Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K názvu Kráľovská prišla ulica na základe povesti, ktorá sa viaže ešte k 12. storočiu.
Autor TASR
Skalica 20. mája (TASR) – V Skalici sa od hlavného námestia k hradbám tiahne ulica, ktorá sa nazýva Kráľovská. Toto meno nesie od konca 18. storočia, predtým sa volala Františkánska podľa kostola, ktorý na nej stojí.
K názvu Kráľovská prišla ulica na základe povesti, ktorá sa viaže ešte k 12. storočiu. Podľa nej počas bojov o uhorský trón musel knieža Álmos z rodu Arpádovcov opustiť Uhorsko a spolu s ním aj jeho tehotná manželka Predslava. Na Záhorí ju zastihli pôrodné bolesti. Uchýlili ju v dome vedľa Františkánskeho kostola, kde aj porodila syna Bela II. prezývaného Slepý, ktorý sa neskôr stal uhorským kráľom. Ten z vďaky mestu dal podľa povesti Skalici postaviť hradby, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti tohto domu.
Belo II. sa narodil podľa dostupných informácií v roku 1108, ale prvá písomná zmienka o meste Skalica sa viaže k roku 1217, teda až 109 rokov neskôr. „Celá povesť pravdepodobne vnikla na základe jednej mapy Skalice, ktorá sa našla v knižnici v Brne. Je na nej zaznačené obydlie vedľa Františkánskeho kostola s poznámkou rodný dom Bela II. Je však viac ako otázne, či je to založené na pravde, keďže podľa dostupných informácií sa začalo osídľovanie súčasnej Skalice až neskôr,“ podal svoj pohľad na povesť historik Záhorského múzea Richard Drška.
V súčasnosti je v údajnom rodnom dome kráľa pražiareň kávy. „Tá povesť môže mať pravdivý základ. Veď v Skalici na počesť Bela II. začali aj číslovanie domov práve od tohto domu. Má popisné číslo dva. Sme vedľa Františkánskeho kostola, a predsa nikto nie je viac ako Boh, tak sa začalo až od tohto čísla,“ vysvetlil majiteľ pražiarne kávy, ktorý do budúcna plánuje vzhľadom na minulosť domu pražiť aj kráľovskú kávu.
Podľa slovenského spisovateľa Ferdinanda Dúbravského je však názov ulice Kráľovská oveľa prozaickejší. „Po vpádu maďarskom a odtrhnutí Slovenska, hranice medzi lesom a močiarmi, medzi Moravou a Slovenskom zostaly po dlhú dobu spustošené a teprv až začiatkom 13. storočia bolo založené terajšie mesto. Zpráva o Bélovi bola by v tomto páde len povesťou, poneváč Skalica ako mesto nemohlo vtedy ešte jestvovať, preto že mest vtedy ešte nebolo. A dľa tohoto výkladu samého nesiahala vtedy, — keby bola jestvovala, — na miesto dnešnej „Kráľovskej ulice“. Kráľovská ulica dostala meno po kráľoch, ktorí sa tu častejšie zdržovali,“ píše v originálnom diele Uhorská Skalica z roku 1921 Dúbravský.
K názvu Kráľovská prišla ulica na základe povesti, ktorá sa viaže ešte k 12. storočiu. Podľa nej počas bojov o uhorský trón musel knieža Álmos z rodu Arpádovcov opustiť Uhorsko a spolu s ním aj jeho tehotná manželka Predslava. Na Záhorí ju zastihli pôrodné bolesti. Uchýlili ju v dome vedľa Františkánskeho kostola, kde aj porodila syna Bela II. prezývaného Slepý, ktorý sa neskôr stal uhorským kráľom. Ten z vďaky mestu dal podľa povesti Skalici postaviť hradby, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti tohto domu.
Belo II. sa narodil podľa dostupných informácií v roku 1108, ale prvá písomná zmienka o meste Skalica sa viaže k roku 1217, teda až 109 rokov neskôr. „Celá povesť pravdepodobne vnikla na základe jednej mapy Skalice, ktorá sa našla v knižnici v Brne. Je na nej zaznačené obydlie vedľa Františkánskeho kostola s poznámkou rodný dom Bela II. Je však viac ako otázne, či je to založené na pravde, keďže podľa dostupných informácií sa začalo osídľovanie súčasnej Skalice až neskôr,“ podal svoj pohľad na povesť historik Záhorského múzea Richard Drška.
V súčasnosti je v údajnom rodnom dome kráľa pražiareň kávy. „Tá povesť môže mať pravdivý základ. Veď v Skalici na počesť Bela II. začali aj číslovanie domov práve od tohto domu. Má popisné číslo dva. Sme vedľa Františkánskeho kostola, a predsa nikto nie je viac ako Boh, tak sa začalo až od tohto čísla,“ vysvetlil majiteľ pražiarne kávy, ktorý do budúcna plánuje vzhľadom na minulosť domu pražiť aj kráľovskú kávu.
Podľa slovenského spisovateľa Ferdinanda Dúbravského je však názov ulice Kráľovská oveľa prozaickejší. „Po vpádu maďarskom a odtrhnutí Slovenska, hranice medzi lesom a močiarmi, medzi Moravou a Slovenskom zostaly po dlhú dobu spustošené a teprv až začiatkom 13. storočia bolo založené terajšie mesto. Zpráva o Bélovi bola by v tomto páde len povesťou, poneváč Skalica ako mesto nemohlo vtedy ešte jestvovať, preto že mest vtedy ešte nebolo. A dľa tohoto výkladu samého nesiahala vtedy, — keby bola jestvovala, — na miesto dnešnej „Kráľovskej ulice“. Kráľovská ulica dostala meno po kráľoch, ktorí sa tu častejšie zdržovali,“ píše v originálnom diele Uhorská Skalica z roku 1921 Dúbravský.
