Zvolen 13. februára (TASR) - Jedinečným príkladom výnimočnej osobnosti integrujúcej celoživotné vedecké, pedagogické a kultúrne pôsobenie do jedného celku je hrochotský rodák, pedagóg na vysokých školách v Brne a vo Zvolene, Milan Križo. Dnes už 90-ročný uznávaný odborník v oblasti botaniky a veľký znalec Poľany je zároveň zanietený uchovávateľ tradičnej ľudovej piesne a hudby, ako jedinečného kultúrneho dedičstva rodného Podpoľania.

"Okruh jeho blízkych a spolupracovníkov obdivuje jeho všestrannosť a tvorivosť, ktoré ho robia činorodým aj vo vyššom veku," hovorí dramaturgička Folklórnych slávnosti pod Poľanou Anna Ostrihoňová. "Cez jeho celoživotnú záľubu - folklór, a najmä podpoliansku ľudovú pieseň, ktorú dôverne pozná, ho vnímame predovšetkým ako excelentného speváka a znalca ľudovej piesne. Jeho piesne sú skvosty Podpoľania. Podáva ich jedinečným štýlom mužského vrchárskeho prejavu, temperamentu a istej grácie. Vyrastal popri chýrečných hrochotských spevákoch a páľačovských muzikantoch, a to zanechalo pečať na originalite jeho prejavu," hovorí ďalej.

"V tomto čase, keď sa Podpolianske rozkazovačky dostali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, je na mieste povedať, že asi niet interpreta, ktorý by bol lepším príkladom znalca, nositeľa a uchovávateľa tohto prvku z bohatej klenotnice Podpoľania," pripomína.

Podľa Ostrihoňovej Križo ako osnovateľ a spoluzakladateľ mnohých podujatí udržiava s folklórnymi kolektívmi, organizátormi a programovými tvorcami živú komunikáciu a podporuje mladšie generácie v ich snaženiach. "Jeho názory, podnety a postrehy sú cenné a rešpektované. Vážime si jeho záujem, jeho odbornú pomoc, skúsenosti, jeho vzťah k Slovensku, rodnej Hrochoti a Podpoľaniu. Vzácne priateľstvo a spoločné stretnutia nás všetkých vnútorne obohacujú," zdôrazňuje.

Križa stále obdivujú aj jeho spolupracovníci a študenti z Technickej univerzity vo Zvolene, kde dlhé roky pôsobil. "Dnes nie je trendom a ani "in" na vysokých školách vychovávať. Väčšina vysokoškolských pedagógov naháňa body za karenty, KEGY a VEGY a na študenta akosi neostáva čas," približuje Križa jeho žiačka, dnes riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti a biosférickej rezervácie Poľana Vladimíra Fabriciusová.

"Pán profesor patrí k pedagógom, ktorý nielen učil botaniku, ale i vychovával. Je autoritou, má neuveriteľné vedomosti, ktoré vie podať ľudskou rečou. Ako pedagóg bol však prísny a náročný a, paradoxne, najmä na ženské pohlavie. Avšak pre jeho poetickú galantnosť sa to dalo prepáčiť. Dokázal si poradiť s "ťažšími prípadmi" študentov a vychovával metódou med a bič. Čo je však podstatné, lásku a úctu k prírode a k tradíciám, ale i baženie po vedomostiach, v každom z nás prehĺbil. Mocný hlas, ktorý znel posluchárňou či v jeho piesni, značí jeho obrovskú silu a vôľu žiť a vzdelávať sa. Pri každom stretnutí s ním mám zimomriavky – z rešpektu, úcty, vďaky a radosti, že mám tú česť poznať skvelého človeka".