Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cez tunely vedie dokonca aj cyklotrasa od Revúcej, ale donedávna šla prakticky len po poľných cestách.
Autor TASR
Slavošovce/Magnezitovce 8. júla (TASR) – Protiletecký kryt, sklad ovocia a zeleniny, koncertná sála, medvedia skrýša, ale aj cyklocesta či skratka cestou k lekárovi a na nákupy. Na všetky tieto účely slúžili od konca druhej svetovej vojny dva tunely pri Magnezitovciach v Revúckom okrese, ktoré mali byť súčasťou trate Tisovec – Slavošovce. Keďže jej výstavba bola v roku 1949 zastavená, svoj hlavný účel nikdy nesplnili a ani raz nimi neprešiel vlak.
Ak z hlavnej cesty vedúcej od Revúcej odbočíte pred Jelšavou smerom doľava, po pár kilometroch kľukatej a úzkej cesty dorazíte do Magnezitoviec, akejsi "dvojdediny", ktorá vznikla spojením Mníšan a Kopráša. Dnes už nič nenasvedčuje tomu, že tam bola naplánovaná rušná trať, ktorá mala nahradiť železnice na južných územiach patriacich počas vojny Maďarsku. Keď však prejdete ďalšie stovky metrov, stratení v zeleni postupne objavíte 120-metrový viadukt, 220-metrový tunel a na záver najväčšie dielo - 2400 metrov dlhý tunel pod Homôľkou vedúci do susedných Slavošoviec.
Ako spomína 67-ročná Viera Straková z Kopráša, ktorá sa do Magnezitoviec prisťahovala v 60. rokoch 20. storočia ako osemročná, cez tunel v tom čase chodievali mnohí ľudia do Slavošoviec k zubárovi alebo na nákupy. "Dá sa povedať, že bol bežne využívaný pešími ako skratka, keďže v tom čase nebolo ani toľko áut, ani autobusových spojení. A je rozdiel, či idete vyše 30 kilometrov cez Hrádok, Štítnik a Ochtinú alebo cez tunel, ktorý prejdete aj za 20 minút," podotkla Straková.
V období socializmu vtedajšie úrady portály tunela zamrežovali a v čase nebezpečenstva mal byť využitý ako protiletecký či dokonca protiatómový kryt. Niektorí miestni obyvatelia dokonca tvrdia, že slúžil aj ako sklad zbraní. Neskôr však mreže odstránili a tunel zostal bez využitia. Jeho vchody pomaly zanášali naplaveniny, až napokon z celkovej výšky 6,5 metra zostávala podľa spomienok obyvateľov voľná len približne štvrtina. V tomto období zrejme slúžil aj ako skrýša pre medvede, keďže tamojší poľovníci v naplaveninách nachádzali ich stopy.
Kratší tunel, Koprášsky, využíval za bývalého režimu vtedajší potravinársky podnik Jednota ako sklad zeleniny a ovocia. Na lepšie časy obidvom tunelom i viaduktu začalo svitať až od 90. rokov, keď boli postupne vyčistené, ich okolie revitalizované a začali slúžiť ako turistické atrakcie. Dnes sú pri nich postavené oddychové altánky s možnosťou opekania a na slavošovskej strane aj detské ihrisko. Vďaka dobrej akustike slúži Slavošovský tunel od roku 2012 aj ako miesto na koncerty.
Cez tunely vedie dokonca aj cyklotrasa od Revúcej, ale donedávna šla prakticky len po poľných cestách. V uplynulom období bola však vyasfaltovaná jej prvá časť od Revúcej takmer po Revúcku Lehotu a na asfaltovanie zvyšnej časti cez Chyžné a Magnezitovce vyčlenili 21.000 eur poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) na svojom júnovom zasadnutí.
"Asfaltová cyklotrasa tak povedie z Revúcej až priamo k Slavošovskému tunelu. Táto cyklocesta už síce bola oficiálne zaevidovaná, doteraz však nemala spevnený povrch," uviedol pre TASR zástupca primátorky Revúcej a poslanec BBSK Július Buchta.
Ak z hlavnej cesty vedúcej od Revúcej odbočíte pred Jelšavou smerom doľava, po pár kilometroch kľukatej a úzkej cesty dorazíte do Magnezitoviec, akejsi "dvojdediny", ktorá vznikla spojením Mníšan a Kopráša. Dnes už nič nenasvedčuje tomu, že tam bola naplánovaná rušná trať, ktorá mala nahradiť železnice na južných územiach patriacich počas vojny Maďarsku. Keď však prejdete ďalšie stovky metrov, stratení v zeleni postupne objavíte 120-metrový viadukt, 220-metrový tunel a na záver najväčšie dielo - 2400 metrov dlhý tunel pod Homôľkou vedúci do susedných Slavošoviec.
Ako spomína 67-ročná Viera Straková z Kopráša, ktorá sa do Magnezitoviec prisťahovala v 60. rokoch 20. storočia ako osemročná, cez tunel v tom čase chodievali mnohí ľudia do Slavošoviec k zubárovi alebo na nákupy. "Dá sa povedať, že bol bežne využívaný pešími ako skratka, keďže v tom čase nebolo ani toľko áut, ani autobusových spojení. A je rozdiel, či idete vyše 30 kilometrov cez Hrádok, Štítnik a Ochtinú alebo cez tunel, ktorý prejdete aj za 20 minút," podotkla Straková.
V období socializmu vtedajšie úrady portály tunela zamrežovali a v čase nebezpečenstva mal byť využitý ako protiletecký či dokonca protiatómový kryt. Niektorí miestni obyvatelia dokonca tvrdia, že slúžil aj ako sklad zbraní. Neskôr však mreže odstránili a tunel zostal bez využitia. Jeho vchody pomaly zanášali naplaveniny, až napokon z celkovej výšky 6,5 metra zostávala podľa spomienok obyvateľov voľná len približne štvrtina. V tomto období zrejme slúžil aj ako skrýša pre medvede, keďže tamojší poľovníci v naplaveninách nachádzali ich stopy.
Kratší tunel, Koprášsky, využíval za bývalého režimu vtedajší potravinársky podnik Jednota ako sklad zeleniny a ovocia. Na lepšie časy obidvom tunelom i viaduktu začalo svitať až od 90. rokov, keď boli postupne vyčistené, ich okolie revitalizované a začali slúžiť ako turistické atrakcie. Dnes sú pri nich postavené oddychové altánky s možnosťou opekania a na slavošovskej strane aj detské ihrisko. Vďaka dobrej akustike slúži Slavošovský tunel od roku 2012 aj ako miesto na koncerty.
Cez tunely vedie dokonca aj cyklotrasa od Revúcej, ale donedávna šla prakticky len po poľných cestách. V uplynulom období bola však vyasfaltovaná jej prvá časť od Revúcej takmer po Revúcku Lehotu a na asfaltovanie zvyšnej časti cez Chyžné a Magnezitovce vyčlenili 21.000 eur poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) na svojom júnovom zasadnutí.
"Asfaltová cyklotrasa tak povedie z Revúcej až priamo k Slavošovskému tunelu. Táto cyklocesta už síce bola oficiálne zaevidovaná, doteraz však nemala spevnený povrch," uviedol pre TASR zástupca primátorky Revúcej a poslanec BBSK Július Buchta.
