Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o miesto, kde sa chmeľu darilo, keďže na svoj rast potrebuje práve takéto teplé prostredie.
Autor TASR
Bojnice 9. mája (TASR) - V minulých storočiach patrilo k Bojniciam i pivo. Právo na varenie tohto zlatistého moku dostali v rámci udelenia mestských privilégií pred viac ako 650 rokmi. Na pivovarníctvo odkazuje v Bojniciach i ulica Na chmeľnici, ktorá sa nachádza na samom konci mesta v tesnej blízkosti Opatoviec nad Nitrou.
Názov ulice odkazuje na chmeľ, ktorý sa v Bojniciach kedysi pestoval v blízkosti jedného z mlynov. Lokalita Na Chmeľnici je orientovaná na juh, čiže je to slnečné úbočie kryté z bokov dosť vysokými skalnými a horskými stenami. Ide o miesto, kde sa chmeľu darilo, keďže na svoj rast potrebuje práve takéto teplé prostredie.
„Síce Bojnice dostali regálne a mestské práva už v roku 1366, ale veľký vplyv tu mali vždy zemepáni. Chmeľnice, ktoré tu boli, patrili práve bojnickému zemepánovi. Od 16. storočia boli nimi Thurzovci, od polovice 17. storočia až do novodobých dejín Pálffyovci. Páni mali vlastný pivovar, tu v Bojniciach bol v niekoľkých lokalitách a o tom svedčia i zachované názvy ulíc,“ priblížil Erik Kližan, člen starej bojnickej rodiny a historik.
Na pivovarníctvo neodkazuje len ulica Na Chmeľnici, ale i dnešná Hviezdoslavova ulica, ktorá sa kedysi volala Stará pivárska ulica a ktorej ani dnes inak Bojničania nepovedia. Veľkému meštianskemu domu na Hurbanovom námestí zase veľa Bojničanov nepovie inak ako Pivár, lebo kedysi tam pivovar i bol. „Ten ešte začiatkom 19. storočia sídlil v záhrade zámku, ako je barokový dom alebo záhradný domček, kde býval záhradník. Neskôr sa pivovar presunul na roh námestia,“ spomenul ďalej Kližan.
S Pivárom sa spája i nešťastná udalosť, ktorá zasiahla Bojnice 17. mája 1864 a o ktorej písali i Pešťbudínske vedomosti. V ten deň popoludní totiž bojnický pivovarčík vystrelil na vrabcov na streche Pivára, papierová zátka zo zbrane spadla do suchého chmeľu, ten sa rozhorel a asi pol mestečka zachvátil požiar. Následkom neho zhorelo 46 domčekov aj s farou a všetkými hospodárskymi staveniskami. „V čase požiaru nešťastnému pivovarčíkovi len málo chýbalo k tomu, aby ho ľud nehodil do ohňa. Ľudia ho hľadali, no nevedeli nájsť. Keď sa dopočul o nešťastí, prišiel sám na cisársko - kráľovský súd v Prievidzi a tam sa sám udal a pod strážou svoje konanie neskôr oplakával,“ uzavrel historik.
Po nešťastnom požiari už slávu bojnického pivovarníctva neobnovili, aj keď sa to viackrát niekto pokúšal. Časť medeného zariadenia z Pivára spolu s bojnickými zvonmi odviezli na front za prvej svetovej vojny, čím aj pivovarníctvo na dlhé desaťročia v Bojniciach zaniklo. V tomto období však tradíciu obnovila jedna z bojnických reštaurácií, ktorá varí niekoľko druhov vlastných pív.
Názov ulice odkazuje na chmeľ, ktorý sa v Bojniciach kedysi pestoval v blízkosti jedného z mlynov. Lokalita Na Chmeľnici je orientovaná na juh, čiže je to slnečné úbočie kryté z bokov dosť vysokými skalnými a horskými stenami. Ide o miesto, kde sa chmeľu darilo, keďže na svoj rast potrebuje práve takéto teplé prostredie.
„Síce Bojnice dostali regálne a mestské práva už v roku 1366, ale veľký vplyv tu mali vždy zemepáni. Chmeľnice, ktoré tu boli, patrili práve bojnickému zemepánovi. Od 16. storočia boli nimi Thurzovci, od polovice 17. storočia až do novodobých dejín Pálffyovci. Páni mali vlastný pivovar, tu v Bojniciach bol v niekoľkých lokalitách a o tom svedčia i zachované názvy ulíc,“ priblížil Erik Kližan, člen starej bojnickej rodiny a historik.
Na pivovarníctvo neodkazuje len ulica Na Chmeľnici, ale i dnešná Hviezdoslavova ulica, ktorá sa kedysi volala Stará pivárska ulica a ktorej ani dnes inak Bojničania nepovedia. Veľkému meštianskemu domu na Hurbanovom námestí zase veľa Bojničanov nepovie inak ako Pivár, lebo kedysi tam pivovar i bol. „Ten ešte začiatkom 19. storočia sídlil v záhrade zámku, ako je barokový dom alebo záhradný domček, kde býval záhradník. Neskôr sa pivovar presunul na roh námestia,“ spomenul ďalej Kližan.
S Pivárom sa spája i nešťastná udalosť, ktorá zasiahla Bojnice 17. mája 1864 a o ktorej písali i Pešťbudínske vedomosti. V ten deň popoludní totiž bojnický pivovarčík vystrelil na vrabcov na streche Pivára, papierová zátka zo zbrane spadla do suchého chmeľu, ten sa rozhorel a asi pol mestečka zachvátil požiar. Následkom neho zhorelo 46 domčekov aj s farou a všetkými hospodárskymi staveniskami. „V čase požiaru nešťastnému pivovarčíkovi len málo chýbalo k tomu, aby ho ľud nehodil do ohňa. Ľudia ho hľadali, no nevedeli nájsť. Keď sa dopočul o nešťastí, prišiel sám na cisársko - kráľovský súd v Prievidzi a tam sa sám udal a pod strážou svoje konanie neskôr oplakával,“ uzavrel historik.
Po nešťastnom požiari už slávu bojnického pivovarníctva neobnovili, aj keď sa to viackrát niekto pokúšal. Časť medeného zariadenia z Pivára spolu s bojnickými zvonmi odviezli na front za prvej svetovej vojny, čím aj pivovarníctvo na dlhé desaťročia v Bojniciach zaniklo. V tomto období však tradíciu obnovila jedna z bojnických reštaurácií, ktorá varí niekoľko druhov vlastných pív.
