Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primátor Vranova Ján Ragan poukázal na potrebu kvalitnej nemocnice aj vzhľadom na "členitosť" regiónu a tiež v súvislosti s rekreačnou oblasťou Domaša a snahou o rozvoj cestovného ruchu.
Autor TASR
Vranov nad Topľou 6. septembra (TASR) – Samosprávy okresu Vranov nad Topľou spustili petíciu za zachovanie vranovskej nemocnice v "akútnom" režime v rámci pripravovanej reformy nemocníc. Redukovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti na doliečovacie zariadenie by bolo krokom späť v rozvoji regiónu, znamenalo by tiež problematickú dostupnosť v prípade akútnych stavov, tvrdia starostovia. Namietajú tiež proti "rozhodovaniu od stola" bez znalosti miestnych pomerov.
"Úradníci v Bratislave si musia uvedomiť, že keď chcú nejaké rozhodnutie urobiť na východnom Slovensku, je dobré sa sem prísť aj pozrieť, porozprávať s kompetentnými. Nemôže prísť nejaký návrh zákona, že sa celá nemocnica ruší a bude tu 'doliečovák'. V žiadnom prípade s tým nemôžeme súhlasiť," povedal na stretnutí takmer všetkých starostov a primátorov Vranovského okresu prednosta okresného úradu Alfonz Kobielský.
Pripomenul, že okres Vranov nad Topľou má viac ako 80.000 obyvateľov. Rovnako, že nemocnica je jedným z najväčších zamestnávateľov v málo rozvinutom okrese. Do nemocnice sa podľa jeho slov za posledných desať rokov investovalo desať miliónov eur.
Primátor Vranova Ján Ragan poukázal na potrebu kvalitnej nemocnice aj vzhľadom na "členitosť" regiónu a tiež v súvislosti s rekreačnou oblasťou Domaša a snahou o rozvoj cestovného ruchu. Viacerí predstavitelia samospráv argumentovali "odlevom mozgov" z regiónu, ktorý by nedostatočná zdravotná starostlivosť len podporila, a tiež nekvalitnou dopravnou infraštruktúrou. Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák tiež poukázal na nevyriešenú environmentálnu záťaž v podobe odkaliska Poša, ovplyvňujúcu zdravie obyvateľov. Okrem petície plánujú organizátori na piatok 10. septembra pred vranovským domom kultúry aj protestné zhromaždenie.
Podľa slov hovorcu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo vranovskej nemocnici Tomáša Kráľa predložil Svet zdravia k aktuálnemu návrhu zákona 178 pripomienok. "Zatiaľ však z neho nie sú známe žiadne konkrétne detaily, ktoré by mali priamy dosah na prevádzku nemocnice," doplnil.
Rokovania a diskusia k návrhu reformy nemocníc je podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej naďalej otvorená pre všetky zainteresované strany. Ministerstvo pripomína, že reforma prinesie zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí a zastabilizovanie zdravotníckeho personálu. Doterajšie zistenia rezortu mali preukázať, že približne polovica pacientov už teraz dochádza za niektorými zákrokmi do vzdialenejšej nemocnice, aj keď sa rovnaké úkony vykonávajú v im bližšej nemocnici. Reforma má zvýšiť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti, a to špecializáciou nemocníc.
Ministerstvo zdôrazňuje, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. "Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života," ozrejmila Eliášová. Časť nevyužitých akútnych lôžok by sa mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti.
"Zástupcovia ministerstva zdravotníctva aktívne rokujú so zástupcami regiónov - o reforme rokovali desiatykrát napríklad so zástupcami nemocníc aj vyšších územných celkov," zhrnula Eliášová.
"Úradníci v Bratislave si musia uvedomiť, že keď chcú nejaké rozhodnutie urobiť na východnom Slovensku, je dobré sa sem prísť aj pozrieť, porozprávať s kompetentnými. Nemôže prísť nejaký návrh zákona, že sa celá nemocnica ruší a bude tu 'doliečovák'. V žiadnom prípade s tým nemôžeme súhlasiť," povedal na stretnutí takmer všetkých starostov a primátorov Vranovského okresu prednosta okresného úradu Alfonz Kobielský.
Pripomenul, že okres Vranov nad Topľou má viac ako 80.000 obyvateľov. Rovnako, že nemocnica je jedným z najväčších zamestnávateľov v málo rozvinutom okrese. Do nemocnice sa podľa jeho slov za posledných desať rokov investovalo desať miliónov eur.
Primátor Vranova Ján Ragan poukázal na potrebu kvalitnej nemocnice aj vzhľadom na "členitosť" regiónu a tiež v súvislosti s rekreačnou oblasťou Domaša a snahou o rozvoj cestovného ruchu. Viacerí predstavitelia samospráv argumentovali "odlevom mozgov" z regiónu, ktorý by nedostatočná zdravotná starostlivosť len podporila, a tiež nekvalitnou dopravnou infraštruktúrou. Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák tiež poukázal na nevyriešenú environmentálnu záťaž v podobe odkaliska Poša, ovplyvňujúcu zdravie obyvateľov. Okrem petície plánujú organizátori na piatok 10. septembra pred vranovským domom kultúry aj protestné zhromaždenie.
Podľa slov hovorcu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo vranovskej nemocnici Tomáša Kráľa predložil Svet zdravia k aktuálnemu návrhu zákona 178 pripomienok. "Zatiaľ však z neho nie sú známe žiadne konkrétne detaily, ktoré by mali priamy dosah na prevádzku nemocnice," doplnil.
Rokovania a diskusia k návrhu reformy nemocníc je podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej naďalej otvorená pre všetky zainteresované strany. Ministerstvo pripomína, že reforma prinesie zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí a zastabilizovanie zdravotníckeho personálu. Doterajšie zistenia rezortu mali preukázať, že približne polovica pacientov už teraz dochádza za niektorými zákrokmi do vzdialenejšej nemocnice, aj keď sa rovnaké úkony vykonávajú v im bližšej nemocnici. Reforma má zvýšiť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti, a to špecializáciou nemocníc.
Ministerstvo zdôrazňuje, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. "Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života," ozrejmila Eliášová. Časť nevyužitých akútnych lôžok by sa mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti.
"Zástupcovia ministerstva zdravotníctva aktívne rokujú so zástupcami regiónov - o reforme rokovali desiatykrát napríklad so zástupcami nemocníc aj vyšších územných celkov," zhrnula Eliášová.
