Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Brekov 2. októbra (TASR) – Rómovia v obci Brekov v okrese Humenné sa v minulosti venovali viacerým remeslám. V súčasnosti je jediným hmotným dôkazom bohatej remeselnej skúsenosti miestnej rómskej komunity kováčska vyhňa v humenskom skanzene, nehmotným spomienky pôvodných obyvateľov. Práve tie zaznamenáva v projekte Brekovskí Rómovia v toku času Elena Cinová vďaka podpore Fondu na podporu ...
Autor TASR
Brekov 2. októbra (TASR) – Rómovia v obci Brekov v okrese Humenné sa v minulosti venovali viacerým remeslám. V súčasnosti je jediným hmotným dôkazom bohatej remeselnej skúsenosti miestnej rómskej komunity kováčska vyhňa v humenskom skanzene, nehmotným spomienky pôvodných obyvateľov. Práve tie zaznamenáva v projekte Brekovskí Rómovia v toku času Elena Cinová vďaka podpore Fondu na podporu národnostných menších.
"Kováčstvo bolo ešte do konca minulého režimu. Košikárstvo, to takisto bolo mierne po 90. roku, okrem košíkov sa robili i nábytky, do 60. – 70. rokov sa tam pálila tehla, to na okolí nie je nikde, väčšinou sa robili 'váľky'," priblížila Cinová pre TASR s tým, že miestne ženy sa venovali i vymetaniu pecí a bylinkárstvu, muži boli muzikanti. "Ani jedno z týchto remesiel sa však v rodinách nededilo," podotkla. Zistiť prečo, sa Cinovej nepodarilo. Zachovať túto skúsenosť sa preto rozhodla aspoň zaznamenaním orálnej histórie.
Ako vyplýva z Cinovej doterajších zistení, Rómovia, ktorí sa v Brekove usídlili na začiatku 20. storočia, sa od podobných komunít v okolí líšili aj v iných oblastiach. "Brekov je špecifický v tejto lokalite tým, že tam materinský jazyk Rómov nie je rómčina," upozornila s tým, že ani hudba, ktorej sa miestni muži venovali, nebola rómska, ale ľudová. Pripomenula však, že z rozhovorov s 20 respondentmi rôzneho veku a pohlavia zistila, že názor na znalosť jazyka svojho etnika sa líši v závislosti od osobnej skúsenosti jednotlivých respondentov. "Pôvodní brekovskí Rómovia, ktorí zostali doma, dodnes rómsky nerozprávajú. Iný názor už majú nevesty, ktoré sa tu vydali a už úplne iný názor majú ľudia, ktorí vyrastali v Brekove, ale odišli. Tí hovoria, že keby ju (rómčinu, pozn. TASR) vedeli, bolo by to lepšie," ozrejmila. Ako dodala, segregovať od majority sa začala miestna rómska komunita až s poslednými generáciami. "My sme chodili do zmiešaných tried, zatiaľ čo teraz tam majorita odvádza deti do škôl v meste. Vzťahy sú tým pádom narušené. Vedia o sebe už iba z počutia, nie je to už o spoločných zážitkoch," načrtla možný dôvod.
Výstupom projektu Brekovskí Rómovia v toku času je 20 štruktúrovaných rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe.
"Kováčstvo bolo ešte do konca minulého režimu. Košikárstvo, to takisto bolo mierne po 90. roku, okrem košíkov sa robili i nábytky, do 60. – 70. rokov sa tam pálila tehla, to na okolí nie je nikde, väčšinou sa robili 'váľky'," priblížila Cinová pre TASR s tým, že miestne ženy sa venovali i vymetaniu pecí a bylinkárstvu, muži boli muzikanti. "Ani jedno z týchto remesiel sa však v rodinách nededilo," podotkla. Zistiť prečo, sa Cinovej nepodarilo. Zachovať túto skúsenosť sa preto rozhodla aspoň zaznamenaním orálnej histórie.
Ako vyplýva z Cinovej doterajších zistení, Rómovia, ktorí sa v Brekove usídlili na začiatku 20. storočia, sa od podobných komunít v okolí líšili aj v iných oblastiach. "Brekov je špecifický v tejto lokalite tým, že tam materinský jazyk Rómov nie je rómčina," upozornila s tým, že ani hudba, ktorej sa miestni muži venovali, nebola rómska, ale ľudová. Pripomenula však, že z rozhovorov s 20 respondentmi rôzneho veku a pohlavia zistila, že názor na znalosť jazyka svojho etnika sa líši v závislosti od osobnej skúsenosti jednotlivých respondentov. "Pôvodní brekovskí Rómovia, ktorí zostali doma, dodnes rómsky nerozprávajú. Iný názor už majú nevesty, ktoré sa tu vydali a už úplne iný názor majú ľudia, ktorí vyrastali v Brekove, ale odišli. Tí hovoria, že keby ju (rómčinu, pozn. TASR) vedeli, bolo by to lepšie," ozrejmila. Ako dodala, segregovať od majority sa začala miestna rómska komunita až s poslednými generáciami. "My sme chodili do zmiešaných tried, zatiaľ čo teraz tam majorita odvádza deti do škôl v meste. Vzťahy sú tým pádom narušené. Vedia o sebe už iba z počutia, nie je to už o spoločných zážitkoch," načrtla možný dôvod.
Výstupom projektu Brekovskí Rómovia v toku času je 20 štruktúrovaných rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe.
