Bratislava 12. októbra (TASR) – Vojenské bunkre v Petržalke patrili do línie obrany Československa pred nacistickým Nemeckom. Ich budovanie zastavila Mníchovská dohoda a paradoxne napokon poslúžili samotným Nemcom. Pre TASR to povedal predseda občianskeho združenia Múzeum petržalského opevnenia (MPO) Martin Kubala.



Československé opevnenie sa budovalo len tri roky, od roku 1935 do roku 1938. „Keďže sme na základe Mníchovskej dohody odstúpili pohraničie, nemalo význam pokračovať v budovaní opevnenia,“ približuje Kubala. „Naopak, Nemci sa zadarmo zmocnili úžasného výcvikového priestoru. V Petržalke, kde bolo opevnenie kompletne dokončené, cvičili napríklad zdolávanie prekážkových systémov,“ dodáva. Keďže objekty Nemci neničili, zachovali sa v pomerne dobrom stave. Podľa Kubalu im poslúžili na konci vojny ako úkryty, keď Červená armáda oslobodzovala naše územie.

Petržalku navštívil osobne aj Adolf Hitler, prvýkrát presne 25. októbra 1938. „Pri návšteve bunkrov obdivoval to, čo dostali zadarmo. Údajne vtedy pochopil slová svojich generálov, ktorí ho odrádzali od útoku na Československo,“ opisuje Kubala.

Foto: TASR Michal Svítok

V bunkri B-S 4 Lány bola vojenská hliadka prítomná od januára 1937 len do podpísania Mníchovskej dohody. „Potom mali niekoľko dní na to, aby demontovali vybavenie a odniesli ho do vnútrozemia, pretože už 10. októbra 1938 vpochodovala do Petržalky nemecká armáda,“ dodáva Kubala.

Počas socializmu sa priestory bunkrov stali súčasťou hraničného pásma. „Boli v podstate pripravené na ostrý konflikt so Západom. Po prevrate bunkre postupne strácali pre armádu význam, čo bol čas pre zlodejov, všetko vybavenie bolo rozkradnuté a skončilo v zahraničných múzeách či v súkromných zbierkach. Keď sme sa o bunker začali zaujímať, bol prázdny, rekonštruovali sme ho na základe pôvodných výkresov,“ vysvetľuje Kubala činnosť MPO, ktoré bunker rekonštruuje od roku 2011.

Dobrovoľníci z MPO vďaka archívnym dokumentom zistili, že bunkre boli na tú dobu vybavené špičkovo. Mali napríklad vlastné strojovne na výrobu elektrickej energie. „V bunkri bola tiež filtrovňa na čistenie vzduchu proti dymovému aj plynovému útoku, vojaci teda nemuseli používať plynové masky,“ vyzdvihuje Kubala ďalšiu výnimočnosť bunkra.

V plnom stave sa v bunkri B-S 4 Lány nachádzalo 27 vojakov, v čase pokoja však stačil polovičný počet. Každý bunker mal vlastnú studňu, čo bolo podľa Kubalu mimoriadne strategicky dôležité. Nechýbali priestory umyvárne a toaliet, sklad potravín, miestnosť veliteľa a tiež rozmiestnené zbrane.

Bunker B-S 4 Lány mal za prvej republiky k dispozícii aj periskopy, ktoré slúžili na sledovanie hluchých priestorov. Vybavenie bunkrov bolo charakteristické pre celú krajinu. „Československé opevnenie malo palebný systém postavený na systéme krížových palieb, nepriateľ sa vždy nachádzal v palebnom sektore minimálne z dvoch susedných objektov. Je takmer nereálne brániť sa voči takýmto paľbám,“ vysvetľuje Kubala. Ako ďalej dodáva, československá armáda bola jedna z najlepšie vycvičených a ozbrojených armád na svete vôbec. „Boli sme zbrojárska veľmoc, vyvážali sme do celého sveta.“

Bunker B-S 4 Lány stojí na hranici s Rakúskom, spravuje ho Vojenský historický ústav. Občianske združenie Múzeum petržalského opevnenia sa o tento objekt stará a snaží sa ho dostať do pôvodného stavu z roku 1938. Každú sobotu od apríla do októbra je sprístupnený aj verejnosti. V Petržalke sa nachádzajú ešte ďalšie dva bunkre, ktoré sú opravované a otvorené pre návštevníkov.