Rimavská Baňa 15. júla (TASR) – Mestečkom s výsadami krupinského typu bola v stredoveku obec Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Tieto práva jej boli udelené v roku 1268 a v nasledujúcom období sa stala v rámci vtedajšieho Rimavského španstva druhou najvýznamnejšou obcou, hneď po Rimavskej Sobote.

„Mohla sa stať banským mestom, no vo svojom nádejnom vývoji ustrnula predovšetkým pre skorý úpadok baníctva. Banské podnikanie si v jej chotári, ako o tom svedčia aj banícke nástroje na obecnom pečatidle z roku 1544, zachovalo určité tradície až do polovice 16. storočia. Jeho význam bol však už v 15. storočí relatívne malý,“ uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Nové pokusy o otváranie banských diel na území obce boli podľa jeho slov ešte aj v 18. storočí. V súčasnosti však už v jej katastri žiadna banská činnosť neprebieha.



V okolí Rimavskej Bane sa ťažil najcennejší kov – zlato, pričom historické doklady o existencii zlatých baní sa podľa Sokolovského zachovali z druhej polovice 13. storočia. Okrem nich sa však v obecnom chotári nachádzala i baňa, v ktorej sa ťažila železná ruda. „Spracúvala sa v neďalekom Hámri, ktorý je dnes súčasťou susedného Rimavského Brezova. Táto baňa sa zachovala, ale jej vchod zatarasili korene vývratov starých stromov,“ priblížila starostka obce Elena Polóniová.

Najcennejšou pamiatkou bohatej histórie Rimavskej Bane je opevnený evanjelický kostol, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Medzi ďalšie historické budovy patria objekty bývalej fary, ľudovej školy a obecná radnica, pochádzajúca z roku 1927.



„Je to kultúrny stánok našej obce. Už v roku 1928 tam ochotníci zahrali prvé dve divadelné predstavenia. Ochotnícke divadlo v Rimavskej Bani fungovalo celé desaťročia, bohužiaľ, v súčasnosti už nie je aktívne,“ ozrejmila starostka a doplnila, že radnicu stále využívajú na obecné akcie, napríklad na pravidelné stretnutia seniorov. Na jej priečelí je umiestnená pamätná tabuľa významnému rodákovi Jurajovi Palkovičovi, ktorý bol spisovateľom, básnikom, dramatikom a profesorom na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Na rozdiel od hmotných pamiatok sú písomné pramene v obci skromnejšie. „Kroniky z dávnejších období sa u nás bohužiaľ nezachovali. Máme iba jedinú, ktorá pokrýva obdobie od roku 1929 do roku 1947. Vytvoril ju starosta Ján Liptay a spomína v nej napríklad, že dedina mala v tom čase 453 obyvateľov,“ načrtla Polóniová.

Významnou udalosťou na území Rimavskej Bane bolo Slovenské národné povstanie, ktoré pripomína pamätník z roku 1947, situovaný v jej centre. „Zaujímavé je, že na jeho výstavbu prispeli i obce z blízkeho aj vzdialeného okolia, o čom svedčí zachovaná vkladná knižka. Celkovo sa na jeho výstavbu vyzbieralo vyše 43.000 korún, čo v tom období nebola malá čiastka,“ podotkla starostka.

Zaujímavosťou je, že pamätník pôvodne stál na inom mieste, pri futbalovom ihrisku. Neskôr však došlo k jeho presťahovaniu. „Pri pamätníku plánujeme inštalovať pamätnú tabuľu bojov z októbra 1944, kedy na neďalekom vrchu Hrb slovenskí vojaci tri dni zadržiavali Nemcov, postupujúcich od Rimavskej Soboty,“ zakončila starostka.

Pýchou obce je dlhá tradícia školstva, zaujímavosťou pivnice v centre

Foto: TASR - Branislav Caban

Dlhoročnú históriu má základné školstvo v obci Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota a patrí medzi oblasti, na ktoré je miestna samospráva hrdá. Pre TASR to uviedla starostka Elena Polóniová s tým, že na tradície nadväzuje súčasná Základná škola (ZŠ) s materskou školou Juraja Palkoviča.

"Budova, v ktorej ZŠ sídli v súčasnosti, bola postavená v 50. rokoch 20. storočia a prví žiaci do nej nastúpili v školskom roku 1957/58. Školstvo v Rimavskej Bani však fungovalo aj predtým a má dlhoročnú históriu. Máme tu napríklad budovu starej ľudovej školy, ktorá je však v zlom technickom stave. Možno niekedy v budúcnosti sa ju snáď podarí opraviť a bolo by pekné, keby v nej vzniklo múzeum rimavskobanského školstva, prípadne celej obce," priblížila starostka.

Podobne ako iné školy, aj ZŠ v Rimavskej Bani pociťuje úbytok žiakov, čo sa podľa starostky prejavuje i na nutnosti jej dofinancovávania zo strany ministerstva školstva. "Menší počet žiakov spôsobuje neistotu rodičov, či bude prevádzka školy pokračovať aj v ďalšom roku. Niektorí preto dávajú svoje deti do škôl v mestách, hlavne v neďalekej Hnúšti," podotkla starostka. ZŠ je však podľa jej slov pre Rimavskú Baňu veľmi dôležitá a obec sa ju bude snažiť udržať.

"V uplynulom školskom roku navštevovalo našu ZŠ 71 žiakov, o ktorých sa staralo 21 pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Okrem výchovno-vzdelávacej oblasti sa zameriavame aj na aktívne trávenie voľného času detí, ktoré môžu v našej škole navštevovať osem rôznych krúžkov. Napríklad športový, literárno-dramatický, strelecký či environmentálny," načrtol riaditeľ ZŠ Erik Fela, ktorý sám vedie stolnotenisový krúžok. "Naši žiaci v tomto športe viackrát uspeli v rámci okresných i krajských súťaží," dodal.

Zaujímavosťou Rimavskej Bane sú pivnice sústredené priamo v centre obce v kopci, na ktorom stojí kostol. Je ich približne 12, niektoré z nich sú využívané, iné chátrajú. "Celá parcela je vo vlastníctve obce, ale jednotlivé pivnice patria občanom. Nemáme však zdokumentované ich konkrétne vlastníctvo. Vieme ale, že jedna z nich by mala byť obecná," uviedla starostka s tým, že v budúcnosti by ju radi sprístupnili a našli jej vhodné využitie.

Jedna z najzachovalejších pivníc patrí miestnemu obyvateľovi Milanovi Kušpálovi. "Pivnicu užíval môj kamarát, po ňom som ju prebral ja. Dal som ju do poriadku, vyčistil, osadil som nové dvere a začal som ju využívať na skladovanie vína. Dúfam, že tu bude dobre kvasiť a chcem ho tu i stáčať," uviedol Kušpál s tým, že v budúcnosti mieni zrenovovať aj ďalšiu, menšiu pivnicu v kopci.

V Rimavskej Bani žije v súčasnosti zhruba 530 obyvateľov a miera nezamestnanosti dosahuje podľa slov starostky zhruba 15 percent. Je to menej než priemerná miera nezamestnanosti v celom okrese, ktorá presahuje 23 percent. "Najväčšími zamestnávateľmi v dedine sú poľnohospodárske družstvo Agrokol, drevosklad Lesov SR a drevospracujúca spoločnosť Rimadrev. Medzi významných zamestnávateľov patrí aj miestna ZŠ," konkretizovala starostka s tým, že veľa obyvateľov dochádza za prácou do Rimavskej Soboty a Hnúšte.

Samospráva pripravuje viacero projektov rozvoja obce

Foto: TASR - Branislav Caban

Viacero projektov rozvoja obce pripravuje v súčasnosti samospráva Rimavskej Bane v okrese Rimavská Sobota. Ako pre TASR uviedla starostka Elena Polóniová, za dva najdôležitejšie považuje vytvorenie komunitného centra a detského ihriska v centre obce.

„V centrálnej zóne už máme tenisové ihrisko, ale chýba nám tu niečo na spoločné trávenie voľného času detí a rodičov. Preto sme sa pri ňom rozhodli vybudovať nové detské ihrisko a v súčasnosti naň hľadáme zdroje. Budeme potrebovať okolo 60.000 eur. Dúfame, že sa nám ich podarí získať z Programu rozvoja vidieka,“ priblížila starostka.

Druhým významným projektom je podľa jej slov rekonštrukcia objektu zdravotného strediska. „Je to stará budova, ktorá v minulosti slúžila ako notársky či obecný úrad. Je však v dobrej lokalite, architektonicky zaujímavá a navyše má uzavretý dvor, čo je veľmi vhodné na komunitné účely,“ vysvetlila Polóniová s tým, že v súčasnosti v obci chýba priestor, kde by sa mohli komunitne stretávať seniori, matky s deťmi, mládež či občania zo sociálne slabších skupín. Predpokladané náklady sú okolo 150.000 eur a financie by samospráva chcela získať z grantov v rámci národných projektov.

Časť budovy by mala po obnove i naďalej slúžiť pediatrovi, ktorý v nej ordinuje dvakrát v týždni a fungovať by v nej mohla i obnovená obecná knižnica, ktorá je jedným z plánov starostky v kultúrnej a vzdelávacej oblasti. „Aj v dobe internetu sa nájdu dospelí i deti, ktorí sa nás pýtajú na knihy. Tie sa našťastie po zrušení knižnice zachovali a pokiaľ nám vyjde projekt vytvorenia tohto centra, tak by som rada v rámci neho obnovila i fungovanie knižnice,“ avizovala starostka.

Ďalším menším projektom je rekonštrukcia kamerového systému. „Potrebujeme riešiť predovšetkým centrum obce a zónu okolo kostola. Chceme ju zabezpečiť hlavne proti vandalizmu, keďže sme pod kostolom začali budovať komunitnú skalku a už dvakrát nám z nej ukradli rastliny,“ vysvetlila Polóniová.

Dlhodobejším plánom do budúcnosti je i vytvorenie turistického informačného centra, ktoré by mohlo vzniknúť v bývalej fare. Obec sa o to snažila aj v minulosti, ale nepodarilo sa jej získať potrebné financie. „Ak by nám to v budúcnosti vyšlo, chceli by sme vytvoriť pracovné miesto pre zamestnanca, ktorý by turistom zabezpečoval prístup do nášho a okolitých kostolov Gotickej cesty,“ zakončila starostka.

Dobrovoľní hasiči pomáhajú obci a zasahujú pri požiaroch i povodniach

Foto: TASR - Branislav Caban

Vyše storočnou históriou sa môže pochváliť Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota, ktorý je jedinou dobrovoľnou organizáciou, pôsobiacou na území obce. Ako TASR informoval veliteľ DHZ Peter Rapčan, zbor bol založený v roku 1900 a od roku 1905 oficiálne funguje bez prestávky až do dnešných dní.

"Naposledy naši príslušníci zasahovali teraz v júli pri požiari traktora s balíkmi sena na ceste smerom na Kraskovo. Vykonávali pomocné práce pri dohášaní a odstraňovaní predmetov z cesty," priblížil veliteľ s tým, že ročne absolvujú priemerne jeden až dva výjazdy. "Jedným z väčších bol v minulom roku výjazd do Muránskej Dlhej Lúky v okrese Revúca, kde naši hasiči odčerpávali vodu," ozrejmil.

Rimavskobanský DHZ má v súčasnosti 17 členov, ktorí majú k dispozícii vozidlo Iveco Daily s protipovodňovým vozíkom a staršiu Aviu. "Vždy, keď sa niečo stane, tak sa telefonicky vyrozumieme a každý, kto práve môže, sa dostaví do našej požiarnej zbrojnice," dodal Rapčan.

Dobrovoľní hasiči okrem zásahov pri živelných pohromách a požiaroch pomáhajú tiež pri organizácii všetkých obecných športových a kultúrnych akcií. "Naposledy to bolo v minulom mesiaci podujatie Juniáles – zabáva sa celá dedina," priblížila starostka Elena Polóniová s tým, že okrem pomoci pri organizácii si hasiči pripravili pre deti prezentáciu hasičského zásahu. "Vyrobili tiež penu, v ktorej si deti mohli zašantiť," doplnila.

Obec by podľa jej ďalších slov chcela hasičom zlepšiť podmienky, v ktorých pôsobia. "Bolo nám avizované, že ministerstvo vnútra bude poskytovať dotácie na rekonštrukciu hasičských zbrojníc. Pripravili sme preto projektovú dokumentáciu na obnovu tej našej a čakáme na vyhlásenie výzvy," povedala Polóniová.

Viaceré úspechy dosiahol DHZ Rimavská Baňa v hasičskom športe. Medzi doteraz posledné patrí druhé miesto v Súťaži o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch a prvé miesto v Nočnej hasičskej súťaži o pohár starostu obce Rimavské Brezovo. Najvýznamnejším úspechom je však vlaňajší zisk Gemerského pohára, v rámci ktorého súťažia hasičské družstvá troch okresov.

Gotický kostol v obci zaujal aj A.Jiráska, použil ho v trilógii Bratstvo

Foto: TASR - Branislav Caban

Opevnený gotický kostol zo 14. storočia je najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou obce Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Ako TASR informovala Janka Miháliková, zborová farárka Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi Rimavské Brezovo, národnou kultúrnou pamiatkou je z dvoch dôvodov.

„Prvou je, že sa tu nachádzajú stredoveké nástenné maľby s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380. Okrem toho je však v kostole i mobiliár, teda hnuteľné národné kultúrne pamiatky. Je to barokový oltár, baroková kazateľnica a gotická krstiteľnica,“ priblížila Miháliková.

Ako pokračovala, chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase boli zatreté fresky, pribudli empory a kazetový strop. „Ten je v súčasnosti demontovaný a v ateliéri sa začala jeho rekonštrukcia, ktorá potrvá niekoľko rokov,“ dodala farárka.

V kostole sa pôvodne nachádzal i historický organ, avšak podľa jej slov bol v 90. rokoch demontovaný so zámerom rekonštrukcie a za nejasných okolností sa stratil. Dnes je preto v chráme len jeho drevená napodobenina, ktorú vyrobil predchádzajúci farár. Podstatnou zmenou prešiel kostol na začiatku 20. storočia, kedy veža dostala novú barokovú strechu a demontovaná bola vežička nad vchodom v obvodovom múre.

Rimavskobanský kostol zaujal aj českého spisovateľa Aloisa Jiráska, ktorý obec navštívil v roku 1897 pri zbieraní materiálu pre svoju trilógiu z husitských čias pod názvom Bratstvo. Do priestoru opevneného chrámu umiestnil jednu zo scén druhej knihy, kedy sa v ňom obyvatelia Rimavskej Bane bránia pred útokom oddielu vojska Jána Hunyadiho.

„Na richtárov rozkaz vybehol parobok bystrého zraku nahor na horský výčnelok nad dedinu k bielemu kostolu, mihol sa cez otvorené vráta jeho murovanej ohrady, nad ktorými sa vznášala vežička s dubovým vojenským sokorcom, bežal cez cintorín, zaviaty lístím starých líp pri kostole, bežal nahor na murovanú vežu pod šindľovou strechou s otvorenou ochodzou v sokorci,“ opísal chrám spisovateľ.