Banská Bystrica 4. mája (TASR) – Skuteckého ulica v historickom centre mesta pod Urpínom, kde dnes sídlia tri súdy, okresný, krajský a Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, nesie meno po významnom slovenskom maliarovi Dominikovi Skuteckom, ktorý sa pričinil o rozvoj kultúrneho života mesta.
Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že táto ulica sa kedysi volala Kasárenská či Deák Ferencz utca, od roku 1896 premenovaná pri milenárnych oslavách príchodu Maďarov do karpatskej doliny. Po vzniku ČSR, v roku 1919, zasa niesla názov Súdobná, Hitlerova počas Slovenského štátu a Stalinova po druhej svetovej vojne. Začiatkom 60. rokov 20. storočia dostala názov Obrancov mieru. Skuteckého ulica z konca 19. storočia mala za úlohu poskytnúť priestor na výstavbu nových moderných budov pre verejné inštitúcie, ktoré by reprezentovali župné sídlo.
Na snímke Skuteckého ulica v Banskej Bystrici 4. mája 2018. Foto: TASR - Dušan Hein "Väčšina ulice bola postavená za mestskými hradbami na mieste katolíckeho a evanjelického cintorína. Skuteckého ulica sa napája na historickú Hornú ulicu v jej najširšej časti. Jej vznik a otvorenie spadá do roku 1891. Dôvodom otvorenia ulice bola skutočnosť, že v rokoch 1892-1893 bol na jej opačnom konci postavený areál nových vojenských kasární. Preto sa pôvodne nazývala Kasárenská. V roku 1896 dokončili rohovú budovu, takzvanú Hungáriu, ktorá vytvárala prestížny vstup z Hornej ulice. V priebehu konca 19. a začiatku 20. storočia tam postavili budovy pre Katolícky tovarišský spolok a evanjelické gymnázium s nákladom 18.000 zlatých, pričom na jeho stavbu prispel vtedajší bohatý mešťan a majiteľ Harmaneckých papierní Teofil Stadler. Rovnako areál súdu a väznice – Sedria, Chlapčenskú meštiansku školu, Vyššiu obchodnú školu, Obchodnú a priemyselnú komoru i žandársku stanicu,“ priblížil pre TASR historik Vladimír Sklenka.
Na snímke budova Evanjelického gymnázia na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici 4. mája 2018.Foto: TASR - Dušan Hein
Tieto stavby doplňovali reprezentačné súkromné vily a nájomné domy. Banská Bystrica sa tým zaradila počas starostovania Júliusa Česnáka nielen medzi najkrajšie mestá Uhorska, ale i najdynamickejšie sa vyvíjajúce. Stavby na Skuteckého ulici patria v súčasnosti k prestížnym pamiatkam.
„Budovu Sedrie, teda Stoličného súdu, postavili v secesnom štýle v rokoch 1896 – 1898. Tvoril ju komplex súdnych budov s väznicou. Autorom projektu bol budapeštiansky architekt Štefan Kiss. Objekt je dnes sídlom krajského súdu,“ dodal Sklenka.
Na Skuteckého ulici je i Hudecova vila, ktorá bola postavená na začiatku 20. storočia v novorenesančnom slohu veľkopodnikateľom a projektantom Jurajom Hudecom. V tejto vile býval jeho syn, významný svetový architekt Ladislav Hudec. Základy staviteľstva získal u otca, kresliť ho učil práve Skutecký. Usadil sa v Šanghaji, kde postavil niekoľko významných budov, ako napríklad prvý mrakodrap Park Hotel. Svojou tvorbou výrazne pomohol pri premene Šanghaja na Paríž východu.
