Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sad Janka Kráľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť.
Autor TASR
Bratislava 9. augusta (TASR) – Najstarší verejný park v strednej Európe - Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke prechádza späť pod správu magistrátu, ktorý už pripravuje projekt jeho celkovej revitalizácie. Pre TASR to potvrdilo hlavné mesto. Návrh na vrátenie majetku už v júni odobrili petržalskí miestni poslanci a aktuálne sa pracuje na protokolárnom prevzatí správy majetku.
"Hlavné mesto má záujem o zjednotenie správy pozemkov do logických celkov, ktoré budú mať jedného správcu. Sad Janka Kráľa považujeme za mimoriadne významnú plochu zelene mesta, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť, a preto pripravujeme projekt jeho revitalizácie," priblížil hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Obnova bude musieť podľa magistrátu začať predovšetkým riešením drevín, ktoré sú momentálne vo veľmi zlom stave a následnou náhradnou výsadbou drevín. "Celková revitalizácia má pozostávať aj z obnovy mobiliáru parku, ktorý je už dnes tiež vo veľmi zlom stave. Technicky je súčasťou parku aj plocha na nábreží, ktorú by sme tiež radi upravili do podoby, ktorá by priestor viac primkla k samotnému parku," spresnil Bubla.
Koncom júna petržalské miestne zastupiteľstvo odsúhlasilo vrátenie nehnuteľného majetku, zvereného do správy mestskej časti, na ktorom hlavné mesto zabezpečí obnovu celého Sadu Janka Kráľa, zrealizuje nové verejné osvetlenie pozdĺž Chorvátskeho ramena a vybuduje bezbariérové priechody na viacerých komunikáciách v Petržalke.
Sad Janka Kráľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených viac ako 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín vrátane viacerých exotických. Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s rozmermi obvodov kmeňa viac ako 500 či 600 centimetrov.
"Hlavné mesto má záujem o zjednotenie správy pozemkov do logických celkov, ktoré budú mať jedného správcu. Sad Janka Kráľa považujeme za mimoriadne významnú plochu zelene mesta, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť, a preto pripravujeme projekt jeho revitalizácie," priblížil hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Obnova bude musieť podľa magistrátu začať predovšetkým riešením drevín, ktoré sú momentálne vo veľmi zlom stave a následnou náhradnou výsadbou drevín. "Celková revitalizácia má pozostávať aj z obnovy mobiliáru parku, ktorý je už dnes tiež vo veľmi zlom stave. Technicky je súčasťou parku aj plocha na nábreží, ktorú by sme tiež radi upravili do podoby, ktorá by priestor viac primkla k samotnému parku," spresnil Bubla.
Koncom júna petržalské miestne zastupiteľstvo odsúhlasilo vrátenie nehnuteľného majetku, zvereného do správy mestskej časti, na ktorom hlavné mesto zabezpečí obnovu celého Sadu Janka Kráľa, zrealizuje nové verejné osvetlenie pozdĺž Chorvátskeho ramena a vybuduje bezbariérové priechody na viacerých komunikáciách v Petržalke.
Sad Janka Kráľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených viac ako 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín vrátane viacerých exotických. Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s rozmermi obvodov kmeňa viac ako 500 či 600 centimetrov.
