Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Referendum je neplatné pre nízku účasť voličov, keďže sa ho zúčastnilo 34,16 percenta oprávnených voličov.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Starosta obce Chorvátsky Grob Radovan Benčík ostáva vo svojej funkcii aj po sobotňajšom (24. 9.) miestnom referende o jeho odvolaní. To bolo totiž pre nízku účasť voličov neplatné, keďže sa ho zúčastnilo 34,16 percenta oprávnených voličov. Pre TASR to uviedol Rastislav Velček z Obecného úradu v Chorvátskom Grobe a vyplýva to aj zo zápisnice komisie pre miestne referendum, ktorá je zverejnená na webovej stránke obce.
Výsledky referenda by boli platné vtedy, ak by sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Do zoznamu oprávnených voličov je pritom zapísaných 3964 obyvateľov, z nich sa miestneho referenda zúčastnilo 1354.
Tí v obálkach odovzdali celkovo 1349 platných hlasov. Podľa údajov zo zápisnice referenda sa kladne, teda za odvolanie starostu, vyjadrilo 1326 oprávnených voličov, nesúhlas dalo najavo 23. Výsledky referenda vyhlási obecné zastupiteľstvo do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.
Miestne referendum v Chorvátskom Grobe vyhlásilo obecné zastupiteľstvo ešte v júli na základe petície, ktorú podpísalo 1250 občanov, teda viac ako 30 percent oprávnených voličov. Petíciu spustili 27. mája. Nespokojní obyvatelia v nej starostovi napríklad vyčítajú, že neriešil akútny problém dopravného napojenia obce na cesty nadregionálneho významu.
Domnievajú sa tiež, že starosta netransparentne nakladá s financiami obce, okrem iného mu dávajú za vinu, že peniaze z obecnej kasy míňa na vlastnú PR kampaň. Podľa nespokojencov Benčík takisto nekoná v schválených projektoch. Postupy starostu v prípade verejných obstarávaní vraj nesú znaky klientelizmu v prospech spriaznených spoločností či osôb.
Benčík pre TASR ešte v máji uviedol, že rešpektuje právo občanov na vyjadrenie názoru prostredníctvom petície a vníma pozorne aktivity, ktoré sú podľa jeho názoru pravdepodobne motivované snahou ovládnuť obecný a stavebný úrad skupinou aktivistov z pôvodnej obce Chorvátsky Grob.
"Viacerí z nich kandidovali v komunálnych voľbách a so svojím programom neuspeli a od môjho zvolenia do funkcie starostu vedú konfrontačnú protikampaň. Je možné predpokladať, že je tu evidentná snaha zabrániť rozvoju Čiernej Vody, ktorá zúfalo potrebuje občiansku vybavenosť," skonštatoval.
Ako tvrdí, počas pôsobenia vo funkcii starostu sa mu v spolupráci s občanmi a poslancami podarilo zabezpečiť viac než milión eur v rámci dotácií na rozvoj nevyhnutne potrebnej infraštruktúry - školy, škôlky, ihriska, kanalizácie či kamerového systému.
V súvislosti s referendom bol obci medzičasom doručený protest prokurátora, ktorý namietal zákonnosť uznesenia o vyhlásení miestneho referenda. Poslanci totiž neschválili podrobnosti o jeho konaní vo forme všeobecne záväzného nariadenia (VZN), na čo ich mal starosta upozorniť ešte v júli.
Protest prokurátora mal byť predmetom zasadnutia poslancov 13. septembra, na ktorom mali prijať predmetné VZN, čím sa malo konať miestne referendum zákonným spôsobom. Zasadnutie zastupiteľstva sa ale nekonalo, keďže naň z 11 poslancov prišli len dvaja. Obecná komisia pre miestne referendum vo svojom stanovisku však tvrdí, že odôvodnenie protestu vykazuje niekoľko závažných právnych pochybení prokurátora ako i nesprávne posúdenie, ktoré spochybňuje jeho zistenia a z toho vyplývajúce závery.
Výsledky referenda by boli platné vtedy, ak by sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Do zoznamu oprávnených voličov je pritom zapísaných 3964 obyvateľov, z nich sa miestneho referenda zúčastnilo 1354.
Tí v obálkach odovzdali celkovo 1349 platných hlasov. Podľa údajov zo zápisnice referenda sa kladne, teda za odvolanie starostu, vyjadrilo 1326 oprávnených voličov, nesúhlas dalo najavo 23. Výsledky referenda vyhlási obecné zastupiteľstvo do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.
Miestne referendum v Chorvátskom Grobe vyhlásilo obecné zastupiteľstvo ešte v júli na základe petície, ktorú podpísalo 1250 občanov, teda viac ako 30 percent oprávnených voličov. Petíciu spustili 27. mája. Nespokojní obyvatelia v nej starostovi napríklad vyčítajú, že neriešil akútny problém dopravného napojenia obce na cesty nadregionálneho významu.
Domnievajú sa tiež, že starosta netransparentne nakladá s financiami obce, okrem iného mu dávajú za vinu, že peniaze z obecnej kasy míňa na vlastnú PR kampaň. Podľa nespokojencov Benčík takisto nekoná v schválených projektoch. Postupy starostu v prípade verejných obstarávaní vraj nesú znaky klientelizmu v prospech spriaznených spoločností či osôb.
Benčík pre TASR ešte v máji uviedol, že rešpektuje právo občanov na vyjadrenie názoru prostredníctvom petície a vníma pozorne aktivity, ktoré sú podľa jeho názoru pravdepodobne motivované snahou ovládnuť obecný a stavebný úrad skupinou aktivistov z pôvodnej obce Chorvátsky Grob.
"Viacerí z nich kandidovali v komunálnych voľbách a so svojím programom neuspeli a od môjho zvolenia do funkcie starostu vedú konfrontačnú protikampaň. Je možné predpokladať, že je tu evidentná snaha zabrániť rozvoju Čiernej Vody, ktorá zúfalo potrebuje občiansku vybavenosť," skonštatoval.
Ako tvrdí, počas pôsobenia vo funkcii starostu sa mu v spolupráci s občanmi a poslancami podarilo zabezpečiť viac než milión eur v rámci dotácií na rozvoj nevyhnutne potrebnej infraštruktúry - školy, škôlky, ihriska, kanalizácie či kamerového systému.
V súvislosti s referendom bol obci medzičasom doručený protest prokurátora, ktorý namietal zákonnosť uznesenia o vyhlásení miestneho referenda. Poslanci totiž neschválili podrobnosti o jeho konaní vo forme všeobecne záväzného nariadenia (VZN), na čo ich mal starosta upozorniť ešte v júli.
Protest prokurátora mal byť predmetom zasadnutia poslancov 13. septembra, na ktorom mali prijať predmetné VZN, čím sa malo konať miestne referendum zákonným spôsobom. Zasadnutie zastupiteľstva sa ale nekonalo, keďže naň z 11 poslancov prišli len dvaja. Obecná komisia pre miestne referendum vo svojom stanovisku však tvrdí, že odôvodnenie protestu vykazuje niekoľko závažných právnych pochybení prokurátora ako i nesprávne posúdenie, ktoré spochybňuje jeho zistenia a z toho vyplývajúce závery.
