Sereď 26. januára (TASR) – Múzeum holokaustu ako memento pre súčasníkov i budúce generácie dnes slávnostne otvorili v Seredi v mieste bývalého pracovného koncentračného tábora. Pásku na jeho rekonštruovaných prvých barakoch prestrihol prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska spolu s predsedom NR SR Petrom Pellegrinim, predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Stalo sa tak symbolicky pri príležitosti dňa, keď si národy sveta pripomínajú pamiatku obetí holokaustu.  



Expozíciu v Seredi zriadilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry (MŽK) v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Premiér Fico vo svojom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili k jeho vzniku. Povedal, že bolo by málo, keby sme budovaním takýchto pamätníkov chceli iba vyvolávať pocity skľúčenosti a bolesti. „Baraky bývalého tábora sú pomyselným vencom, ktorý kladieme všetkým obetiam holokaustu. Chceme, aby toto zariadenie plnilo aj iný účel, aby sem chodili študenti, ako chodia ako k Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, aby sa moderným spôsobom oboznamovali s tým, čo za hrôzy sa diali počas druhej svetovej vojny,“ dodal Fico. Verí, že toto miesto tento účel splní. Premiér zdôraznil, že je nutné dokumentovať tragédiu slovenských Židov. „Na takomto mieste si treba uvedomiť, aké hodnoty dnes máme, o čo by sme mohli prísť, ak by sme niektoré veci podcenili,“ povedal Fico.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Predseda vlády českej republiky Bohumil Sobotka pripomenul, že Slováci i Česi čelili hrôzam nacizmu spoločne. „Tak, ako má Slovensko Sereď, Česko má Terezín,“ povedal v príhovore. Dodal, že na holokaust nemožno zabúdať, veď aj teraz sa objavujú tendencie jeho hrôzy a význam popierať. Múzeá, ako je zo v Seredi, majú preto vychovávať, pripomínať dobu, jej obete a hrdinov. Podpredseda izraelského parlamentu Jicchak Vaknin vyjadril vďačnosť Slovensku, že jeho vláda sa rozhodla podporiť vybudovanie múzea v Seredi. Je to dôležité v čase opätovného vzostupu antisemitizmu. „Múzeum bude pomáhať oživiť spomienky na život,“ povedal.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Silným momentom otvorenia bolo svedectvo Naftali Fürsta, ktorý bol v Seredi internovaný ako deväťročný chlapec. V auditóriu bolo viacero bývalých väzňov tohto tábora. Slávnosť ukončil modlitbou kadish bratislavský rabín Baruch Myers.



Objekt Múzea holokaustu v Seredi bol pre účely múzea zrekonštruovaný s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Autorom projektu je riaditeľ MŽK Pavol Mešťan. V prvej etape sú k dispozícii dve z piatich budov. V nich je expozícia zameraná na riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a vzdelávacie centrum. Postupne budú otvorené aj expozícia ubytovania väzňov a ich pracoviská - stolárska, betonárska, krajčírska a zámočnícka dielňa. A nebude chýbať ani pamätník všetkým zavraždeným Židom zo Slovenska a spomienka na záchrancov, ktorí s nasadením vlastného života pomáhali svojim prenasledovaným spoluobčanom.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Martin Korčok, vedúci seredského múzea informoval, že expozícia má aj ďalšie rozmery – je miestom, kde môžu potomkovia obetí nájsť posledné zmienky o svojich predkoch. „Múzeum bude otvorené päť dní v týždni, od nedele do štvrtka od 9. do 16. hodiny,“ dodal Korčok.



Tábor v Seredi vznikol v roku 1941 a mal pôvodne stolárske dielne, textilné, klobučnícke, kožiarske a dielne na výrobu hračiek. Neskôr bol zmenený na zberný, s kapacitou 1200 osôb, často sa v ňom tiesnilo v jednom čase aj 4000 ľudí. V prvej etape, od marca do októbra 1942, odišlo z neho 57 železničných transportov. V druhej etape, po potlačení SNP, tam sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Posledný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína. Sereď je jediné miesto na Slovensku, kde sa zachovali pôvodné objekty tábora. V máji 2009 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.