Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základom číru bolo tuhé cestíčko, ktoré sa pripravilo z múky s troškou soli.
Autor TASR
Klenovec/Polichno 29. decembra (TASR) – Jednoduché jedlá boli v minulosti typickými pokrmami obyvateľov obcí Polichno v Lučeneckom okrese a Klenovec v Rimavskosobotskom okrese. Pre TASR to uviedla etnologička Emília Mázorová, podľa ktorej boli bežnou stravou v prvej dedine napríklad lokše či fašiangové pampúšiky, zatiaľ čo v druhej patrili medzi veľmi rozšírené takzvaný čír alebo bôb.
„V novohradskom Polichne sa pripravovalo aj ďalšie jednoduché jedlo, ktoré má netypický názov – mastná múka. Príprava bola jednoduchá, roztopilo sa maslo, respektíve jeho staršie zvyšky, keďže vtedy bola veľká chudoba. Pridalo sa doň mlieko a múka, bohatší ľudia dávali aj vajce. Vznikla z toho kaša, ktorú si nalievali na zemiaky, a takéto jednoduché jedlo konzumovali,“ načrtla etnologička.
Ďalšie typické polichnianske jedlo sa volalo buchty s makom, podľa Mázorovej však v tomto prípade bolo pomenovanie zavádzajúce, keďže v skutočnosti to buchty neboli. „Uvarené zemiaky sa pretlačili, pridala sa múka aj trochu vody a celé sa to povarilo, aby to ‚fučkalo‘, teda vytváralo bublinky,“ opísala začiatok prípravy tohto pokrmu etnologička.
Ako pokračovala, vzniknutá masa sa premiešala v miske, kde vznikli pevnejšie kúsky. „Je to, akoby ste formovali halušky, ale bez lopára. Vznikla jedna vrstva, posypala sa makom a poliala maslom. Potom sa urobila ďalšia vrstva a znovu poliala i posypala,“ priblížila Mázorová s tým, že tento „staroverský“ pokrm jedli ľudia spoločne lyžicami z jednej misy.
Naopak, v gemersko-malohontskom Klenovci bol veľmi rozšíreným jedlom rubársky bôb, čím sa v miestnom nárečí označuje fazuľa, prípadne pečené kromple s cmierom, teda zemiaky s cmarom. „Pre chudobné rodiny bolo typické aj ďalšie jedlo - staršie neminuté maslo roztopili, pridali trochu múky, nechali prevrieť a následne natreli na chlieb,“ konkretizovala etnologička.
Veľmi obľúbený bol podľa jej slov v Klenovci čír, čo je v skutočnosti polievka s cestovinou. „Bola to vlastne trojaká polievka – s mliekom, s bryndzou alebo so zápražkou. Napríklad čír s bryndzou sa jedával hlavne v lete, bola to naša každodenná a prvotriedna strava,“ dodala 96-ročná pamätníčka Zuzana Mázorová, ktorá pochádza z Klenovca a v súčasnosti žije v Kalinove pri Poltári.
Základom číru bolo tuhé cestíčko, ktoré sa pripravilo z múky s troškou soli. „Mohlo sa potom rajbať na rajbadle, ale my doma sme to najčastejšie melili rukami na malé šúľky či zrnká. Ak sa čír varil v mlieku, po prevretí bolo jedlo vlastne hotové,“ povedala Zuzana Mázorová.
V prípade, ak sa robil čír s bryndzou, nevaril sa v mlieku, ale vo vode so soľou a trochou bravčovej masti. „Zovretý vystúpil na povrch a vtedy sa pridávala dobre dozretá, staršia bryndza, ktorá sa nezliepala,“ doplnila Emília Mázorová.
Treťou variáciou bol zapražený čír, ktorý sa jedával predovšetkým v zime. „Keď voda zovrela, pridala sa do nej zápražka z bravčovej masti, trošky múky a cibule. Keď to znovu zovrelo, pridal sa čír,“ zakončila etnologička.
„V novohradskom Polichne sa pripravovalo aj ďalšie jednoduché jedlo, ktoré má netypický názov – mastná múka. Príprava bola jednoduchá, roztopilo sa maslo, respektíve jeho staršie zvyšky, keďže vtedy bola veľká chudoba. Pridalo sa doň mlieko a múka, bohatší ľudia dávali aj vajce. Vznikla z toho kaša, ktorú si nalievali na zemiaky, a takéto jednoduché jedlo konzumovali,“ načrtla etnologička.
Ďalšie typické polichnianske jedlo sa volalo buchty s makom, podľa Mázorovej však v tomto prípade bolo pomenovanie zavádzajúce, keďže v skutočnosti to buchty neboli. „Uvarené zemiaky sa pretlačili, pridala sa múka aj trochu vody a celé sa to povarilo, aby to ‚fučkalo‘, teda vytváralo bublinky,“ opísala začiatok prípravy tohto pokrmu etnologička.
Ako pokračovala, vzniknutá masa sa premiešala v miske, kde vznikli pevnejšie kúsky. „Je to, akoby ste formovali halušky, ale bez lopára. Vznikla jedna vrstva, posypala sa makom a poliala maslom. Potom sa urobila ďalšia vrstva a znovu poliala i posypala,“ priblížila Mázorová s tým, že tento „staroverský“ pokrm jedli ľudia spoločne lyžicami z jednej misy.
Naopak, v gemersko-malohontskom Klenovci bol veľmi rozšíreným jedlom rubársky bôb, čím sa v miestnom nárečí označuje fazuľa, prípadne pečené kromple s cmierom, teda zemiaky s cmarom. „Pre chudobné rodiny bolo typické aj ďalšie jedlo - staršie neminuté maslo roztopili, pridali trochu múky, nechali prevrieť a následne natreli na chlieb,“ konkretizovala etnologička.
Veľmi obľúbený bol podľa jej slov v Klenovci čír, čo je v skutočnosti polievka s cestovinou. „Bola to vlastne trojaká polievka – s mliekom, s bryndzou alebo so zápražkou. Napríklad čír s bryndzou sa jedával hlavne v lete, bola to naša každodenná a prvotriedna strava,“ dodala 96-ročná pamätníčka Zuzana Mázorová, ktorá pochádza z Klenovca a v súčasnosti žije v Kalinove pri Poltári.
Základom číru bolo tuhé cestíčko, ktoré sa pripravilo z múky s troškou soli. „Mohlo sa potom rajbať na rajbadle, ale my doma sme to najčastejšie melili rukami na malé šúľky či zrnká. Ak sa čír varil v mlieku, po prevretí bolo jedlo vlastne hotové,“ povedala Zuzana Mázorová.
V prípade, ak sa robil čír s bryndzou, nevaril sa v mlieku, ale vo vode so soľou a trochou bravčovej masti. „Zovretý vystúpil na povrch a vtedy sa pridávala dobre dozretá, staršia bryndza, ktorá sa nezliepala,“ doplnila Emília Mázorová.
Treťou variáciou bol zapražený čír, ktorý sa jedával predovšetkým v zime. „Keď voda zovrela, pridala sa do nej zápražka z bravčovej masti, trošky múky a cibule. Keď to znovu zovrelo, pridal sa čír,“ zakončila etnologička.
