Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V minulosti boli v meste pri výstavbe rôzne podmienky, dom mal mať určité rozmery, farbu fasády či sklon strechy.
Autor TASR
Detva 25. novembra (TASR) – Zahusťovanie lazníckeho územia v okolí Detvy nie je len prínosom a rázovité vidiecke osídlenie by sa malo zachovať. Pre TASR to povedal poslanec a predseda Komisie územného plánu a životného prostredia detvianskeho mestského zastupiteľstva Ondrej Vrťo.
Ako dodal, táto téma je skôr pre odborníkov, z pohľadu poslanca by však podľa neho nemali na lazoch vznikať ulice, uličné čiary a hustá výstavba tak, ako to je v súčasnosti. „Stáva sa už aj to, že lesná zver nemá kade prejsť k riekam, behajú tak potom okolo domov a aj chalúp. Ani dobytok sa potom nemá kde pásť a gazda ho nemá kade preháňať,“ spomenul s tým, že vo viacerých prípadoch prídu na lazy chalupári, ktorí s pôdou nehospodária a pre toto územie to nie je prospešné.
Lazníckych osád, ktoré sú miestnymi časťami Detvy, je viac. Sú to napríklad Skliarovo, Laštek, Kostolná, Stavanisko, Piešť I. a Piešť II. Podľa Vrťa sú približne rovnako zastavané a prísnejšia regulácia by mala prísť zo strany štátu. „Nemáme pravidlá, ktorými by sme ľuďom zakázali stavať na vlastných pozemkoch. Mal by sa rešpektovať aj územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) alebo štátu. V pláne BBSK je naše laznícke osídlenie zadefinované ako laznícke, nehovorí však o tom, čo to je. Potom ani my nevieme, čo je alebo nie je laznícke osídlenie a vzniká nám tu fenomén vzniku ulíc,“ vysvetlil s tým, že s pribúdajúcimi domami súvisia potom napríklad aj cesty a viac komunálneho odpadu.
Na otázku TASR, aké podmienky platia pri výstavbe nového rodinného domu na lazoch a zachovania jeho rázu, poslanec odpovedal, že to záleží od toho, aké podmienky si určí mesto. „V minulosti boli v Detve schválené podmienky. Dom mal mať určité rozmery, farbu fasády či sklon strechy. Neskôr sa však rozhodlo, že podmienky sa vypustia z územného plánu. A dnes máme na lazoch bungalovy, americké štýly, rôzne rozmery stavieb a aj farby fasád,“ doplnil Vrťo.
Za prvý polrok tohto roku mesto eviduje 25 žiadostí o stavebné povolenie. „Aj napriek tomu, že mesto eviduje veľa žiadostí o výstavbu na detvianskych lazoch a v okrajových častiach, vo veľa prípadoch sú tieto žiadosti zamietnuté,“ uviedol pre TASR primátor Detvy Ján Šufliarský. „Mesto si chce v okrajových častiach zachovať laznícky ráz, a preto všetky požiadavky na zapracovanie výstavby do územného plánu mesta dáva posudzovať aj z tohto hľadiska odborným krajinotvorným organizáciám,“ ukončil primátor.
Pre Detvu a Podpoľanie je charakteristické laznícke osídlenie, čo sú roztrúsené domy po širokom okolí a kopcoch. Hlavným zamestnaním väčšiny Detvanov boli v minulosti ťažba dreva, chov oviec a roľníctvo. Príroda a rázovité prostredie lákajú do tohto regiónu turistov, milovníkov lesov a folklórnych tradícií.
Ako dodal, táto téma je skôr pre odborníkov, z pohľadu poslanca by však podľa neho nemali na lazoch vznikať ulice, uličné čiary a hustá výstavba tak, ako to je v súčasnosti. „Stáva sa už aj to, že lesná zver nemá kade prejsť k riekam, behajú tak potom okolo domov a aj chalúp. Ani dobytok sa potom nemá kde pásť a gazda ho nemá kade preháňať,“ spomenul s tým, že vo viacerých prípadoch prídu na lazy chalupári, ktorí s pôdou nehospodária a pre toto územie to nie je prospešné.
Lazníckych osád, ktoré sú miestnymi časťami Detvy, je viac. Sú to napríklad Skliarovo, Laštek, Kostolná, Stavanisko, Piešť I. a Piešť II. Podľa Vrťa sú približne rovnako zastavané a prísnejšia regulácia by mala prísť zo strany štátu. „Nemáme pravidlá, ktorými by sme ľuďom zakázali stavať na vlastných pozemkoch. Mal by sa rešpektovať aj územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) alebo štátu. V pláne BBSK je naše laznícke osídlenie zadefinované ako laznícke, nehovorí však o tom, čo to je. Potom ani my nevieme, čo je alebo nie je laznícke osídlenie a vzniká nám tu fenomén vzniku ulíc,“ vysvetlil s tým, že s pribúdajúcimi domami súvisia potom napríklad aj cesty a viac komunálneho odpadu.
Na otázku TASR, aké podmienky platia pri výstavbe nového rodinného domu na lazoch a zachovania jeho rázu, poslanec odpovedal, že to záleží od toho, aké podmienky si určí mesto. „V minulosti boli v Detve schválené podmienky. Dom mal mať určité rozmery, farbu fasády či sklon strechy. Neskôr sa však rozhodlo, že podmienky sa vypustia z územného plánu. A dnes máme na lazoch bungalovy, americké štýly, rôzne rozmery stavieb a aj farby fasád,“ doplnil Vrťo.
Za prvý polrok tohto roku mesto eviduje 25 žiadostí o stavebné povolenie. „Aj napriek tomu, že mesto eviduje veľa žiadostí o výstavbu na detvianskych lazoch a v okrajových častiach, vo veľa prípadoch sú tieto žiadosti zamietnuté,“ uviedol pre TASR primátor Detvy Ján Šufliarský. „Mesto si chce v okrajových častiach zachovať laznícky ráz, a preto všetky požiadavky na zapracovanie výstavby do územného plánu mesta dáva posudzovať aj z tohto hľadiska odborným krajinotvorným organizáciám,“ ukončil primátor.
Pre Detvu a Podpoľanie je charakteristické laznícke osídlenie, čo sú roztrúsené domy po širokom okolí a kopcoch. Hlavným zamestnaním väčšiny Detvanov boli v minulosti ťažba dreva, chov oviec a roľníctvo. Príroda a rázovité prostredie lákajú do tohto regiónu turistov, milovníkov lesov a folklórnych tradícií.
