Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Všetky aktivity a propagácia lokality sa odvíjajú od dostupnosti finančných prostriedkov.
Autor TASR
Rákoš 22. augusta (TASR) – Zo stredovekého hradu nad obcou Rákoš v okrese Revúca ostali len zabudnuté ruiny, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi chýbali aj vo väčšine turistických máp.
O nápravu a postupnú propagáciu hradu sa ale postaralo občianske združenie Rákošská Cächa. Ako pre TASR uviedol predseda OZ Július Pavelko, Rákošský hrad sa už po druhýkrát pokúšajú zapísať medzi národné kultúrne pamiatky.
„Čakáme na rozhodnutie o zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky. Keď sa nám to nepodarí, budeme sa pokúšať nájsť iné zdroje na jeho záchranu. Chceme, aby bol hrad zachovaný pre ďalšie generácie, aby nezanikol v lesnom poraste,“ povedal Pavelko. Ako dodal, zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky by uľahčilo proces získavania externých zdrojov na obnovu stredovekého hradu a to najmä z výziev Ministerstva kultúry SR.
História hradu nad obcou Rákoš sa podľa Pavelka začala písať po roku 1243, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval územia v tejto oblasti rôznym šľachtickým rodom. „Prvý písomný doklad o tomto hrade je z roku 1318 a ide o ukončenie jeho stavby vnukom Detrika Bubeka,“ upresnil Pavelko.
Ako dodal, hrad sa v tom čase spomína pod názvom Kewy, čo ho spája s obcou a panstvom Kameňany. Okrem obrannej funkcie slúžil aj na kontrolu banskej činnosti, zničený bol v dôsledku vnútorných sporov v rode Bubekovcov. Od roku 1538 sa spomína už len ako zrúcanina.
Zo stredovekého hradu sa do dnešného dňa zachovali len pozostatky niektorých múrov, ktoré sú miestami široké až 1,2 metra. Najzachovalejší z nich sa nachádza na východnej strane hradu, zo severnej strany je zas dodnes jasne viditeľná hradná priekopa. Najväčšou dominantou Rákošského hradu je však oblúk vstupného portálu paláca.
„Turisti sa radi fotia na vrchole tohto oblúka, musíme ho zabezpečiť a zreštaurovať,“ poznamenal Pavelko. Ako dodal, k hradu sa viaže i povesť, podľa ktorej je skrytou podzemnou chodbou spojený s neďalekým kostolíkom.
Ešte pred niekoľkými rokmi patril Rákošský hrad k zabudnutým a málo známym miestam Gemera. „Na väčšine máp chýbal, na niektorých zas bola vyznačená chybná lokalita,“ vysvetlil Pavelko.
V súčasnosti k nemu vedie vyznačený turistický chodník, ktorý najmä počas víkendov prilákal do obce väčší počet turistov. Trasa vedie cez zverník v správe štátneho podniku Lesy SR, vstupnú bránu si však návštevníci môžu samostatne a jednoducho otvoriť. Vo zverníku sa nachádza vysoká a diviačia zver či muflóny, podľa Pavelka sa však turisti nemusia stretu so zverou obávať.
V najbližšom čase by v obci Rákoš malo pribudnúť i dopravné značenie na verejnej komunikácii, ktoré by návštevníkov nasmerovalo k hradu. Všetky aktivity a propagácia lokality sa však podľa predsedu OZ odvíjajú od dostupnosti finančných prostriedkov.
„Mali by sme záujem aj o odbornejšie práce. Zastabilizovať múry, urobiť archeologický prieskum, očistiť hrad od drevín. Bolo by zaujímavé, keby sa podarilo vytiahnuť nejaké múry hore, ako je to bežné na iných hradoch,“ uzavrel Pavelko.
O nápravu a postupnú propagáciu hradu sa ale postaralo občianske združenie Rákošská Cächa. Ako pre TASR uviedol predseda OZ Július Pavelko, Rákošský hrad sa už po druhýkrát pokúšajú zapísať medzi národné kultúrne pamiatky.
„Čakáme na rozhodnutie o zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky. Keď sa nám to nepodarí, budeme sa pokúšať nájsť iné zdroje na jeho záchranu. Chceme, aby bol hrad zachovaný pre ďalšie generácie, aby nezanikol v lesnom poraste,“ povedal Pavelko. Ako dodal, zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky by uľahčilo proces získavania externých zdrojov na obnovu stredovekého hradu a to najmä z výziev Ministerstva kultúry SR.
História hradu nad obcou Rákoš sa podľa Pavelka začala písať po roku 1243, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval územia v tejto oblasti rôznym šľachtickým rodom. „Prvý písomný doklad o tomto hrade je z roku 1318 a ide o ukončenie jeho stavby vnukom Detrika Bubeka,“ upresnil Pavelko.
Ako dodal, hrad sa v tom čase spomína pod názvom Kewy, čo ho spája s obcou a panstvom Kameňany. Okrem obrannej funkcie slúžil aj na kontrolu banskej činnosti, zničený bol v dôsledku vnútorných sporov v rode Bubekovcov. Od roku 1538 sa spomína už len ako zrúcanina.
Zo stredovekého hradu sa do dnešného dňa zachovali len pozostatky niektorých múrov, ktoré sú miestami široké až 1,2 metra. Najzachovalejší z nich sa nachádza na východnej strane hradu, zo severnej strany je zas dodnes jasne viditeľná hradná priekopa. Najväčšou dominantou Rákošského hradu je však oblúk vstupného portálu paláca.
„Turisti sa radi fotia na vrchole tohto oblúka, musíme ho zabezpečiť a zreštaurovať,“ poznamenal Pavelko. Ako dodal, k hradu sa viaže i povesť, podľa ktorej je skrytou podzemnou chodbou spojený s neďalekým kostolíkom.
Ešte pred niekoľkými rokmi patril Rákošský hrad k zabudnutým a málo známym miestam Gemera. „Na väčšine máp chýbal, na niektorých zas bola vyznačená chybná lokalita,“ vysvetlil Pavelko.
V súčasnosti k nemu vedie vyznačený turistický chodník, ktorý najmä počas víkendov prilákal do obce väčší počet turistov. Trasa vedie cez zverník v správe štátneho podniku Lesy SR, vstupnú bránu si však návštevníci môžu samostatne a jednoducho otvoriť. Vo zverníku sa nachádza vysoká a diviačia zver či muflóny, podľa Pavelka sa však turisti nemusia stretu so zverou obávať.
V najbližšom čase by v obci Rákoš malo pribudnúť i dopravné značenie na verejnej komunikácii, ktoré by návštevníkov nasmerovalo k hradu. Všetky aktivity a propagácia lokality sa však podľa predsedu OZ odvíjajú od dostupnosti finančných prostriedkov.
„Mali by sme záujem aj o odbornejšie práce. Zastabilizovať múry, urobiť archeologický prieskum, očistiť hrad od drevín. Bolo by zaujímavé, keby sa podarilo vytiahnuť nejaké múry hore, ako je to bežné na iných hradoch,“ uzavrel Pavelko.
