monika Holeková.
Podobná situácia je aj v radnovskej škôlke, do ktorej bolo v poslednom roku prihlásených 127 detí, čo viac ako šesťnásobne prevyšuje jej kapacitu. „Na novú škôlku máme hotovú projektovú dokumentáciu, aj vydané stavebné povolenie. Bude mať kapacitu 96 detí," konkretizoval starosta s tým, že nestihli termín predchádzajúcej grantovej výzvy, keďže sa im nepodarilo včas vysporiadať časť pozemku, kde bude stáť. „Do konca roka by však mala vyjsť ďalšia výzva a do tej sa okamžite zapojíme," zakončil.
