Rankovce 26. januára (TASR) - Rankovce sú obec s prevažne rómskym obyvateľstvom v okrese Košice–okolie. Ležia v severnej časti Olšavskej doliny, necelých 30 kilometrov severovýchodne od Košíc.

V súčasnosti má obec 920 obyvateľov, zhruba 760 z nich je Rómov, ktorí žijú najmä v osade. Funguje tu terénna sociálna práca či komunitné centrum. "Vychádzame dobre, nie sú tu hádky či krádeže," hovorí o spolunažívaní občanov rómsky starosta Stanislav Hada.

V obci aktuálne realizujú projekty svojpomocnej výstavby rodinných domov i zabezpečenia pitnej vody v rómskej osade. "Zaujímame sa o projekty, čo je potrebné urobiť pre ľudí, pre celú dedinu, nielen pre Rómov, snažíme sa vyhovieť všetkým. Chcel by som ešte vybudovať chodníky, ktoré po dedine a do osady chýbajú, čakáme na výzvu a podáme žiadosť," povedal Hada. Obec by podľa neho potrebovala aj vlastnú základnú školu. Zhruba 270 miestnych detí je odkázaných dochádzať do škôl do susedných Keceroviec alebo Herlian.



V okolí sú turisticky známe Rankovské skaly. Tie má dedina spolu s orlom a kvetmi aj v obecnom znaku. Prvá písomná zmienka o Rankovciach je z rokov 1332 – 1335. V obci pôsobil v rokoch 1841-1842 ako evanjelický farár známy spisovateľ, dramatik, novinár a historik Jonáš Záborský (1812 - 1876). V obci zažil v roku 1841 rozsiahly požiar, ktorý zničil pol dediny, faru, školu i kostol. Na budove kultúrneho domu pripomína Záborského pamätná tabuľa.

Svojpomocná výstavba rodinných domov

Východoslovenská obec Rankovce sa stala známou na Slovensku i v zahraničí unikátnym projektom svojpomocnej výstavby domov, do ktorého sa zapojili Rómovia z miestnej osady. Pilotný projekt sa začal v roku 2013 a umožnil prvým osadníkom postaviť si legálne murované domy vlastnými silami. Následne začal v Rankovciach (okres Košice-okolie) stavebný boom.

V prvých dvoch etapách projektu vzniklo na pozemkoch odkúpených od obce celkovo 14 skolaudovaných domov. V aktuálnej tretej etape je vo výstavbe ďalších 14 nízkonákladových rodinných domčekov. V pláne je aj ďalšie pokračovanie, keďže záujem ľudí je veľký.

Foto: TASR – František Iván

Mnohí oceňujú, že projekt dal Rómom nádej, vieru vo vlastné sily a motiváciu urobiť niečo so svojím životom či vymaniť sa z často bludného kruhu chudoby. "Život v osade sa zmenil, povedal by som, o 180 stupňov. Mladé rodiny môžu takto získať svoje vlastné legálne bývanie, svoj domček so záhradkou. Predtým to vôbec nebolo. Spočiatku, keď sme vyberali ľudí v prvej etape, tak skoro nikto neveril, že sa niečo také môže podariť, keď sa to však odskúšalo, hlásia sa mnohí ďalší," uviedol pre TASR miestny terénny pracovník František Turták.



V minulosti boli mladé rómske rodiny odkázané na bývanie s rodičmi v osade, bez pomoci a zamestnania nemali východiska. "Nie je to len o tom, že si takto vyriešili svoje bývanie, ale na začiatku výstavby boli zamestnaní traja – štyria ľudia a teraz z nich máme zamestnaných vyše 60 percent, takže je to veľký krok dopredu nielen z hľadiska bývania, ale aj po pracovnej stránke," povedal Turták.

Výstavba však nie je zadarmo a vyžaduje si splnenie prísnych podmienok a aktívnu spoluúčasť záujemcov. Tí si musia najmenej rok pravidelne sporiť na odkúpenie pozemku a následne splácať pôžičku na stavebný materiál. Pri samotnej výstavbe im pomáha stavebný učiteľ a koordinátor. Celkový rozpočet domu vychádza na zhruba 12.000 až 13.000 eur. Ide pritom o prírastkový typ bývania s možnosťou ďalšej prístavby.

Ako priblížila Františka Ondrašiková z rankovského združenia Pre lepší život, celý program funguje na participácii viacerých organizácií a inštitúcií. "Potrebná je aktívna účasť obce, ktorá vyčleňuje stavebné pozemky a zabezpečuje technickú infraštruktúru. Do procesu vstupuje aj miestna nezisková organizácia, ktorá robí komunitnú a terénnu sociálnu prácu. V neposlednom rade je to banka, ktorá ponúka výhodnú mikropôžičku. Projektový tím sprevádza klienta pri samotnej výstavbe domu. Najdôležitejším je však klient, ide o to, aby vnímal, že je to jeho dielo, projekt jeho života, aby preberal čo najviac zodpovednosti a úloh na seba," povedala.

Projekt pozitívne hodnotí aj miestny rómsky starosta Stanislav Hada, ktorý oceňuje, ako to v dobrom zmenilo tunajších ľudí. "Chcel by som v tom pokračovať, pokiaľ sa dá," potvrdil. Obec sa podľa neho snaží odkúpiť vhodné pozemky od súkromných majiteľov, následne ich rozparceluje a predáva klientom.

Prvotný projekt svojpomocnej výstavby v Rankovciach získal v roku 2014 Zlatú cenu pre občiansku spoločnosť, ktorú udeľuje Európsky hospodársky a sociálny výbor v Bruseli. Realizátorom bola vtedy organizácia ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj. V súčasnosti má záštitu nad projektom nezisková organizácia Projekt DOM.ov, ktorá ho preniesla aj do niektorých ďalších obcí v Prešovskom kraji.

Inšpiráciou sa stali Rankovce aj pre zahraničie. Do dediny prichádzajú ľudia so záujmom o program nielen z blízkych krajín, ako sú Maďarsko a Česko, ale aj vzdialenejších európskych štátov, dokonca až z Ameriky či nedávno z Bangladéša. "Zaujímajú sa o model, ako to funguje, čo sú pozitíva, riziká, z čoho sa dá poučiť. Vieme, že je záujem prevziať túto myšlienku a rozvíjať ju aj v susedných krajinách. Ja tvrdím, že projekt sa osvedčil, ale stále ho pokladám za pilotný, lebo naďalej sme v procese učenia sa," skonštatovala Ondrašiková.

Aktuálne v rómskej osade pre chýbajúci vodovod riešia tiež problém s pitnou vodou. Obyvatelia, ktorí nemajú vlastné studne, musia dennodenne chodiť s vedrami a bandaskami do dvoch obecných studní. V rámci eurofondového projektu s rozpočtom 109.000 eur dôjde k využitiu 74-metrov hlbokého vrtu s potrubným rozvodom vody pre 500 ľudí. "Vrt už je urobený, na jar by sa mala začať ďalšia realizácia," uviedol starosta.

V obci sa usadila Američanka, pomáha rómskym ženám

Do východoslovenskej obce Rankovce (okres Košice-okolie) s väčšinovým rómskym obyvateľstvom prišla pred desiatimi rokmi a už v nej ostala. Kúpila si tam dom, naučila sa po slovensky a našla nový domov. "Chcem pomáhať chudobným ľuďom a tu sú to Rómovia," hovorí o dôvodoch americká baptistická misionárka Kristen Wollamová.

V Rankovciach zriadila krajčírsku dielňu a stojí na čele občianskeho združenia Nádej pre Rómov, pričom sa venuje rómskym ženám a dievčatám. Učí ich šiť a vyrábať rôzne tašky, deky či kapsičky. Tieto handmade výrobky sa následne dostávajú najmä do Rakúska či USA, kde je o ne záujem.

Foto: TASR – František Iván

"Chcem, aby rómske ženy získali sebavedomie a mali dobrú prácu. Mnohí na Slovensku si myslia, že Rómovia nechcú pracovať, ale moja skúsenosť je, že ak robia niečo, na čo môžu byť hrdí, niečo pekné, tak chcú pracovať a nie je žiadny problém. Aj tieto ženy chcú šiť viacej, ako ja mám času," uviedla pre TASR Wollamová.

Viaceré z Rómok, ktoré naučila šiť, si už kúpili vlastné šijacie stroje a doma si tak dokážu ušiť to, čo potrebujú. Niektoré si dokonca našli prácu v košických firmách s využitím získaných zručností.



"Tu som sa naučila šiť, najprv sme šili tašky, potom aj deky a ďalšie veci. Boli sme šťastné, že my ako ženy dokážeme urobiť také pekné veci. Chodíme sem raz týždenne, máme tu aj relax, aj sa zase niečo nové naučíme," povedala v dielni jedna z Rankovčaniek Adriana Fliťárová.

V obci pôsobí v tomto smere aj Združenie Pre lepší život, ktoré sa však viac orientuje na vyšívanie. "Pracujeme s dievčatami, ktoré študujú odbor krajčírka, a vlastne ich vedieme k tomu, aby zachovávali miestnu rómsku výšivku. Vyšívajú obrusy, tašky či vrecúška na bylinky, ktoré plníme, a tie následne idú na distribúciu na Slovensko i do zahraničia, kde je o to záujem," priblížila zakladateľka združenia Františka Ondrašiková.