Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lipy dnes majú svoj ostrovček v poli, ktorý ponúka výhľad na široké okolie, o niekoľko stoviek metrov od neho je už Maďarsko.
Autor TASR
Rešica 5. apríla (TASR) – Keď povedia „pekný strom“ obyvatelia obce Rešica v okrese Košice-okolie, myslia tým dve lipy malolisté, ktoré patria medzi zaujímavosti obce. Keďže rastú blízko seba, volajú ich aj dvojitá lipa. Jednu z nich výrazne poškodil zásah bleskom.
„Asi pred 40 rokmi bol okolo nich brezový háj, už neexistuje. Aby v socializme zväčšili výmeru ornej pôdy, zničili ho a s buldozérom vytlačili. Išlo približne o viac než 60 hektárov. Boli sme z toho veľmi smutní, spolu s chránenými lipami to bola naša veľká pýcha. Ako deti sme tam často chodili na výlet,“ povedal starosta František Bodnár s tým, že oblasť dobre poznali aj obyvatelia okolitých dedín.
Výška oboch líp je približne 20 metrov a ich vek sa odhaduje na viac ako 300 rokov. „Hovorilo sa, že ich zasadil kráľ Matej (Korvín, pozn. TASR), ale nepovažujem to za pravdivé, keďže to nie je možné ani vzhľadom na časové obdobie. Je to len miestna historka,“ uviedol. Podľa prednostu obecného úradu Alexandra Szaniszlóa je pravdepodobnejšie, že tak urobili obyvatelia, ktorí v tom čase osídľovali i miesta mimo terajšieho intravilánu obce, pestovali tam napríklad aj vinič.
Lipy dnes majú svoj ostrovček v poli, ktorý ponúka výhľad na široké okolie, o niekoľko stoviek metrov od neho je už Maďarsko. Bezprostredné okolie stromov je zarastené kríkmi. To, že sa doň nemá zasahovať, sa uvádza aj v zázname z okresnej revízie chránených stromov z roku 2015. „Nikto sa toho nedotýka, skôr sa o to stará. Obyvatelia sú pyšní, že sa takéto stromy nachádzajú v našom chotári,“ povedal prednosta.
Ornica, ktorá „pekný strom“ obklopuje, je využívaná najčastejšie na sejbu obilnín. „Je to svah a v dávnych časoch to bol breh bývalých starých morí,“ vysvetlil s tým, že pôda preto nie je veľmi úrodná, miestami je pieskovitá. „Je tam aj veľký výškový rozdiel a tým, že sa tie stromy vyťahali, pôdna erózia si robí svoje,“ dodal s tým, že úrodu neraz zničí aj zver.
Uvedené lipy malolisté boli pôvodne vyhlásené za chránené v roku 1990. Výnimočné sú svojou estetickou, biologickou a krajinotvornou funkciou, ako i mimoriadnym vekom. „Zdravotný stav líp sa sleduje a v prípade potreby sa ošetrí arboristom. Jedna z líp bola v minulosti zasiahnutá bleskom, čím došlo k rozštiepeniu kmeňa a rozlomeniu koruny daného jedinca. Momentálne je v štádiu rozpadu,“ uviedol pre TASR lesník zo Správy Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras János Csík.
Rešica je spätá so stromami aj prostredníctvom erbu. Ich znázornenie má pripomínať niekdajšie rozsiahle lesy v jej okolí. Brezový háj zas pripomína názov tamojšieho poľovníckeho združenia Breza Rešica.
„Asi pred 40 rokmi bol okolo nich brezový háj, už neexistuje. Aby v socializme zväčšili výmeru ornej pôdy, zničili ho a s buldozérom vytlačili. Išlo približne o viac než 60 hektárov. Boli sme z toho veľmi smutní, spolu s chránenými lipami to bola naša veľká pýcha. Ako deti sme tam často chodili na výlet,“ povedal starosta František Bodnár s tým, že oblasť dobre poznali aj obyvatelia okolitých dedín.
Výška oboch líp je približne 20 metrov a ich vek sa odhaduje na viac ako 300 rokov. „Hovorilo sa, že ich zasadil kráľ Matej (Korvín, pozn. TASR), ale nepovažujem to za pravdivé, keďže to nie je možné ani vzhľadom na časové obdobie. Je to len miestna historka,“ uviedol. Podľa prednostu obecného úradu Alexandra Szaniszlóa je pravdepodobnejšie, že tak urobili obyvatelia, ktorí v tom čase osídľovali i miesta mimo terajšieho intravilánu obce, pestovali tam napríklad aj vinič.
Lipy dnes majú svoj ostrovček v poli, ktorý ponúka výhľad na široké okolie, o niekoľko stoviek metrov od neho je už Maďarsko. Bezprostredné okolie stromov je zarastené kríkmi. To, že sa doň nemá zasahovať, sa uvádza aj v zázname z okresnej revízie chránených stromov z roku 2015. „Nikto sa toho nedotýka, skôr sa o to stará. Obyvatelia sú pyšní, že sa takéto stromy nachádzajú v našom chotári,“ povedal prednosta.
Ornica, ktorá „pekný strom“ obklopuje, je využívaná najčastejšie na sejbu obilnín. „Je to svah a v dávnych časoch to bol breh bývalých starých morí,“ vysvetlil s tým, že pôda preto nie je veľmi úrodná, miestami je pieskovitá. „Je tam aj veľký výškový rozdiel a tým, že sa tie stromy vyťahali, pôdna erózia si robí svoje,“ dodal s tým, že úrodu neraz zničí aj zver.
Uvedené lipy malolisté boli pôvodne vyhlásené za chránené v roku 1990. Výnimočné sú svojou estetickou, biologickou a krajinotvornou funkciou, ako i mimoriadnym vekom. „Zdravotný stav líp sa sleduje a v prípade potreby sa ošetrí arboristom. Jedna z líp bola v minulosti zasiahnutá bleskom, čím došlo k rozštiepeniu kmeňa a rozlomeniu koruny daného jedinca. Momentálne je v štádiu rozpadu,“ uviedol pre TASR lesník zo Správy Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras János Csík.
Rešica je spätá so stromami aj prostredníctvom erbu. Ich znázornenie má pripomínať niekdajšie rozsiahle lesy v jej okolí. Brezový háj zas pripomína názov tamojšieho poľovníckeho združenia Breza Rešica.
