Začínala výrobou pracovných potrieb pre poľnohospodárstvo, akými boli vrecia. Postupne sa prepracovala k plachtám, obrusom, ručníkom či kobercom.
Autor TASR
,aktualizované Kostoľany nad Hornádom 13. júna (TASR) – Aj vo veku 82 rokov teší Máriu Tomisovú z obce Kostoľany pri Hornáde v okrese Košice-okolie tkanie na krosnách. Pod jej rukami vznikajú zložité a originálne vzory, ktorými sa dodnes prezentuje na jarmokoch či festivaloch.
„Tkám od detstva, ako osem- až deväťročná som začala. Bola som vysoká, vďaka tomu som mohla skoro tkať. V kuchyni boli krosná, zo školy ma čakali prababka,“ spomína pre TASR Mária Tomisová na svoje remeselné začiatky. Tkaniu na svojich dubových krosnách sa venuje pravidelne aj pár hodín denne.
Začínala výrobou pracovných potrieb pre poľnohospodárstvo, akými boli vrecia. Postupne sa prepracovala k plachtám, obrusom, ručníkom či kobercom. „V roku 1952 som si sama urobila výbavu,“ hovorí.
Najťažšie na tkaní je podľa nej príprava nití, snovanie či navíjanie na krosná. Keď sa pri týchto prácach človek pomýli, potom už neurobí nič dobre. „Len jedna nitka sa zle preloží a a už bude všetko zle,“ vysvetľuje.
Hovorí, že v obci tkali kedysi v každom druhom dome. Sial sa ľan alebo konope, v januári už bolo napradené a potom sa tkalo. „Veľká práca s tým bola. Už pred Kvetnou nedeľou musel mať každý natkané.“ V jej rodine si za krosná sadali všetky ženy. Dodnes s láskou uchováva originálnu tkanú zásterku svojej babky.
Máriu Tomisovú neodradili ani zložité vzory a svoje remeslo postupne zdokonaľovala. V 80. rokoch minulého storočia zaujala jej práca aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). „Vtedy robili veľký nábor v dedine, poslala som výrobok, zobrali ma,“ spomína. Pre ÚĽUV tká dodnes. Ako materiál využíva ľan a bavlnu.
„Je stále technicky zdatná, vie si sama vzor navrhnúť a vypočítať si ho,“ hovorí jej dcéra Eva Štofková, ktorú rodinné remeslo takisto neobišlo a pomáhala okolo krosien už ako malé dievča. „Je to ťažká práca,“ konštatuje.
Za svoju prácu dostala Mária Tomisová veľa ďakovných listov či ocenení. Jedným z listov, ktorými sa pochváli, je aj list od anglickej kráľovnej Alžbety II., ktorú pozdravila spolu s inými remeselníkmi, keď navštívila pred rokmi Slovensko. Pripravila pre ňu aj utkaný darček. „Vôbec som nemyslela, že ho kráľovná naozaj dostane. A o dva týždne prišiel z Anglicka ďakovný list.“
Mária Tomisová rada predvádza svoje tkanie aj medzi ľuďmi na festivaloch a jarmokoch. Na túto príležitosť má malé krosná, ktoré sa dajú rozobrať a poskladať "ako lego" a vojdú sa do osobného auta. Že v dome pri Košiciach žije aktívna tkáčka, vidieť aj podľa toho, že takmer v každej izbe sa nachádzajú predmety súvisiace s jej remeslom.
„Tkám od detstva, ako osem- až deväťročná som začala. Bola som vysoká, vďaka tomu som mohla skoro tkať. V kuchyni boli krosná, zo školy ma čakali prababka,“ spomína pre TASR Mária Tomisová na svoje remeselné začiatky. Tkaniu na svojich dubových krosnách sa venuje pravidelne aj pár hodín denne.
Začínala výrobou pracovných potrieb pre poľnohospodárstvo, akými boli vrecia. Postupne sa prepracovala k plachtám, obrusom, ručníkom či kobercom. „V roku 1952 som si sama urobila výbavu,“ hovorí.
Najťažšie na tkaní je podľa nej príprava nití, snovanie či navíjanie na krosná. Keď sa pri týchto prácach človek pomýli, potom už neurobí nič dobre. „Len jedna nitka sa zle preloží a a už bude všetko zle,“ vysvetľuje.
Hovorí, že v obci tkali kedysi v každom druhom dome. Sial sa ľan alebo konope, v januári už bolo napradené a potom sa tkalo. „Veľká práca s tým bola. Už pred Kvetnou nedeľou musel mať každý natkané.“ V jej rodine si za krosná sadali všetky ženy. Dodnes s láskou uchováva originálnu tkanú zásterku svojej babky.
Máriu Tomisovú neodradili ani zložité vzory a svoje remeslo postupne zdokonaľovala. V 80. rokoch minulého storočia zaujala jej práca aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). „Vtedy robili veľký nábor v dedine, poslala som výrobok, zobrali ma,“ spomína. Pre ÚĽUV tká dodnes. Ako materiál využíva ľan a bavlnu.
„Je stále technicky zdatná, vie si sama vzor navrhnúť a vypočítať si ho,“ hovorí jej dcéra Eva Štofková, ktorú rodinné remeslo takisto neobišlo a pomáhala okolo krosien už ako malé dievča. „Je to ťažká práca,“ konštatuje.
Za svoju prácu dostala Mária Tomisová veľa ďakovných listov či ocenení. Jedným z listov, ktorými sa pochváli, je aj list od anglickej kráľovnej Alžbety II., ktorú pozdravila spolu s inými remeselníkmi, keď navštívila pred rokmi Slovensko. Pripravila pre ňu aj utkaný darček. „Vôbec som nemyslela, že ho kráľovná naozaj dostane. A o dva týždne prišiel z Anglicka ďakovný list.“
Mária Tomisová rada predvádza svoje tkanie aj medzi ľuďmi na festivaloch a jarmokoch. Na túto príležitosť má malé krosná, ktoré sa dajú rozobrať a poskladať "ako lego" a vojdú sa do osobného auta. Že v dome pri Košiciach žije aktívna tkáčka, vidieť aj podľa toho, že takmer v každej izbe sa nachádzajú predmety súvisiace s jej remeslom.