Až na malé výnimky v čase socializmu nikdy neniesli iné pomenovanie.
Autor TASR
Trnava 6. mája (TASR) – Na Slovensku sú pravdepodobne len dve Jeruzalemské ulice a jedna Jerichová. Oba tieto k biblii sa viažuce názvy možno nájsť na mape Trnavy, priamo v jej historickom centre. Ulice patria k najstarším komunikáciám v rámci trnavských stredovekých hradieb a ich výnimočné názvy sú s mestom spojené osem storočí. Až na malé výnimky v čase socializmu nikdy neniesli iné pomenovanie.
Jeruzalemská i Jerichová ulica sa nachádzajú v blízkosti Katedrály sv. Jána Krstiteľa a poukazujú podľa historikov na zotrvávanie rádu johanitov v tejto lokalite. „Prítomnosť tohto rytierskeho rádu sv. Jána Krstiteľa Jeruzalemského, ktorý prišiel zo Svätej zeme do Európy, predpokladáme v Trnave do 13. storočia. Pre rytierske rehole bolo príznačné, že v miestach svojho pôsobenia pomenovávali svoje okolia biblickými názvami, pripomínajúcimi ich pôsobenie v Svätej zemi. Tak to mohlo byť aj v prípade Trnavy a Jerichovej a Jeruzalemskej ulice, hoci priamych dôkazov niet,“ povedal pre TASR historik, prorektor Trnavskej univerzity Vladimír Rábik.
V mestských pozemkových knihách Trnavy sa podľa jeho slov objavujú názvy ulíc až v 16. storočí. „Neznamená to ale, že vtedy tie názvy aj vznikali, ľudia ich používali dávno predtým. Pomenovania jednotlivých ulíc hovoria o dejinách mesta, odkazujú na jeho členenie na obyvateľskú a remeselnú časť (napríklad Halenárska, Pekárska ulica), na dôležité cirkevné objekty (Františkánska ulica),“ uviedol Rábik. Medzi týmito názvami vyčnievajú práve ulice Jeruzalemská a Jerichova, ktoré remeselnú štruktúru nekopírujú a upozorňujú na to, že ide o niečo starobylé, výnimočné, čo s veľkou pravdepodobnosťou siaha k úplnému začiatku mesta Trnava.
Johaniti, s ktorými je spätá aj špitálnická rytierska tradícia, boli podľa Rábika vítanými spojencami panovníkov, príslušníci tejto rytierskej rehole disponovali veľmi dobrou technikou boja. „Nesmieme v súvislosti s Trnavou zabúdať, že bola dôležitým rezidenčným mestom panovníckeho rodu Arpádovcov a stál tam jeden z kráľovských dvorcov,“ uviedol Rábik.
Trnava bola aj dôležitou obchodnou križovatkou, kde sa vyberalo mýto a to robili križovníci v prospech kráľovskej pokladnice. Z Trnavy johaniti odišli, keď jej v roku 1238 ako prvému mestu na území dnešného Slovenska udelil Belo IV. štatút slobodného kráľovského mesta. „Trnavskí mešťania začali po tom, čo sa kreovali ako právne spoločenstvo, vyvíjať silný tlak na všetko, čo nemali pod kontrolou. Rytiersky rád stratil možnosť voľne v meste pôsobiť, do rovnakej situácie sa dostal aj ženský rád klarisiek,“ povedal Rábik. Pomenovanie ulíc však po johanitoch zostalo a pretrvalo storočia.
V súčasnosti patria Jerichová i Jeruzalemská k tichším zónam mesta. Prvá je hlavne cestnou spojnicou pri východe z centra, jednu jej stranu tvorí múr historického komplexu bývalej Trnavskej univerzity, druhá sa pretvára na obytnú zónu s penziónmi a reštauráciami.
S mestom Jeruzalem v Izraeli sú spojené zásadné deje, ktoré sú piliermi kresťanského náboženstva. Tam robil zázraky a bol ukrižovaný Ježiš Kristus a tam sa nachádza aj jeho hrob. Jericho, ležiace na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema bolo dejiskom biblického príbehu, podľa ktorého ho Izraeliti dobyli na Božie prikázanie hlasom trúb a silným krikom, pod ktorým spadli jeho hradby.
Jeruzalemská i Jerichová ulica sa nachádzajú v blízkosti Katedrály sv. Jána Krstiteľa a poukazujú podľa historikov na zotrvávanie rádu johanitov v tejto lokalite. „Prítomnosť tohto rytierskeho rádu sv. Jána Krstiteľa Jeruzalemského, ktorý prišiel zo Svätej zeme do Európy, predpokladáme v Trnave do 13. storočia. Pre rytierske rehole bolo príznačné, že v miestach svojho pôsobenia pomenovávali svoje okolia biblickými názvami, pripomínajúcimi ich pôsobenie v Svätej zemi. Tak to mohlo byť aj v prípade Trnavy a Jerichovej a Jeruzalemskej ulice, hoci priamych dôkazov niet,“ povedal pre TASR historik, prorektor Trnavskej univerzity Vladimír Rábik.
V mestských pozemkových knihách Trnavy sa podľa jeho slov objavujú názvy ulíc až v 16. storočí. „Neznamená to ale, že vtedy tie názvy aj vznikali, ľudia ich používali dávno predtým. Pomenovania jednotlivých ulíc hovoria o dejinách mesta, odkazujú na jeho členenie na obyvateľskú a remeselnú časť (napríklad Halenárska, Pekárska ulica), na dôležité cirkevné objekty (Františkánska ulica),“ uviedol Rábik. Medzi týmito názvami vyčnievajú práve ulice Jeruzalemská a Jerichova, ktoré remeselnú štruktúru nekopírujú a upozorňujú na to, že ide o niečo starobylé, výnimočné, čo s veľkou pravdepodobnosťou siaha k úplnému začiatku mesta Trnava.
Johaniti, s ktorými je spätá aj špitálnická rytierska tradícia, boli podľa Rábika vítanými spojencami panovníkov, príslušníci tejto rytierskej rehole disponovali veľmi dobrou technikou boja. „Nesmieme v súvislosti s Trnavou zabúdať, že bola dôležitým rezidenčným mestom panovníckeho rodu Arpádovcov a stál tam jeden z kráľovských dvorcov,“ uviedol Rábik.
Trnava bola aj dôležitou obchodnou križovatkou, kde sa vyberalo mýto a to robili križovníci v prospech kráľovskej pokladnice. Z Trnavy johaniti odišli, keď jej v roku 1238 ako prvému mestu na území dnešného Slovenska udelil Belo IV. štatút slobodného kráľovského mesta. „Trnavskí mešťania začali po tom, čo sa kreovali ako právne spoločenstvo, vyvíjať silný tlak na všetko, čo nemali pod kontrolou. Rytiersky rád stratil možnosť voľne v meste pôsobiť, do rovnakej situácie sa dostal aj ženský rád klarisiek,“ povedal Rábik. Pomenovanie ulíc však po johanitoch zostalo a pretrvalo storočia.
V súčasnosti patria Jerichová i Jeruzalemská k tichším zónam mesta. Prvá je hlavne cestnou spojnicou pri východe z centra, jednu jej stranu tvorí múr historického komplexu bývalej Trnavskej univerzity, druhá sa pretvára na obytnú zónu s penziónmi a reštauráciami.
S mestom Jeruzalem v Izraeli sú spojené zásadné deje, ktoré sú piliermi kresťanského náboženstva. Tam robil zázraky a bol ukrižovaný Ježiš Kristus a tam sa nachádza aj jeho hrob. Jericho, ležiace na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema bolo dejiskom biblického príbehu, podľa ktorého ho Izraeliti dobyli na Božie prikázanie hlasom trúb a silným krikom, pod ktorým spadli jeho hradby.