Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kedysi sa využíval celoročne a bol obľúbenou destináciu nielen domácich kúpeľných hostí, intenzívne ho využívala najmä nemecká a rakúska klientela. Po rozdelení republiky ho zavreli.
Autor TASR
Trenčianske Teplice 17. júla (TASR) – Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach bol za spoločného Československa po Kryme a Paxe tretím najvýznamnejším v kúpeľnom mestečku. Využíval sa celoročne a bol obľúbenou destináciu nielen domácich kúpeľných hostí, intenzívne ho využívala najmä nemecká a rakúska klientela. Po rozdelení republiky ho zavreli, odvtedy chátra.
Podľa bývalého zamestnanca kúpeľov Petra Ďurinu, Machnáč postavili v 60. rokoch v Kúpeľnom parku, ktorý je jedným z najkrajších na Slovensku. „Šesťposchodový liečebný dom mal maximálnu kapacitu 110 kúpeľných hostí, k dispozícii boli dvojposteľové izby. Jeho nevýhodou bolo, že na každej izbe bolo len malé umývadlo, sprchy a toalety boli spoločné na každej chodbe. Vtedy sa tak kúpeľné domy stavali, dnes by to už bolo nepostačujúce," priblížil Ďurina.
Chod obľúbeného liečebného domu zabezpečovalo podľa neho asi 40 zamestnancov, jeho súčasťou bola výbornú kuchyňa, Machnáč mal dokonca vlastnú cukráreň. „Mal stálu klientelu, poznal som mnoho klientov z Berlína, Frankfurtu, ktorí do Machnáča chodili aj dvakrát do roka za procedúrami a výbornou teplickou vodou, ktorá je najmä na poúrazové stavy jednou z najlepších v bývalom Československu," doplnil Ďurina, ktorý v kúpeľoch pracoval takmer štyri desaťročia.
Ako dodal, po rozdelení Československa potreboval Machnáč rozsiahlu rekonštrukciu. „Kúpele však potrebovali nevyhnutne urobiť aj rekonštrukciu liečebných domov Krym a Pax, postavil sa nový bazén vedľa Krymu, a tak Machnáč zatvorili. Neskôr obľúbený liečebný dom kúpele predali, noví majitelia však pri snahe o jeho rekonštrukciu narazili na problémy s pamiatkarmi. My, domáci, doteraz nevieme pochopiť, prečo sa s Machnáčom nič nerobí a doteraz je zatvorený. Stále dúfame, že nám nespadne a neodvezieme ho na smetisko," skonštatoval Ďurina s tým, že v Machnáči síce neboli procedúry, no kúpeľní hostia ich mali v okolitých liečebných domoch a bazénoch vzdialených len 50 – 70 metrov.
Nikto podľa neho nevie pochopiť, prečo takáto krásna stavba takto chátra. „Nasťahovali sa tam bezdomovci, ktorí porozbíjali okná, niekoľkokrát tam musela zasahovať mestská i štátna polícia. Teraz je Machnáč zatvorený a ľudí to veľmi mrzí, pretože to nerobí dobré meno mestu ani Kúpeľnému parku. Ak by bol funkčný, určite by bol zaplnený. Momentálne sú plné všetky penzióny v meste a ja si myslím, že poisťovne by Machnáč naplnili. Ak by sa urobili sprchy a toalety na izbách, možno by sa kapacita znížila na nejakých 80 postelí, ale určite by tento liečebný dom fungoval," uzavrel Ďurina.
Podľa bývalého zamestnanca kúpeľov Petra Ďurinu, Machnáč postavili v 60. rokoch v Kúpeľnom parku, ktorý je jedným z najkrajších na Slovensku. „Šesťposchodový liečebný dom mal maximálnu kapacitu 110 kúpeľných hostí, k dispozícii boli dvojposteľové izby. Jeho nevýhodou bolo, že na každej izbe bolo len malé umývadlo, sprchy a toalety boli spoločné na každej chodbe. Vtedy sa tak kúpeľné domy stavali, dnes by to už bolo nepostačujúce," priblížil Ďurina.
Chod obľúbeného liečebného domu zabezpečovalo podľa neho asi 40 zamestnancov, jeho súčasťou bola výbornú kuchyňa, Machnáč mal dokonca vlastnú cukráreň. „Mal stálu klientelu, poznal som mnoho klientov z Berlína, Frankfurtu, ktorí do Machnáča chodili aj dvakrát do roka za procedúrami a výbornou teplickou vodou, ktorá je najmä na poúrazové stavy jednou z najlepších v bývalom Československu," doplnil Ďurina, ktorý v kúpeľoch pracoval takmer štyri desaťročia.
Ako dodal, po rozdelení Československa potreboval Machnáč rozsiahlu rekonštrukciu. „Kúpele však potrebovali nevyhnutne urobiť aj rekonštrukciu liečebných domov Krym a Pax, postavil sa nový bazén vedľa Krymu, a tak Machnáč zatvorili. Neskôr obľúbený liečebný dom kúpele predali, noví majitelia však pri snahe o jeho rekonštrukciu narazili na problémy s pamiatkarmi. My, domáci, doteraz nevieme pochopiť, prečo sa s Machnáčom nič nerobí a doteraz je zatvorený. Stále dúfame, že nám nespadne a neodvezieme ho na smetisko," skonštatoval Ďurina s tým, že v Machnáči síce neboli procedúry, no kúpeľní hostia ich mali v okolitých liečebných domoch a bazénoch vzdialených len 50 – 70 metrov.
Nikto podľa neho nevie pochopiť, prečo takáto krásna stavba takto chátra. „Nasťahovali sa tam bezdomovci, ktorí porozbíjali okná, niekoľkokrát tam musela zasahovať mestská i štátna polícia. Teraz je Machnáč zatvorený a ľudí to veľmi mrzí, pretože to nerobí dobré meno mestu ani Kúpeľnému parku. Ak by bol funkčný, určite by bol zaplnený. Momentálne sú plné všetky penzióny v meste a ja si myslím, že poisťovne by Machnáč naplnili. Ak by sa urobili sprchy a toalety na izbách, možno by sa kapacita znížila na nejakých 80 postelí, ale určite by tento liečebný dom fungoval," uzavrel Ďurina.
