Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do mlynov si chodili gazdovia dávať mlieť obilie na múku, dokonca si podľa historika mohli vybrať, akej kvality ju chcú.
Autor TASR
,aktualizované Poruba 13. októbra (TASR) - Prevažne drevená dvojpodlažná stavba, v ktorej vnútri sa nachádzajú viaceré zariadenia pripomínajúce mlynárske povolanie. Taký je mlyn v Porube v okrese Prievidza, ktorý sa ako jeden z dvoch pôvodných v obci zachoval a v súčasnosti ho vlastní súkromný majiteľ. Pod stavbu sa už podpísal zub času, no má svojho mačacieho strážcu.
"Mlyn dnes už nie je bežnou súčasťou výbavy našich slovenských obcí, no v minulosti bol. Patril k životu roľníkov, pretože úplne triviálnou záležitosťou každého z nich bolo dopestovať si niečo, z čoho budú mimo sezóny žiť v zime. Väčšinou to bolo obilie, pretože z obilia a chleba bol človek živý desaťročia, storočia. Odkedy ľudstvo existuje, odvtedy existujú aj mlyny," spomenul historik a Porubčan Erik Kližan.
Poruba mala podľa neho napriek svojej veľkosti kedysi mlyny dokonca dva. "Vysvetľujeme si to tým, že obec bola v minulosti založená na nemeckom zákupnom práve. Jedno z práv prichádzajúcich kolonistov bolo aj vybudovanie si mlyna."
"Potom v polovici 18. storočia, keď dedičné richtárstva boli na útlme, tieto vykúpil majiteľ bojnického panstva, gróf Pálffy. Ten mal v Porube tiež vlastný mlyn a zhodou okolností od polovice 18. storočia mal v Porube dokonca dva mlyny," priblížil.
Do mlynov si chodili gazdovia dávať mlieť obilie na múku, dokonca si podľa historika mohli vybrať, akej kvality ju chcú. S mlynárom sa gazda dohodol, kedy si po múku príde, prevzal si ju a zaplatil. "Niektorí sa vracali opakovane. Existovali mlecie výkazy, každý jeden mlynár ich bol povinný mať, pretože neskoršie, keď sa platili aj dane z tejto činnosti, bolo potrebné zaznamenať, čoho a koľko sa namlelo, akých druhov," ozrejmil historik.
Jeden z mlynov v Porube neskôr zanikol, druhá z budov stojí v náznakoch v obci dodnes. "Z informácií od rodiny vieme, že na dvore či väčšom priestranstve sa dokonca otáčali nákladné autá. Kapacita mlyna bola dosť veľká, bol prerobený aj na elektrinu, bol teda modernizovaný. Niekedy v 50. alebo 60. rokoch 20. storočia tento mlyn domlel a dnes je to už nevyužívaná stavba, sčasti obývaná," vysvetlil Kližan.
Poruba bola súčasťou bojnického panstva, kde sa mlynov podľa neho nachádzalo veľa. "Všetky mlyny boli takmer rovnaké, odlišovali sa len architektúrou, ako boli umiestnené. V Bojniciach na Teplom potoku boli kedysi štyri mlyny, dodnes sa tam zachovali dva."
"Návštevníci tejto lokality by našli jeden, druhý už ťažšie, pretože bol prestavaný. Gróf Ján František Pálffy ho prestaval na vilu, kde žila po príchode do Bojníc jeho sestra Gabriela Andrássyová, keďže zámok bol v prestavbe. Vila dodnes nesie jej meno," dodal.
"Mlyn dnes už nie je bežnou súčasťou výbavy našich slovenských obcí, no v minulosti bol. Patril k životu roľníkov, pretože úplne triviálnou záležitosťou každého z nich bolo dopestovať si niečo, z čoho budú mimo sezóny žiť v zime. Väčšinou to bolo obilie, pretože z obilia a chleba bol človek živý desaťročia, storočia. Odkedy ľudstvo existuje, odvtedy existujú aj mlyny," spomenul historik a Porubčan Erik Kližan.
Poruba mala podľa neho napriek svojej veľkosti kedysi mlyny dokonca dva. "Vysvetľujeme si to tým, že obec bola v minulosti založená na nemeckom zákupnom práve. Jedno z práv prichádzajúcich kolonistov bolo aj vybudovanie si mlyna."
"Potom v polovici 18. storočia, keď dedičné richtárstva boli na útlme, tieto vykúpil majiteľ bojnického panstva, gróf Pálffy. Ten mal v Porube tiež vlastný mlyn a zhodou okolností od polovice 18. storočia mal v Porube dokonca dva mlyny," priblížil.
Do mlynov si chodili gazdovia dávať mlieť obilie na múku, dokonca si podľa historika mohli vybrať, akej kvality ju chcú. S mlynárom sa gazda dohodol, kedy si po múku príde, prevzal si ju a zaplatil. "Niektorí sa vracali opakovane. Existovali mlecie výkazy, každý jeden mlynár ich bol povinný mať, pretože neskoršie, keď sa platili aj dane z tejto činnosti, bolo potrebné zaznamenať, čoho a koľko sa namlelo, akých druhov," ozrejmil historik.
Jeden z mlynov v Porube neskôr zanikol, druhá z budov stojí v náznakoch v obci dodnes. "Z informácií od rodiny vieme, že na dvore či väčšom priestranstve sa dokonca otáčali nákladné autá. Kapacita mlyna bola dosť veľká, bol prerobený aj na elektrinu, bol teda modernizovaný. Niekedy v 50. alebo 60. rokoch 20. storočia tento mlyn domlel a dnes je to už nevyužívaná stavba, sčasti obývaná," vysvetlil Kližan.
Poruba bola súčasťou bojnického panstva, kde sa mlynov podľa neho nachádzalo veľa. "Všetky mlyny boli takmer rovnaké, odlišovali sa len architektúrou, ako boli umiestnené. V Bojniciach na Teplom potoku boli kedysi štyri mlyny, dodnes sa tam zachovali dva."
"Návštevníci tejto lokality by našli jeden, druhý už ťažšie, pretože bol prestavaný. Gróf Ján František Pálffy ho prestaval na vilu, kde žila po príchode do Bojníc jeho sestra Gabriela Andrássyová, keďže zámok bol v prestavbe. Vila dodnes nesie jej meno," dodal.
