Bratislava/Hatalov 30. augusta (TASR) - Slovensko-poľskému archeologickému tímu sa v obci Hatalov v okrese Michalovce v lokalite Ridziny podaril mimoriadny nález. Pri výskume mohylových násypov objavili veľmi dobre zachované kostrové pozostatky muža vo veku 16 až 18 rokov. Podľa archeológov bol príslušníkom najstaršieho indoeurópskeho obyvateľstva jamovej kultúry z obdobia rokov 3300 až 2600 pred naším letopočtom. Ako TASR informovala Katarína Gáliková z Referátu pre komunikáciu a médiá Slovenskej akadémie vied (SAV), výskum v Hatalove priniesol prvý nespochybniteľný dôkaz o pobyte tohto ľudu aj na našom území.

Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa začal v roku 2024. Výkopovým prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum. "Mohyla mala pôvodne priemer 22 metrov, ohraničená bola žľabom širokým do štyroch metrov a v jej strede sa zobrazovala hrobová jama. Okrem objavených kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a čiastočne aj v jeho výplni našli zuhoľnatenú drevenú konštrukciu, ktorej účelom bolo prekrytie hrobovej jamy," približuje detaily náleziska Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV.

Pri datovaní nálezu sa odborníci zhodli, že išlo o reprezentanta spoločenskej elity tzv. jamovej kultúry. Potvrdzuje to nielen rozsah mohylového násypu, ale aj konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami, spôsob uloženia mŕtveho v polohe na chrbte s nohami pokrčenými v kolenách smerujúcimi nahor a výskyt červeného farbiva pri tele pochovaného.

Výskumníci pri práci využívajú aj najmodernejšie prírodovedné metódy, napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné určiť presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.

"Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môcť využiť aj pri riešení geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvateľstva jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov severopotiskej oblasti," vysvetľuje vedkyňa.

Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo stepnej oblasti sa od pobrežia Čierneho mora následne presunulo pozdĺž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Praktizovali kočovný spôsob života pod vedením náčelníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu používali kolesové vozy.

"Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvateľstva v Európe," zdôrazňuje archeologička.

O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v Hatalove aj v nasledujúcich vývojových obdobiach svedčia nálezy kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, radové pohrebisko koštianskej kultúry zo staršej bronzovej doby, ako aj pec určená na vypaľovanie keramiky z mladšej rímskej doby.

Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky. Odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v treťom tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich.