Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozprávanie pri mŕtvom malo svoj presne stanovený priebeh.
Autor TASR
Fiľakovo 26. marca (TASR) – Typickým zvykom Rómov na juhu Rimavskosobotského okresu sú "vartovačky" a rozprávania pri zosnulých členoch rodiny a blízkych osobách. Tento osobitý zvyk Rómov skúmal fiľakovský pedagóg a folklorista Norbert Varga, ktorý sa dlhodobo venuje prozaickému folklóru.
"Vartovanie pri mŕtvom je typická rómska záležitosť, ktorá sa u majoritného obyvateľstva na južnom Gemeri nevyskytovala," prezradil Varga. Spomenul tiež, že pri "vartovačkách" sa rozprávali rozprávky, pre Rómov je to však širší pojem ako pre majoritu. "Rozprávka môže byť pre nich napríklad aj spomienka na mŕtveho či príhoda z jeho života," vysvetlil folklorista.
Rozprávanie pri mŕtvom malo svoj presne stanovený priebeh. "Tradíciou je, že slovo mal vždy len jeden človek, ktorý porozprával nejaký príbeh. Po jeho skončení slovo prevzal ďalší a takto sa rad-radom vystriedali," priblížil tradičný zvyk Varga. Ako ďalej uviedol, v minulosti na Gemeri existovali významní rozprávači, ktorí rečnili na mnohých udalostiach dedinského života.
Jedným z posledných z nich bol Ernest Balog z Blhoviec, ktorý zomrel v roku 2009. "Mal veľmi bohatý folklórny repertoár a bol skutočne výnimočnou osobnosťou, čo sa týka rozsiahlosti slovesného folklóru. Venoval sa prednesu rómskych rozprávok, ale v jeho repertoári sa vo veľkej miere vyskytovali aj povesti, takže ho nenazývam rozprávkarom, ale skôr rozprávačom," objasnil Varga.
S príchodom kolektivizácie v druhej polovici 20. storočia však väčšina príležitostí na rozprávanie prozaických folklórnych žánrov postupne zanikla a Balog rozprávky a povesti rozprával už len v okruhu rodiny a známych. "Medzi takéto príležitosti patrili napríklad páračky či vartovačky pri mŕtvom, ktoré však u Rómov pretrvali až do súčasnosti a sú živým folklórnym javom," zdôraznil Varga.
Tradície sa však podľa jeho vyjadrenia už trochu modernizujú. "Kedysi bolo zvykom, že pri mŕtvom pozostalí bdeli aj dve noci. Aj pravidlá boli oveľa striktnejšie, napríklad bolo určené, kde mohli sedieť muži a kde ženy. Dnes je to už podstatne voľnejšie," zakončil Varga.
"Vartovanie pri mŕtvom je typická rómska záležitosť, ktorá sa u majoritného obyvateľstva na južnom Gemeri nevyskytovala," prezradil Varga. Spomenul tiež, že pri "vartovačkách" sa rozprávali rozprávky, pre Rómov je to však širší pojem ako pre majoritu. "Rozprávka môže byť pre nich napríklad aj spomienka na mŕtveho či príhoda z jeho života," vysvetlil folklorista.
Rozprávanie pri mŕtvom malo svoj presne stanovený priebeh. "Tradíciou je, že slovo mal vždy len jeden človek, ktorý porozprával nejaký príbeh. Po jeho skončení slovo prevzal ďalší a takto sa rad-radom vystriedali," priblížil tradičný zvyk Varga. Ako ďalej uviedol, v minulosti na Gemeri existovali významní rozprávači, ktorí rečnili na mnohých udalostiach dedinského života.
Jedným z posledných z nich bol Ernest Balog z Blhoviec, ktorý zomrel v roku 2009. "Mal veľmi bohatý folklórny repertoár a bol skutočne výnimočnou osobnosťou, čo sa týka rozsiahlosti slovesného folklóru. Venoval sa prednesu rómskych rozprávok, ale v jeho repertoári sa vo veľkej miere vyskytovali aj povesti, takže ho nenazývam rozprávkarom, ale skôr rozprávačom," objasnil Varga.
S príchodom kolektivizácie v druhej polovici 20. storočia však väčšina príležitostí na rozprávanie prozaických folklórnych žánrov postupne zanikla a Balog rozprávky a povesti rozprával už len v okruhu rodiny a známych. "Medzi takéto príležitosti patrili napríklad páračky či vartovačky pri mŕtvom, ktoré však u Rómov pretrvali až do súčasnosti a sú živým folklórnym javom," zdôraznil Varga.
Tradície sa však podľa jeho vyjadrenia už trochu modernizujú. "Kedysi bolo zvykom, že pri mŕtvom pozostalí bdeli aj dve noci. Aj pravidlá boli oveľa striktnejšie, napríklad bolo určené, kde mohli sedieť muži a kde ženy. Dnes je to už podstatne voľnejšie," zakončil Varga.
