Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na zabíjačke sa v Helcmanovciach nerobia jaternice ale hurky.
Autor TASR
,aktualizované Helcmanovce 8. júla (TASR) - Nárečie, ktoré v Helcmanovciach v súčasnosti používa najmä staršia generácia, obsahuje veľa nemeckých, maďarských aj rusínskych slov. Ako pre TASR povedala obyvateľka tejto obce v okrese Gelnica Mária Kuchárová, dedinu volajú Selo. „Aj my Helcmanovčania hovoríme, že sme Seľaňi,“ uviedla s tým, že v občasníku obce býva i rubrika s názvom Seľansko-slovenský slovník.
Každá z okolitých obcí, ako napríklad Mníšek nad Hnilcom, Úhorná, Slovinky, Smolnícka Huta či Poráč, má iné nárečie. „V každej obci poviete vetu a v jednej obci má taký význam a v druhej iný. Každá má osobité slová,“ povedala. V Helcmanovciach sú to napríklad aj slová batuch (bič), cupaty (bozkávať), dykvanka (tekvica), gurt (dámsky opasok), chvalač (špendlík), kincki-rincki (kotrmelec), kocerbína (orgován) či kosy (vrkoče).
Na zabíjačke sa v Helcmanovciach nerobia jaternice ale hurky. „Keď sa napražilo mäso, urobila sa k tomu kapusta a zemiaky, u nás to bolo komašno. Neviem, že by to mali niekde inde. U Seľi to bulo furt komašno,“ vysvetlila. Podľa Seľansko-slovenského slovníka je to zabíjačková hostina.
Keď nedávno padali krúpy, spomenula si na to, ako by to zvestovala jej stará mama svojej susede - typicky po Seľansky. „Haňo, neska tyždeň jak padal hrat, ta sobi predstav, že mi až na pereďi u vyhľaďe hampuľák rozbilo. Znamená to, že minulý týždeň padali krúpy, až v prednej izbe na okne rozbilo kvetináč. Hampuľák je slovo, ktoré sa používa iba u nás a znamená kvetináč,“ spresnila 68-ročná Kuchárová s tým, že v okolitých dedinách je to napríklad kochľik alebo truhľik, čo je už väčší kvetináč.
Nárečie používa a šíri ďalej aj prostredníctvom folklóru, ktorému sa roky venuje. Aktuálne pripravuje s deťmi rôzne vystúpenia. „Výslovnosť aj chápanie – význam slov, im robí veľký problém. Začíname od jednotlivých slov. Napíšem text, ktorý ideme cvičiť, ale najprv musím po slovensky vysvetliť, čo ktoré slovo znamená,“ dodala. Ako hovorí, seľančina je skôr nárečie s tvrdou výslovnosťou, tá je zároveň v niektorých slovách špecifická.
„Napríklad prasa sa u nás sa povie pa'ca, to je také 'ť' a 's'. Handra je r'anda, znie to ako 'ľ' a 'r'. Píšem tam apostrof. My Seľaňi to vieme prečítať, ale určite keď niekto druhý dostane text, tak sa na to pozerá, že o čom to je,“ povedala Kuchárová.
Podľa jej slov staršia generácia používa nárečie pravidelne. „Ale už aj tie staré mamy sú také, že keď príde vnúča, prepneme z nárečia na tú slovenčinu,“ dodala s tým, že je dôležité zachovávať nárečie. „Myslím, že aj v pesničke v kostole sa spieva: 'zachovaj dedičstvo našich otcov, zachovaj nám Pane,'“ uzavrela.
Každá z okolitých obcí, ako napríklad Mníšek nad Hnilcom, Úhorná, Slovinky, Smolnícka Huta či Poráč, má iné nárečie. „V každej obci poviete vetu a v jednej obci má taký význam a v druhej iný. Každá má osobité slová,“ povedala. V Helcmanovciach sú to napríklad aj slová batuch (bič), cupaty (bozkávať), dykvanka (tekvica), gurt (dámsky opasok), chvalač (špendlík), kincki-rincki (kotrmelec), kocerbína (orgován) či kosy (vrkoče).
Na zabíjačke sa v Helcmanovciach nerobia jaternice ale hurky. „Keď sa napražilo mäso, urobila sa k tomu kapusta a zemiaky, u nás to bolo komašno. Neviem, že by to mali niekde inde. U Seľi to bulo furt komašno,“ vysvetlila. Podľa Seľansko-slovenského slovníka je to zabíjačková hostina.
Keď nedávno padali krúpy, spomenula si na to, ako by to zvestovala jej stará mama svojej susede - typicky po Seľansky. „Haňo, neska tyždeň jak padal hrat, ta sobi predstav, že mi až na pereďi u vyhľaďe hampuľák rozbilo. Znamená to, že minulý týždeň padali krúpy, až v prednej izbe na okne rozbilo kvetináč. Hampuľák je slovo, ktoré sa používa iba u nás a znamená kvetináč,“ spresnila 68-ročná Kuchárová s tým, že v okolitých dedinách je to napríklad kochľik alebo truhľik, čo je už väčší kvetináč.
Nárečie používa a šíri ďalej aj prostredníctvom folklóru, ktorému sa roky venuje. Aktuálne pripravuje s deťmi rôzne vystúpenia. „Výslovnosť aj chápanie – význam slov, im robí veľký problém. Začíname od jednotlivých slov. Napíšem text, ktorý ideme cvičiť, ale najprv musím po slovensky vysvetliť, čo ktoré slovo znamená,“ dodala. Ako hovorí, seľančina je skôr nárečie s tvrdou výslovnosťou, tá je zároveň v niektorých slovách špecifická.
„Napríklad prasa sa u nás sa povie pa'ca, to je také 'ť' a 's'. Handra je r'anda, znie to ako 'ľ' a 'r'. Píšem tam apostrof. My Seľaňi to vieme prečítať, ale určite keď niekto druhý dostane text, tak sa na to pozerá, že o čom to je,“ povedala Kuchárová.
Podľa jej slov staršia generácia používa nárečie pravidelne. „Ale už aj tie staré mamy sú také, že keď príde vnúča, prepneme z nárečia na tú slovenčinu,“ dodala s tým, že je dôležité zachovávať nárečie. „Myslím, že aj v pesničke v kostole sa spieva: 'zachovaj dedičstvo našich otcov, zachovaj nám Pane,'“ uzavrela.
