Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záznamy o existencii tejto obce podľa niektorých prameňov siahajú do začiatku 13. storočia, iné hovoria, že písomné zmienky sa objavujú až neskôr.
Autor TASR
Tovarné 27. decembra (TASR) - Obec Tovarné, okres Vranov nad Topľou, vznikla na obchodnej ceste smerom do Poľska. Práve prekladisko prevážaného tovaru bolo pravdepodobne základom pre pomenovanie dedinky, ktorá ležala medzi Ondavskou vrchovinou, Nízkymi Beskydami a Východoslovenskou pahorkatinou.
Záznamy o existencii tejto obce podľa niektorých prameňov siahajú do začiatku 13. storočia, iné hovoria, že písomné zmienky sa objavujú až neskôr. Osídlenie tejto časti zemplínskeho regiónu však siaha až do prvého tisícročia. Hovorí sa dokonca, že cez túto dedinu prechádzali solúnski bratia.
"Mnohí historici predpokladajú, že tadiaľto práve viedla cesta Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše na Veľkú Moravu. Či je to pravda, alebo nie, toto sa nikdy nepotvrdilo, ale ani nevyvrátilo," hovorí starostka obce Kvetoslava Mižáková.
Skutočnosť, že v dedine sa v minulosti skladoval a vážil tovar, dokumentujú aj váhy znázornené v obecnom erbe. Tie sú umiestnené pod nákresom dvoch veží neďalekého hradu Čičva, medzi ktorými je vyobrazený kvet cyklámenu európskeho.
Práve poslední majitelia panstva pod hradom Čičva, ktorý sa nachádza na začiatku susednej dediny a ku ktorému patrilo aj Tovarné, dali veľký impulz pre rozvoj tejto dediny. Grófsky rod Barkóczy v Tovarnom v 17. storočí vystaval sídelný kaštieľ. Ten však v polovici 18. storočia zničilo zemetrasenie. Rovnaký osud postihol aj opravený a rozšírený kaštieľ koncom 19. storočia. Vtedy boli poškodené aj všetky vyššie budovy v okolí.
"Povráva sa, že tento kaštieľ bol prepojený podzemnou chodbou až k hradu Čičva. Niektoré podzemné chodby a pivnice viedli popod súčasné futbalové ihrisko," pripomína starostka. Z tohto kaštieľa sa dodnes zachovala stará budova a časť kúpaliska, kde trávil letné dni gróf spolu so svojou rodinou a deťmi.
V čase živelnej pohromy sa ukázala oddanosť a lokálpatriotizmus grófa Endré Hadik-Barkćzy, ktorý dal na vlastné náklady opraviť kostol a ďalšie budovy. Rovnako sa pričinil aj o vybudovanie prvej murovanej školskej budovy.
V obci sa ešte dnes nachádzajú pozostatky bývalého lesoparku so vzácnymi drevinami, ktorý zakladali Barkóczyoci. Niektoré stromy sú tu dodnes ako napríklad dub lesný či dub červený. Okrem nich je tu aj tis, lipa, agát a vzácny zákonom chránený platan. Raritou medzi rastlinami je cyklámen európsky, ktorý sem údajne preniesol gróf z maďarského územia.
Záznamy o existencii tejto obce podľa niektorých prameňov siahajú do začiatku 13. storočia, iné hovoria, že písomné zmienky sa objavujú až neskôr. Osídlenie tejto časti zemplínskeho regiónu však siaha až do prvého tisícročia. Hovorí sa dokonca, že cez túto dedinu prechádzali solúnski bratia.
"Mnohí historici predpokladajú, že tadiaľto práve viedla cesta Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše na Veľkú Moravu. Či je to pravda, alebo nie, toto sa nikdy nepotvrdilo, ale ani nevyvrátilo," hovorí starostka obce Kvetoslava Mižáková.
Skutočnosť, že v dedine sa v minulosti skladoval a vážil tovar, dokumentujú aj váhy znázornené v obecnom erbe. Tie sú umiestnené pod nákresom dvoch veží neďalekého hradu Čičva, medzi ktorými je vyobrazený kvet cyklámenu európskeho.
Práve poslední majitelia panstva pod hradom Čičva, ktorý sa nachádza na začiatku susednej dediny a ku ktorému patrilo aj Tovarné, dali veľký impulz pre rozvoj tejto dediny. Grófsky rod Barkóczy v Tovarnom v 17. storočí vystaval sídelný kaštieľ. Ten však v polovici 18. storočia zničilo zemetrasenie. Rovnaký osud postihol aj opravený a rozšírený kaštieľ koncom 19. storočia. Vtedy boli poškodené aj všetky vyššie budovy v okolí.
"Povráva sa, že tento kaštieľ bol prepojený podzemnou chodbou až k hradu Čičva. Niektoré podzemné chodby a pivnice viedli popod súčasné futbalové ihrisko," pripomína starostka. Z tohto kaštieľa sa dodnes zachovala stará budova a časť kúpaliska, kde trávil letné dni gróf spolu so svojou rodinou a deťmi.
V čase živelnej pohromy sa ukázala oddanosť a lokálpatriotizmus grófa Endré Hadik-Barkćzy, ktorý dal na vlastné náklady opraviť kostol a ďalšie budovy. Rovnako sa pričinil aj o vybudovanie prvej murovanej školskej budovy.
V obci sa ešte dnes nachádzajú pozostatky bývalého lesoparku so vzácnymi drevinami, ktorý zakladali Barkóczyoci. Niektoré stromy sú tu dodnes ako napríklad dub lesný či dub červený. Okrem nich je tu aj tis, lipa, agát a vzácny zákonom chránený platan. Raritou medzi rastlinami je cyklámen európsky, ktorý sem údajne preniesol gróf z maďarského územia.
