Kúpalisko bolo jedným zo skvostov medzivojnovej československej architektúry. Stavba, ktorú navrhol architekt B. Fuchs, svojou umeleckou hodnotou presahovala hranice SR i obdobia, v ktorom vznikla.
Autor TASR
Trenčianske Teplice 4. októbra (TASR) – Synergia s existujúcimi investíciami českého podnikateľa Iva Valentu v trenčianskom regióne, ale aj jeho nostalgické spomienky na návštevy kúpaliska Zelená žaba v mladosti, boli hlavnými dôvodmi rekonštrukcie unikátneho kúpaliska v Trenčianskych Tepliciach po 15-ročnom chátraní.
Kúpalisko Zelená žaba bolo jedným zo skvostov medzivojnovej československej architektúry. Stavba, ktorú navrhol známy český architekt Bohuslav Fuchs, svojou umeleckou hodnotou presahovala hranice Slovenska i obdobia, v ktorom vznikla. Fuchs zakomponoval kúpalisko na vrch nad mestom tak, aby tam čo najdlhšie svietilo slnko. Samotný bazén nechal vytesať do skaly.
V roku 2000 praskla stena bazénu a kúpalisko zavreli. Kúpalisko sa rozhodol zrekonštruovať majiteľ holdingu Synot, Čech Ivo Valenta. Celkové náklady na viac ako rok trvajúcu investíciu dosiahli 10 miliónov eur, 8,5 milióna eur investoval Valenta, 1,5 milióna eur išlo z eurofondov. Vynovený areál otvorili 1. augusta 2015.
Podľa konateľa spoločnosti Zelená žaba Jana Svobodu rekonštrukcia kúpaliska bola náročná i preto, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, preto sa treba na Zelenú žabu pozerať ako na neštandardné kúpalisko, ide skôr o kombináciu architektonického skvostu a wellness areálu.
„Na rozdiel od iných kúpalísk v regióne nie sme dotovaní mestom a všetky náklady spojené s prevádzkou sú na našich bedrách. Mnoho ľudí nedokáže akceptovať, že sme postavili kúpalisko z 85 percent z vlastných zdrojov a celkovo sme preinvestovali 10 miliónov eur. I preto nás tešia úspechy spojené s prevádzkou Zelenej žaby, či už ocenenie Zlatý Oscar za unikátny saunový svet, či naposledy prvé miesto na Slovensku v súťaži o československú stavbu storočia,“ skonštatoval Svoboda.
Obnovenie prevádzky kúpaliska priviedlo podľa neho do regiónu niekoľko desiatok tisíc návštevníkov, ktorí okrem kúpania aktívne trávia čas v meste Trenčianske Teplice – či už vo forme ubytovania, stravovania alebo nákupu suvenírov. Svoboda vyzdvihol spoluprácu s mestom Trenčianske Teplice, ktoré sa na Zelenú žabu nepozerá iba ako na komerčný subjekt, ale vníma ho aj ako súčasť ponuky cestovného ruchu v regióne.
„Tohtoročná letná sezóna bola zatiaľ najlepšia v novodobej histórii najmä vďaka extrémnemu augustu. Celkovo Zelenú žabu tento rok navštívilo viac ako 30.000 návštevníkov, svojich klientov si našiel saunový svet. Tento rok sme doplnili v letnej sezóne denné animácie pre deti, ktoré sa veľmi osvedčili, a budeme v nich pokračovať aj budúci rok. Samozrejmosťou sú investície do nových technológií, aby sme pobyt v areáli spríjemnili všetkým návštevníkom. Zvažujeme aj dobudovanie ubytovacích kapacít,“ doplnil Svoboda.
Kúpalisko Zelená žaba sa považuje za prelomové dielo Fuchsovej tvorby z roku 1936. Zelená žaba patrí k top desiatim stavbám slovenskej medzivojnovej architektúry. Nebolo to však dielo iba známeho brnianskeho architekta, ale tiež slovenského rodáka z Čadce Ladislava Rada. Komplex kúpaliska, ktoré bolo v minulosti plnené termálnou vodou (dnes je napájané pitnou vodou) je zrelou funkcionalistickou architektúrou s citlivým vzťahom k okolitej prírode. Považuje sa za medzník vo funkcionalistickej tvorbe na Slovensku.
Kúpalisko Zelená žaba bolo jedným zo skvostov medzivojnovej československej architektúry. Stavba, ktorú navrhol známy český architekt Bohuslav Fuchs, svojou umeleckou hodnotou presahovala hranice Slovenska i obdobia, v ktorom vznikla. Fuchs zakomponoval kúpalisko na vrch nad mestom tak, aby tam čo najdlhšie svietilo slnko. Samotný bazén nechal vytesať do skaly.
V roku 2000 praskla stena bazénu a kúpalisko zavreli. Kúpalisko sa rozhodol zrekonštruovať majiteľ holdingu Synot, Čech Ivo Valenta. Celkové náklady na viac ako rok trvajúcu investíciu dosiahli 10 miliónov eur, 8,5 milióna eur investoval Valenta, 1,5 milióna eur išlo z eurofondov. Vynovený areál otvorili 1. augusta 2015.
Podľa konateľa spoločnosti Zelená žaba Jana Svobodu rekonštrukcia kúpaliska bola náročná i preto, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, preto sa treba na Zelenú žabu pozerať ako na neštandardné kúpalisko, ide skôr o kombináciu architektonického skvostu a wellness areálu.
„Na rozdiel od iných kúpalísk v regióne nie sme dotovaní mestom a všetky náklady spojené s prevádzkou sú na našich bedrách. Mnoho ľudí nedokáže akceptovať, že sme postavili kúpalisko z 85 percent z vlastných zdrojov a celkovo sme preinvestovali 10 miliónov eur. I preto nás tešia úspechy spojené s prevádzkou Zelenej žaby, či už ocenenie Zlatý Oscar za unikátny saunový svet, či naposledy prvé miesto na Slovensku v súťaži o československú stavbu storočia,“ skonštatoval Svoboda.
Obnovenie prevádzky kúpaliska priviedlo podľa neho do regiónu niekoľko desiatok tisíc návštevníkov, ktorí okrem kúpania aktívne trávia čas v meste Trenčianske Teplice – či už vo forme ubytovania, stravovania alebo nákupu suvenírov. Svoboda vyzdvihol spoluprácu s mestom Trenčianske Teplice, ktoré sa na Zelenú žabu nepozerá iba ako na komerčný subjekt, ale vníma ho aj ako súčasť ponuky cestovného ruchu v regióne.
„Tohtoročná letná sezóna bola zatiaľ najlepšia v novodobej histórii najmä vďaka extrémnemu augustu. Celkovo Zelenú žabu tento rok navštívilo viac ako 30.000 návštevníkov, svojich klientov si našiel saunový svet. Tento rok sme doplnili v letnej sezóne denné animácie pre deti, ktoré sa veľmi osvedčili, a budeme v nich pokračovať aj budúci rok. Samozrejmosťou sú investície do nových technológií, aby sme pobyt v areáli spríjemnili všetkým návštevníkom. Zvažujeme aj dobudovanie ubytovacích kapacít,“ doplnil Svoboda.
Kúpalisko Zelená žaba sa považuje za prelomové dielo Fuchsovej tvorby z roku 1936. Zelená žaba patrí k top desiatim stavbám slovenskej medzivojnovej architektúry. Nebolo to však dielo iba známeho brnianskeho architekta, ale tiež slovenského rodáka z Čadce Ladislava Rada. Komplex kúpaliska, ktoré bolo v minulosti plnené termálnou vodou (dnes je napájané pitnou vodou) je zrelou funkcionalistickou architektúrou s citlivým vzťahom k okolitej prírode. Považuje sa za medzník vo funkcionalistickej tvorbe na Slovensku.