Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôvabná dedina ležiaca v povodí rieky Ondava na západnom úpätí Pozdišovskej pahorkatiny určite stojí za návštevu všetkým tým, ktorí chcú okúsiť pravú atmosféru Zemplína.
Autor TASR
Rakovec nad Ondavou 14. marca (TASR) - Temperamentný folklór, zaujímavú históriu či znamenité chute a krásy Zemplína. Možno ich spoznávať pri návšteve známych turistických lokalít, ale aj na menej "frekventovaných" miestach tohto regiónu, čoho dôkazom je napríklad nenápadná obec v okrese Michalovce - Rakovec nad Ondavou.
Pôvabná dedina ležiaca v povodí rieky Ondava na západnom úpätí Pozdišovskej pahorkatiny určite stojí za návštevu všetkým tým, ktorí chcú okúsiť pravú atmosféru Zemplína. Staré piesne, tance, obyčaje či obrady viažuce sa k rôznym sviatkom a obdobiam roka, sú už takmer štyri desaťročia súčasťou repertoáru dedinskej folklórnej skupiny Rakovčan. Jej členky vynikajú spevom a tancom, no i znamenitou kuchyňou, o čom sa presvedčil pri nedávnej návšteve obce aj spravodajský tím TASR.
Zemplínske sídlo, ktoré sa spomína v dostupných prameňoch prvýkrát v roku 1266, je nemenej zaujímavé aj z pohľadu histórie. V minulosti totiž patrilo významným uhorským šľachticom Rákociovcom. Rod si podľa všetkého svoje meno odvádzal práve od Rakovca. K najznámejším nositeľom mena patril František II. Rákoci, sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania zo začiatku 18. storočia.
"Dalo by sa povedať, že máme trocha vznešenejší pôvod, čoho dôkazom sú aj tri kaštiele, ktoré tu kedysi stáli," konštatuje rakovský starosta Peter Olejník. Uvedené stavby patrili v minulosti viacerým rodinám - Boronkaiovcom, Sirmaiovcom či Šúlovským. V obci sa však do dnešného dňa zachoval iba jeden z nich. Druhý už neexistuje a tretí kaštieľ sa stal po rekonštrukcii súčasťou miestneho Domova sociálnych služieb.
K prírodným krásam obce možno priradiť povodie Ondavy, no predovšetkým rakovské majestátne dreviny s nadregionálnym významom. Miestny dub letný, označovaný tiež netradičným prívlastkom "svätý", je vzhľadom na svoje gigantické rozmery druhým najhrubším a najstarším stromom svojho druhu na Slovensku, a to hneď po rekordnom dube z obce Dubinné. Ako TASR informovala Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, v prípade Rakovca ide približne o 500 rokov starého velikána.
Novou atrakciou extravilánu obce je nedávno zriadená zvernica, v ktorej chovajú muflóny a daniele. Určená je hlavne pre priaznivcov poľovníctva, ale aj gurmánov vyhľadávajúcich kvalitné mäso s prívlastkom BIO. V chotári Rakovca možno nájsť aj malú vodnú nádrž, ktorá láka na oddych či športový rybolov.
Spomedzi súčasných obyvateľov obce si zaslúži špeciálnu pozornosť tamojšia výrobkyňa kraslíc Alena Pelechová, ktorá sa vo svojom odbore radí k slovenskej špičke. V tomto roku vyhrala so súpravou vajíčok zdobených zemplínskymi motívmi už druhýkrát po sebe hlavnú cenu v prestížnej celonárodnej súťaži. Vo svojej skromnej dielni v Rakovci sa venuje zdobeniu kraslíc celoročne.
Pôvabná dedina ležiaca v povodí rieky Ondava na západnom úpätí Pozdišovskej pahorkatiny určite stojí za návštevu všetkým tým, ktorí chcú okúsiť pravú atmosféru Zemplína. Staré piesne, tance, obyčaje či obrady viažuce sa k rôznym sviatkom a obdobiam roka, sú už takmer štyri desaťročia súčasťou repertoáru dedinskej folklórnej skupiny Rakovčan. Jej členky vynikajú spevom a tancom, no i znamenitou kuchyňou, o čom sa presvedčil pri nedávnej návšteve obce aj spravodajský tím TASR.
Zemplínske sídlo, ktoré sa spomína v dostupných prameňoch prvýkrát v roku 1266, je nemenej zaujímavé aj z pohľadu histórie. V minulosti totiž patrilo významným uhorským šľachticom Rákociovcom. Rod si podľa všetkého svoje meno odvádzal práve od Rakovca. K najznámejším nositeľom mena patril František II. Rákoci, sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania zo začiatku 18. storočia.
"Dalo by sa povedať, že máme trocha vznešenejší pôvod, čoho dôkazom sú aj tri kaštiele, ktoré tu kedysi stáli," konštatuje rakovský starosta Peter Olejník. Uvedené stavby patrili v minulosti viacerým rodinám - Boronkaiovcom, Sirmaiovcom či Šúlovským. V obci sa však do dnešného dňa zachoval iba jeden z nich. Druhý už neexistuje a tretí kaštieľ sa stal po rekonštrukcii súčasťou miestneho Domova sociálnych služieb.
K prírodným krásam obce možno priradiť povodie Ondavy, no predovšetkým rakovské majestátne dreviny s nadregionálnym významom. Miestny dub letný, označovaný tiež netradičným prívlastkom "svätý", je vzhľadom na svoje gigantické rozmery druhým najhrubším a najstarším stromom svojho druhu na Slovensku, a to hneď po rekordnom dube z obce Dubinné. Ako TASR informovala Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, v prípade Rakovca ide približne o 500 rokov starého velikána.
Novou atrakciou extravilánu obce je nedávno zriadená zvernica, v ktorej chovajú muflóny a daniele. Určená je hlavne pre priaznivcov poľovníctva, ale aj gurmánov vyhľadávajúcich kvalitné mäso s prívlastkom BIO. V chotári Rakovca možno nájsť aj malú vodnú nádrž, ktorá láka na oddych či športový rybolov.
Spomedzi súčasných obyvateľov obce si zaslúži špeciálnu pozornosť tamojšia výrobkyňa kraslíc Alena Pelechová, ktorá sa vo svojom odbore radí k slovenskej špičke. V tomto roku vyhrala so súpravou vajíčok zdobených zemplínskymi motívmi už druhýkrát po sebe hlavnú cenu v prestížnej celonárodnej súťaži. Vo svojej skromnej dielni v Rakovci sa venuje zdobeniu kraslíc celoročne.
