Rozhanovce 19. októbra (TASR) - Blízko Košíc leží obec Rozhanovce s bohatou históriou, prvá písomná zmienka o nej je z roku 1270 pod názvom Rozgun. Do učebníc dejín sa zapísala ako miesto významnej bitky z roku 1312 medzi kráľom Karolom Róbertom a odbojnými Omodejovcami.

Dedinu si v stredoveku zvolil za svoje sídlo rod Rozgoňovcov, ktorého členovia získali v Uhorsku významné funkcie. Pôvodným živobytím miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, darilo sa i remeselnej výrobe. Obec zdobí barokový kostol a tri panské kúrie zo 17.-19. storočia, v jednej z nich dnes sídli obecný úrad.

Rozhanovce kedysi pôsobili aj ako geto pre košických židov s rabinátom, keďže v Košiciach sa do roku 1840 židia nesmeli usadiť. V roku 1850 sídlil v obci slúžnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy. Najslávnejším rodákom bol maliar a portrétista európskeho významu Leopold Horovitz (1838-1917).

V súčasnosti patria Rozhanovce s vyše 2300 obyvateľmi k najväčším obciam okresu Košice okolie, mnoho ľudí sa sem prisťahovalo práve z Košíc. Lákadlom je pre tých, ktorí chcú byť blízko veľkomesta a zároveň na vidieku. "Je tu dobrá dostupnosť, za 8-10 minút ste autom v Košiciach. Je veľký záujem o výstavbu a nové stavebné pozemky, ako aj kúpu starých domov, ktoré si potom ľudia rekonštruujú," povedal pre TASR starosta obce Viktor Gazdačko.

V obci nechýba základná škola, kultúrny dom, či zdravotné stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila.

V uplynulých rokoch sa podľa starostu podarilo v obci zrekonštruovať budovu základnej školy, ktorú navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, postavila sa nová telocvičňa, opravil sa amfiteáter, vybudovala čistička odpadových vôd s kanalizáciou. A aké sú plány do budúcna? "Maximálne sa sústrediť na celkovú rekonštrukciu miestnych komunikácií, chodníkov a výstavbu nového Domu smútku," hovorí Gazdačko.

Slávnu stredovekú bitku pripomína pamätník a múzeum

Do dejín Slovenska a Uhorska sa Rozhanovce (okr. Košice-okolie) významne zapísali 15. júna 1312, keď sa pri tejto obci odohrala dôležitá bitka medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta a odbojnými Omodejovcami z rodu Aba. Víťazstvo kráľa a jeho spojencov, vrátane mesta Košice, znamenalo koniec dlhoročnej vlády Abovcov na východnom Slovensku a upevnenie centrálnej štátnej moci.

Foto: TASR/František Iván

"Hrdíme sa touto udalosťou a pripomíname si ju, hoci pri tejto bitke, samozrejme, zahynulo mnoho ľudí. Ale, žiaľ, dejiny boli také," uviedol Gazdačko. Dodal, že výsledok boja bol dôvodom ďalšieho rozvoja Košíc, ktoré získali mnohé privilégiá, ako aj celého regiónu.

Slávnu bitku pripomína v Rozhanovciach pamätník zo spišského travertínu, ktorý odhalili vlani pri 700. výročí udalosti. Záujemcovia môžu nájsť bližšie informácie o bitke hneď vedľa v miestnom múzeu zriadenom v priestoroch obecného úradu. Sú tam historické zástavy, symbolická postava Karola Róberta v brnení, obraz známky vydanej pri príležitosti okrúhleho výročia či veľká maketa bojiska s cínovými vojakmi.

Súčasťou minuloročných osláv bola rekonštrukcia bitky za účasti početných skupín historického šermu zo Slovenska a zahraničia, ktoré sledovali tisíce divákov. Takéto podujatia sú náročné na financie a organizáciu, a tak sa zrejme nebudú tak skoro opakovať. "Najprv sme boli veľkí optimisti, že to budeme robiť každý druhý rok, ale pri dnešnej finančnej situácii si to nemôžeme dovoliť. Je však vízia, že by sme tú rekonštrukciu v spolupráci s košickým magistrátom urobili aspoň každý piaty rok," konštatoval Gazdačko.

V bitke na rozhanovských poliach v roku 1312 stáli vojská kráľa Karola Róberta, posilnené o oddiely spišských Sasov, rytierov Rádu johanitov a košické oddiely, proti vojskám Omodejovcov, doplnených oddielmi Matúša Čáka. Je zaujímavé, že v Rozhanovciach stará ulica v centre obce nesie názov práve po Matúšovi Čákovi Trenčianskom, ktorý v boji podporoval porazenú stranu.

Obecný úrad má prestížne sídlo v renesančnej kúrii

Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť tým, že jej úrad sídli v starej historickej budove. V Rozhanovciach (okr. Košice-okolie) na tento účel slúži pekná renesančná kúria z druhej tretiny 17. storočia. Okrem sídla starostu je tam aj sobášna miestnosť a miestne múzeum venované slávnej bitke pri Rozhanovciach z roku 1314.

Foto: TASR/František Iván

Toto vidiecke sídlo nižšej šľachty vystavala zemepanská rodina Soósovcov. Obvodové múry merajú 70 centimetrov, dvojtraktovú budovu viackrát upravovali, rekonštrukciou prešla v 80. rokoch minulého storočia. "V minulosti tu boli rôzne inštitúcie, zdravotné stredisko, byty pre učiteľov, bola tu krčma, výkup ovocia, všetko možné. Teraz slúži pre potreby obecného úradu," povedal Gazdačko.

Rozhanovce ešte v polovici minulého storočia vynikali tým, že v nich bolo až deväť kúrií. Na žiaľ pamiatkarov ich šesť počas socializmu asanovali, do dneška sa tak zachovali len tri. Jedna zo začiatku 18. storočia patrila rodu Csáky, jej súčasný súkromný majiteľ ju dal zrenovovať. Ďalšia dochovaná jednoposchodová stavba je zo začiatku 19. storočia a je majetkom obce, kedysi slúžila ako notársky úrad. V súčasnosti sa nevyužíva, obec sa podľa starostu rozhodne, čo s ňou, po posudku statika.

K chráneným pamiatkam obce patrí barokový rímskokatolícky Kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža z roku 1770, ktorý dnes slúži ako Dom smútku. Omše sa konajú v novo postavenom rímskokatolíckom kostole.

Rodák od Košíc portrétoval cisára Františka Jozefa aj Sissi

K popredným európskym portrétistom v druhej polovici 19. storočia patril maliar Leopold Horovitz (1838-1917), rodák z Rozhanoviec. V Rakúsko-Uhorsku, Poľsku či Nemecku vtedy mnohé významné osobnosti považovali za prestíž, aby boli zvečnené na plátne práve od neho. Horovitz niekoľkokrát portrétoval rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a bol prvým maliarom, ktorý vytvoril portrét jeho manželky známej ako Sissi, a to po jej tragickej smrti.

Podľa zápisu v matrike sa Horovitz narodil 2. februára 1838 v Rozhanovciach (dnes okres Košice-okolie), kde bývali jeho rodičia. Tí sa ako židia v tom čase podľa zákonov nemohli usadiť priamo v meste Košice, kam dochádzali za prácou. Podľa dochovaného rodinného príbehu sa však malý Leopold zhodou okolností v Košiciach narodil, keď sa jeho matka nestihla vrátiť z trhu domov a musela zostať na noc v meste. Pravdepodobne v roku 1841 sa Horovitzovci napokon presťahovali do Košíc a v meste tak zakladali medzi prvými tamojšiu židovskú komunitu.

Leopold sa do tajov maliarstva zaúčal najprv v Košiciach, neskôr študoval na viedenskej akadémii. "Následne sa presťahoval do Paríža, potom do Varšavy, pôsobil v Budapešti a nakoniec exceloval vo Viedni, kde pôsobil na cisárskom dvore. Patril medzi vychytených portrétistov šľachtickej a spoločenskej smotánky," uviedla pre TASR historička umenia Jana Švantnerová.

Horovitz portrétoval napríklad poľského básnika Adama Mickiewicza, maďarského spisovateľa Móra Jókaia či rakúskeho skladateľa Johanna Straussa mladšieho. Najväčší význam dosiahol práve v portrétnej tvorbe, ale venoval sa aj žánrovým výjavom, často zo židovského prostredia, z ktorého pochádzal.

Ako umelec získal Horovitz mnohé ocenenia v rôznych krajinách. Za najvýraznejšiu poctu považuje Švantnerová práve želanie cisára Františka Jozefa, aby ako prvý zhotovil portrét jeho zosnulej manželky Alžbety, ktorú v roku 1904 zabil atentátnik. Známa Sissi sa za života v staršom veku nechcela dať maľovať ani fotografovať, cisár tak chcel mať aspoň dodatočne jej obraz z tohto obdobia. "To portrétovanie prebiehalo veľmi zaujímavo. K Horovitzovi do zriadeného ateliéru prichádzali osoby blízke cisárovnej, napríklad jej kaderníčka, žena, ktorá sa jej starala o garderóbu, jej dvorné dámy a podobne. A všetci konzultovali s Horovitzom to, ako má ten portrét vyzerať," priblížila kunsthistorička.

Do Košíc sa maliar každoročne vracal za svojou matkou, a to až do jej smrti v roku 1904. Pochovaná chcela byť vedľa svojho manžela na starom židovskom cintoríne v Košiciach, ktorý bol vtedy už viac rokov pre ďalšie pohreby uzavretý. Leopold však využil svoje známosti a priamo u cisára vybavil výnimku pre pohreb matky na tomto mieste. Aj to svedčí o jeho obľúbenosti a renomé na cisárskom dvore.

Horovitzove obrazy sa dnes nachádzajú v popredných galériách v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku i na Slovensku. Košická Východoslovenská galéria (VSG) má napríklad dva jeho autoportréty. Diela Leopolda Horovitza sú cenené aj na aukciách. "Pred pár rokmi sa objavil vo viedenskom aukčnom dome Dorotheum jeho portrét mladého baróna Rotchilda a bol ohodnotený na sumu 50.000 až 70.000 eur," konštatovala Švantnerová.

Folklórne slávnosti každoročne prezentujú folklór Abova

Populárny festival ľudového umenia a tradícií v obci Rozhanovce (okr. Košice-okolie) už vyše štyri desaťročia láka návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia. Abovské folklórne slávnosti konané v júni mali tento rok už svoj 45. ročník. Okrem spevu a tanca ponúka podujatie aj gurmánske špeciality, ukážky remesiel, divadelné predstavenia a rôzne ďalšie atrakcie.

"Slávnosti fungujú bez prerušenia už 45 rokov a je to udalosť, ktorou žije celá obec a okolie. Zúčastňujú sa na nich amatérske folklórne súbory z okolitých obcí pod kuratelou Abovského kultúrneho centra, ktoré zabezpečuje aj účasť zahraničných súborov," uviedol starosta Gazdačko.

Slávnosti sa konajú v areáli pri obecnom úrade, centrom je miestny drevený amfiteáter. Len raz sa podujatie zrušilo, keď v roku 2010 obec i celý región zasiahli ničivé povodne. Festival sa potom konal v náhradnom termíne.

K tradičným súčastiam programu patria sprievod folkloristov obcou alebo výstava výšiviek a obrusov rozhanovských žien. Podujatie najprv začínalo ako Rozhanovské folklórne slávnosti, neskôr nadobudlo regionálny rozmer pod názvom Abovské folklórne slávnosti Euro folk.

Foto: TASR/František Iván

Slávnou sa v minulosti stala tzv. Rozhanovská svadba – folklórne pásmo, ktoré už v roku 1932 na vlnách éteru odvysielal košický rozhlasový Rádiojurnal. Ochotníkmi boli vtedy členovia rozhanovskej mládeže, ktorá pásmo nacvičila s rómskymi muzikantmi. V ére socializmu boli časy, keď sa Rozhanovská svadba predvádzala každý týždeň ako atrakcia pre početných návštevníkov.

"V kultúrnom dome boli kulisy, ktoré vytvárali dojem gazdovského domu. Tam sa autobusmi vozili záujemcovia, ktorí chceli vidieť, ako vyzerá tradičná svadba na dedine. Zabezpečili sa domáce špeciality, zabilo sa prasa a odvíjal sa tam celý dej svadby ako odpytovanie mladej, čepenie, redový tanec a podobne," priblížil Gazdačko. V tom čase bola aktívna miestna folklórna skupina. Dnes však už takej niet, chýba organizátor a mládež má často iné záujmy. "Pomreli nám vedúci, ľudia zostarli, mladí sa k tomu nejako nehlásili, takže ostalo to tak, že nemáme spevácku ani tanečnú skupinu," konštatoval starosta.

Scenériu tunajšieho amfiteátra dopĺňajú drevené plastiky zobrazujúce postavy z tradičného života dediny ako roľník, včelár, ľudoví muzikanti či matka s dcérou. Sochy postupne pribúdajú, vytvárajú ich rezbári z okolia Košíc i celého Slovenska.