Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Regióny

V Seredi bude výstava o architektovi Ferdinandovi Silbersteinovi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Vernisáž sa uskutoční v piatok (23. 2.), výstava vznikla v spolupráci s miestnym združením Vodný hrad, ktoré sa systematicky venuje propagácii Serede a odkrývaniu jej histórie.

Sereď 22. februára (TASR) - Významnú osobnosť, seredského rodáka architekta Ferdinanda Silbersteina-Silvana a jeho architektonické dielo pripomína nová výstava Mestského múzea - Fándlyho fary v Seredi. Projekty predstaviteľa funkcionalizmu možno nájsť v Seredi, Bratislave, Trenčíne, Dolnom Kubíne, Topoľčanoch, Banskej Bystrici i ďalších mestách, informovala vedúca múzea Mária Diková.

Vernisáž sa uskutoční v piatok (23. 2.), výstava vznikla v spolupráci s miestnym združením Vodný hrad, ktoré sa systematicky venuje propagácii Serede a odkrývaniu jej histórie. Partnermi sú Slovenský národný archív v Bratislave, Štátny archív v Trnave a Krajský pamiatkový úrad Trnava, seredské Múzeum holokaustu, Národná knižnica Austrálie a ďalší. "Má dve časti," uviedla Diková. Jedna približuje celoživotné dielo Silbersteina-Silvana, v ďalšej sú rodinné dokumenty a fotografie.

Silberstein sa po skončení štúdia na Nemeckej vysokej škole technickej v Prahe v roku 1925 vrátil do Bratislavy do ateliéru známeho slovenského architekta Milana Michala Harminca, kde odpracoval päť rokov a vytvoril tam viacero ocenených návrhov. "Na začiatku 30. rokov sa osamostatnil, nasledujúce roky boli preňho veľmi úspešné, niektoré jeho stavby z tohto obdobia sú pamiatkovo chránené," dodala Diková. Počas vojny sa musel ako prenasledovaný žid s rodinou skrývať. Po vojne si zmenil priezvisko na Silvan, vytvoril projekt poštového úradu v Banskej Bystrici (1947) a nájomného domu s reštauráciou pivovaru Stein v Bratislave (1948), kde bol neprávom obvinený zo sabotáže. Aj preto sa rozhodol odísť z Československa a v roku 1949 sa vysťahoval s rodinou do Austrálie. No ani tam nemal ľahké presadiť sa. Zomrel v Sydney v roku 1983. Tri sestry architekta sa stali obeťami holokaustu aj s rodinami, jeho dvaja bratia prežili, hoci nie bez strát v rodinách. Väčšina žijúcich potomkov rodiny žije v Austrálii, potomkovia brata Ervína aj v Bratislave.

"Výstava je venovaná 40. výročiu úmrtia architekta, prístupná bude do 31. mája ," doplnila vedúca seredského múzea.