Na snímke kronikár obce Ruská Nová Ves Jozef Pacún 22. januára 2016. Foto: TASR/Milan KapustaNa snímke nad obcou Ruská Nová Ves sú skryté zvyšky zrúcaniny Zbojníckeho hradu 22. januára 2016.Foto: TASR/Milan Kapusta
Roztrúsené skaly pod Zbojníckym hradom ľudia volajú bochníky.
Ruská Nová Ves 23. januára (TASR) – Kroniku v Ruskej Novej Vsi píše už 32 rokov s menšími prestávkami Jozef Papcún. História, príroda a kultúra sú jeho koníčkom. Dnes je už na dôchodku, živil sa technikou a za čas podnikal ako krčmár. Obecná kronika sa zachovala až od roku 1945. Má však predchodcu - školskú kroniku, ktorú viedol v rokoch 1921 – 1950 učiteľ Eugen Kozák.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1402, v ktorej sa zemania zo susednej obce Kokošovce sťažujú, že črieda oviec valachov nepochybne zo Soosovskej Novej Vsi spásla ich obilné porasty. Podľa historikov pôvodný názov Nová Ves vyjadril skutočnosť, že išlo o mladšiu obec, ako boli susedné sídla. Územný majetok novej obce patril od konca 13. storočia šľachtickému rodu Soosovcom, ktorí vlastnili veľké územie dnešného Solivaru a soľné pramene, čo sa premietlo aj do ich rodového mena soos -soľ. V 15. storočí sa názov obce používal v pomaďarčenej podobe ako Wyfalu, čo znamenalo Nová Ves, a tiež jeho verzie Alsowyfalu a Felsowyfalu, ako dolná a horná časť sídla. Začiatkom 16. storočia sa používal už názov Soos Wyfalu vo význame Soosovská Nová Ves s odkazom na jej panovníka.
Papcún sa snažil vypátrať staršie kroniky obce, ale nebol úspešný. Podľa jeho slov od 17. storočia sa majitelia obecných majetkov menili, lebo Soosovci neboli vždy lojálni k vtedajšiemu uhorskému kráľovi a neskôr cisárovi. Preto muselo zákonite dôjsť aj k zmene názvu obce.
"Prvýkrát ako Ruská Nová Ves sa obec spomína v roku 1773. Prečo ruská, dodnes nikto presne nezdôvodnil. Možno len predpokladať, že to bolo tým, že obec vznikla počas valašsko-ruténskej kolonizácie. Keď sa tu prisťahovali prví osadníci, celú obec tvorili kresťania východného (byzantského) obradu. Dodnes nás volajú Rusnáci. Je možné, že z toho "rusínskeho" vzniklo pomenovanie Ruská Nová Ves. Do roku 1918 sa ešte striedavo používal starý aj nový názov obce," uviedol kronikár. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky sa používa len názov Ruská Nová Ves.
Na snímke starosta obce Ruská Nová Ves Tibor Kollár 22. januára 2016. Foto: TASR/Milan Kapusta
Dodnes sa v obci hlási ku gréckokatolíckej cirkvi veľká časť obyvateľov. Na obrady im slúži Chrám Presvätej Bohorodičky postavený v roku 1790. Rímskokatolícky kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii postavili iba nedávno, posvätený bol v roku 2012. Zloženie obyvateľstva ovplyvnila rozsiahla individuálna výstavba. Po roku 1990 sa obec rozrástla takmer o 200 obyvateľov, väčšinou sa prisťahovali z Prešova a okolia. Na víkendy tu prichádzajú v hojnom počte dovolenkári, je tu asi 60 chát.
Nad dedinou sa vypína Zbojnícky hrad, ktorý sa dostal aj do erbu obce. V katastri v časti Činaloš zriadili vojenskú posádkovú strelnicu. Toto rozhodnutie sa stretlo s veľkým odporom domáceho obyvateľstva, ale strelnica tu existuje už 52 rokov. Počas strelieb platí zákaz vstupu do objektu. Papcún pripomína, že hoci je to raj hubárov, treba byť na pozore, aby sa zábudlivec nemusel plaziť a kryť pred guľkami za stromami. Na vojenské pozemky je trvalý zákaz vstupu. Ľudia odtiaľ nechcú ani drevo, lebo guľky pri rezaní im ničia cirkulárky. Po ceste bežne premáva ťažká vojenská technika.
Ďalšou zvláštnosťou je, že v obci hniezdi asi 30 párov vzácneho vtáčika včelárika zlatého, ktorý vyniká pestrým sfarbením. Ale podľa Papcúna obec je jedinečná hlavne tým, že tu stále žije ešte dosť srdečných ľudí.
Obec má nové verejné osvetlenie, na rade je kanalizácia
Tohtoročnou prioritou pre obec Ruská Nová Ves v okrese Prešov je skolaudovanie viac ako štyri kilometre dlhej kanalizácie. Vo výstavbe je od roku 2000. Obec ju postavila s finančnou pomocou Environmentálneho fondu. Na jej skolaudovanie je potrebné urobiť tlakové skúšky, montáž merného žľabu a odstrániť poškodené časti v jednotlivých úsekoch. Obec na to použije zhruba 14.000 eur z vlastných zdrojov. Po dokončení bude mať kanalizáciu zhruba sto domov z 300. Starosta obce Tibor Kollár (KDH) uviedol, že chcú pokračovať v jej ďalšej výstavbe.
Členitosť obce spôsobuje ťažšiu orientáciu. Domy stoja nielen okolo hlavnej cesty, ale obec sa rozrástla aj do šírky. „Pripravujeme pomenovanie ulíc. O ich počte a názve rozhodne obecné zastupiteľstvo po predložení návrhu názvoslovnej komisie.“
V tomto roku samospráva plánuje dať na kapitálové výdavky celkom 40.000 eur. V materskej škole potrebujú zrekonštruovať kúrenie, práce chcú stihnúť počas letných prázdnin. Do škôlky chodí 23 detí. V prípade zvýšeného počtu prijatých detí zmenia jednotriedku na dve triedy.
V základnej škole majú 12 žiakov. Je to málotriedka, ktorú navštevujú výlučne rómske deti. Ostatné deti chodia do prešovských škôl. Objekt je sčasti zrekonštruovaný. V areáli školy sú dve asfaltové ihriská, ktoré nespĺňajú potrebné parametre. Z jedného chcú urobiť parkovisko. Na mieste druhého by malo vyrásť multifunkčné ihrisko.
V obci majú aj veľké trávnaté ihrisko, ktoré potrebuje odvodnenie a rekonštrukciu. V jeho okolí sa objavili zosuvy, ktoré zdeformovali povrch hracej plochy. „V jesenných mesiacoch sme ihrisko obkopali, aby sme znížili hladinu vody. Uvidíme, nakoľko to pomôže,“ uviedol starosta.
Zdrojom pitnej vody sú lesné pramene. Obec má ako rezervu prípojku na vodu zo Stariny. Zatiaľ im vlastné zdroje postačujú. Ani posledné suché leto nemalo vplyv na dostatok vody z vlastných prameňov.
„V športovej oblasti sme dosť aktívni. Máme tu tri futbalové družstvá, od žiakov cez dorastencov až po dospelých. Organizujeme hokejbalový turnaj, mix volejbalový turnaj s medzinárodnou účasťou, v priebehu roka stolnotenisové súťaže, ktoré vyvrcholia silvestrovským turnajom o majstra Ruskej Novej Vsi. V zime robíme pri škole na asfaltovom ihrisku prírodný ľad. Keď nie sú priaznivé podmienky, prenajmeme si dvakrát do mesiaca ľad na prešovskom štadióne. Korčule si kúpili mladí aj starší, je to už osvedčená akcia."
„Do nových obytných zón, ktoré sú zadefinované v územnom pláne na individuálnu bytovú výstavbu, potrebujeme naprojektovať cesty, chodníky, inžinierske siete a umiestnenie stavieb. Pokiaľ to nebudeme mať pripravené projekčne, nemôžeme tam povoliť výstavbu,“ doplnil Kollár.
Obec má v pláne vybudovať cyklochodník, na ktorý chce získať financie z externých zdrojov. Prepoja sa tak katastre Ruskej Novej Vsi a Prešova.
Najväčšou investíciou v predchádzajúcom roku bola komplexná rekonštrukcia verejného osvetlenia za vyše 124.000 eur - vymenili klasické svetlá za úspornejšie led svietidlá.
Začiatkom každého roka obecný úrad vydáva noviny, v ktorých publikuje informácie o akciách a projektoch za uplynulý rok a informuje obyvateľov o nových zámeroch. Už tri roky po sebe vydali stolový kalendár, ktorý dostáva každá domácnosť. Občania tu nájdu fotografie zo všetkých dôležitých podujatí v obci. Je v ňom harmonogram vývozu odpadu a všetky potrebné kontakty. Posielajú ho aj svojim rodákom, ktorí žijú mimo obce.
Ruská Nová Ves s takmer 1200 obyvateľmi žije mnohými aktivitami. Členovia Červeného kríža práve pripravujú 10. ročník obecného plesu. Najbližšie starosta chystá fašiangové posedenie pre dôchodcov.
Na detských tortách z Ruskej Novej Vsi dominuje Doba ľadová
Torty a svadobné koláče z Ruskej Novej Vsi majú v šarišskom regióne dobré meno. Nejedna nevesta si ich príde objednať na svoj deň D práve sem. Vyučené cukrárky však v obci nemajú. Bola to skôr z núdze cnosť, keď po roku 1989 prišlo o prácu mnoho žien a zopár odvážnych skúsilo piecť zákusky na objednávku. Čas ukázal, že sa tým dá slušne uživiť a dnes sa cukrárenskou výrobou v obci zaoberajú tri menšie firmy.
Viera Chovancová riadi jednu z nich. Ide o rodinnú firmu Mária, ktorú založila ešte počas totalitného režimu jej mama. V rodičovskom dome na začiatku dediny majú výrobňu, kde pracujú štyri sestry a jedna neter. Šéfka Viera ukončila gymnázium, sestra Jarmila bola sústružníčka, Magdaléna krajčírka, Eva stavbárka a neter Zuzana sa vyučila za kozmetičku. Ďalšia ich sestra Marta má vlastnú cukrárenskú výrobňu. S pečením zákuskov začínala podnikať aj ich sesternica.
Chovanová nemá pocit, že si navzájom konkurujú. Každá prevádzka má svoj okruh zákazníkov a všetky majú práce dosť. Ani v ich firme to neškrípe, každá z nich má svoje povinnosti, prirodzene si ich rozdelili podľa toho, čo komu ide najlepšie.
"Dve pečieme cestá, dve plnia zákusky, jedna vyrába krémy. Potrpíme si na tom, že vyrábame z domácich surovín. Navrhujeme a vyrábame vlastné figúrky na torty. V tom sú najlepšie Magda so Zuzkou, ktoré majú výtvarné cítenie," uviedla najstaršia zo sestier, ktorá firmu vedie. S prácou začínajú zväčša v stredu, kedy vyrábajú polotovar, pečú cestá a suché cukrovinky. Nasleduje plnenie, ozdobovanie a krájanie zákuskov. V piatok sa tovar distribuuje.
Týždenne upečú okolo 3700 kúskov koláčov a torty podľa objednávky. V priemere desať na víkend. V ponuke majú 25 druhov zákuskov a koláčiky na svadby. Z lístkového cesta pečú aj slané tyčinky.
Ľudia dnes majú bohatú fantáziu a televízne súťaže typu Najkrajšie torty ich v požiadavkách ešte viac inšpirujú. "Do výrobne raz prišla zákazníčka, ktorá chcela tortu v tvare bicykla, na ktorom by sedel jej manžel. Keď sa dozvedela cenu, koľko by stála, zo svojich predstáv upustila," uviedla Chovancová. Bežné torty majú tvar kruhu, štvorca, obdĺžnika, kosoštvorca či srdca. Potiahnuté sú marcipánom, čokoládou, krémom alebo bielou čokoládou. Svadobné bývajú vždy poschodové s nádychom romantiky. Nevesty si dnes často želajú, aby farebne ladili s výzdobou svadobnej miestnosti.
Najvyššia torta z ich výrobne mala päť poschodí a vážila 15 kilogramov. Najťažšia bola v tvare obdĺžnika určená na firemný večierok a mala cez 20 kíl. Najpestrejšie sú detské narodeninové torty, kde trh jednoznačne valcuje Doba ľadová, obľúbeným námetom je tiež Máša a medveď, rôzne zvieratká a princezné. Aj torty pre dospelých jubilantov mávajú netradičnú výzdobu. Robili už torzo ženy, kamión, les s poľovníkom. Za najzaujímavejšiu a veľmi vkusnú považuje cukrárka tortu, ktorú si navrhol zákazník a zdobil ju stromom života s menami príbuzných jubilanta.
Vedúca cukrárenskej dielne na seba prezradila, že osobne neobľubuje sladkosti a niektoré zákusky z ich ponukového listu ešte nikdy neochutnala. Spolieha sa však na sestry, ktoré ju v tomto smere vždy zodpovedne zastúpia.
Roztrúsené skaly pod Zbojníckym hradom ľudia volajú bochníky
Uprostred obce Ruská Nová Ves, ktorá susedí s Prešovom, víta hostí maketa Zbojníckeho hradu, ktorý stojí na vysokej skale už viac ako 700 rokov. Dnes je z neho iba skromná zrúcanina, zostatky múrov však chce obec stabilizovať a zakonzervovať. Starosta Tibor Kollár (KDH) už v tomto roku plánuje vyčleniť z obecného rozpočtu financie na úpravu okolia hradu.
"Obec sa trikrát uchádzala so svojím projektom o financie z ministerstva kultúry na rekonštrukciu hradu, ale nebola úspešná. Bude aj naďalej hľadať zdroje na archeologický výskum, aby sa zadefinovalo územie, na ktorom sa hrad v minulosti rozprestieral. Z vlastných peňazí chceme upraviť turistický chodník k hradu, osadiť informačné tabule o flóre a faune. Na ceste k hradu postaviť lavičky, altánok a vydať turistické mapy," doplnil starosta.
Zbojnícky hrad na vrchu Zamek mal nahradiť zničený Soľnohrad. Dal ho postaviť Juraj Bokš, aby ho ochránil pred Tatármi. Hrad bol niekoľkokrát zničený a opäť sčasti opravený. Menili sa aj jeho vlastníci. Podľa literatúry prívlastok zbojnícky dostal v čase, keď jeho neskorší majitelia napádali a zbíjali okolitý ľud. Kronikár obce Jozef Papcún uviedol, že historické dokumenty o tom nehovoria. V roku 1715 sa krajinský snem uzniesol zničiť niektoré hrady, medzi ktoré patril aj Zbojnícky hrad.
Papcún na webstránku obce zavesil povesť, ktorá sa viaže k vzniku hradu. Podľa nej avarská kňahyňa si tu chcela postaviť priezračný a ligotavý hrad z kvádrov soli. Od tejto chvíle si nikto nesmel vziať z baní ani štipku soli. Materiál sa však rozpadával a hrad sa nedarilo dostavať. V tom čase sa zjednoteným Samovým vojskám na západe ríše podarilo premôcť Avarov a na východ poslal slávneho bojovníka Finčíka. Do jeho tábora sa hlásilo veľa statočných mužov. Keď prišli pod soľný hrad, kňahyňa ich zakliala.
Vojsko zaspalo, iba Finčík ušiel kliatbe. Víla mu dala čarovný meč a spod skaly nabral vodu, ktorou prebral k životu vojakov. Kňahyňa im dala do cesty ešte bochníky chleba, keď sa ich niektorý vojak dotkol, hneď skamenel. Finčík svojím čarovným mečom popretínal chleby. Po každom švihu sa premenili na skaly. Povesť sa končí tým, že hrad sa prepadol. S ním aj posledná kňahyňa Avarov. Od tých čias vyviera spod vrchov veľa slaných prameňov. Finčík potom na vrchu postavil hrad na ochranu ľudu proti nepriateľom.
Kronikár potvrdil, že roztrúsené skaly pod hradným kopcom ešte dnes ľudia volajú bochníkmi. Stojí tam aj veľká skala, spod ktorej vyteká prameň. Starí ľudia hovorili, že ak by niekto túto skalu odvalil, voda by zaliala veľkú časť košickej kotliny.
Papcún informoval, že Zbojnícky hrad patrí do skupiny šiestich hradov, ktoré združuje projekt Prešovská hradná cesta. Patria tu tiež hrady vo Veľkom Šariši, Kapušanoch, hrad Šebeš v Podhradíku, Obišovský a Lipovský hrad. Na niektorých z nich sa už urobila potrebná konzervácia. Vďaka aktivistom by chceli zakonzervovať aj Zbojnícky hrad, aby sa jeho zvyšky ďalej nerozpadávali. Pre obec by bolo ideálne, ak by získala dotáciu na opravu hradu s pomocou nezamestnaných.
Gól Viliama Macka bol hitom internetu
V Ruskej Novej Vsi v okrese Prešov sa darí športu. Vyrástlo tu niekoľko športových osobností, ktoré šíria jej dobré meno doma aj za hranicami Slovenska. Športového ducha aj kondičku získavali na miestnych športoviskách.
Aj dnes si domáci môžu v budove obecného úradu zahrať stolný tenis. Pri škole urobili v týchto mrazivých dňoch prírodný ľad na korčuľovanie. V čase Vianoc, kedy boli dni teplejšie, obec zakúpila ľadohodiny na prešovskom zimnom štadióne pre svojich nadšencov pre korčuľovanie.
Kronikár obce Jozef Papcún je presvedčený, že mládež nemusí hľadať kladné vzory ďaleko. V obci žije bývalý prvoligový futbalista Ondrej Desiatnik, ktorý pôsobil v Artmedii Petržalka. Tá svojho času hrala aj európsku ligu. "Trénovali ho aj takí slávni tréneri, akým bol Vladimír Weiss starší, Dušan Galis či Igor Novák," pochválil svojho rodáka Papcún. Materským klubom Desiatnika bola TJ Slanské Ruská Nová Ves.
V Thajsku pôsobí futbalista Viliam Macko mladší, ktorý hrá prvú ligu za FC Ang Thong. Vlani za tento klub strelil gól, ktorý sa stal hitom internetu. Predtým hrával ako strednopoliar v prešovskom Tatrane i vo viacerých slovenských kluboch. Pôsobil tiež v budapeštianskom Honvéde v Maďarsku.
Video: Gól Viliama Macka, ktorý sa stal hitom internetu
Ďalším úspešným športovcom je Lukáš Seman, ktorý je v súčasnosti reprezentantom Slovenska vo vodnom póle. Aktuálne pôsobí v zahraničí.
Z obce pochádzajú alebo tu prežili kus života aj ďalšie významné osobnosti, ktoré pôsobili v inej ako športovej oblasti. Svoje korene tu má vetva gréckokatolíckych kňazov Székelyovcov. Michal Székely bol správcom tunajšej farnosti v období rokov 1934 až do roku 1950, kedy gréckokatolícku cirkev zakázali. Jeho syn Metod bol v obci duchovným v rokoch 1968 – 1974. V Abranovciach dnes žije už ako penzionovaný kňaz Gabriel Székely.
Z mladšej generácie je to kňaz Peter Milenky, ktorý je známy aj ako hudobník. Založil niekoľko gospelových skupín, takmer vo všetkých farnostiach, kde pôsobil. Naspieval aj vlastné CD a cez pieseň hovorí k Bohu. Z Ruskej Novej Vsi pochádza aj kňaz Martin Jurašek.
Do Ruskej Novej Vsi sa rád vracia aj bývalý redaktor Slovenského rozhlasu Milan Desiatnik, ktorého hlas sa šíril z košického štúdia.
