Hlavnou záľubou mladej učiteľky nie je výroba karetiek, ale pradenie na kolovrátku, s ktorým chodí i na rôzne akcie.
Autor TASR
,aktualizované Bystričany 10. júna (TASR) - Náramky, ozdoby do vlasov, opasky, popruhy na gitaru či kabelky. Využitie tkaníc je v dnešnej dobe rôznorodé. Ich výrobu poznali ľudia ešte v deviatom, možno skoršom storočí a dnes sa jej na hornej Nitre venuje mladá učiteľka a mama troch detí Zuzana Babničová Kytková z Bystričian.
"Karetkovanie je stará technika výroby tkaníc. Kedysi to ľudia používali na výrobu ozdobných lemov šiat, na rôzne domáce textílie alebo keď tkali hrubšie a jednofarebné, využívali ich ako popruhy. Na ich výrobu používali doštičky, ktoré sa nazývajú kartičky alebo karetky. Sú tiež rôzne, môžu byť trojuholníkové, štvorcové, podľa toho koľko chceme, aby tam bolo navlečených nití, aká pevná má byť karetka. Niekedy sú dvojdierkové, niekedy dokonca až šesťuholníkové, teda šesťdierkové," načrtla Babničová Kytková.
Výroba karetiek podľa nej siaha do deviateho, možno skoršieho storočia. "Najlepšie sú zachované vikinské, keďže oni pochovávali ľudí do lodí. Kedysi, aby im dlho vydržali, ich vyrábali kostené, z väčších kostí. Brúsili si to dovtedy, kým to nebolo tenučké. Robili aj drevené. Kedysi, keď ľudia tkali na karetkách, mali jednu stranu uviazanú o opasok, druhú o stodolu či trám," spomenula.
Hlavnou záľubou mladej učiteľky nie je výroba karetiek, ale pradenie na kolovrátku, s ktorým chodí i na rôzne akcie. Šije si k tomu staré slovanské šaty, ktoré si chcela ozvláštniť a ozdobiť, dostala sa tak k výrobe tkaníc. Informácie o technike si vyhľadala na internete, venuje sa jej len tretí rok. "Karetkovaniu sa venujem po večeroch. Ja som taký typ, že keď si aj sadnem večeru k televízoru, tak ho len počúvam, nepozerám ho. Buď karetkujem, pradiem na kolovrátku alebo štrikujem. Mám aj dcéry, ktoré to tiež baví a pomôžu mi s tým. Keď im poviem, tak jednoduchšie vzory karetkujú aj ony," priblížila Babničová Kytková.
Vzory na tkaniciach sú rôznorodé, pričom karetiek na výrobu možno použiť päť až 50. "Vzory sa dajú vytvoriť podľa počtu točení karetkami. Vzor sa dá spraviť i tak, že si vyčlením napríklad tretiu a siedmu karetku, jednu točím dolu, ostatné dohora. Dokonca sa obracajú karetky do rôznych strán. Variácií, ako sa dajú vyrobiť vzory na tkaniciach, je mnoho," podotkla umelkyňa.
Alternatívou ručnej výroby tkaníc je dnes podľa nej možno tá prostredníctvom stroja. "Keby bol stroj, bolo by to jednoduchšie, ale človek má dobrý pocit, keď vidí, čo sa zo starej kopy nití dá ručne vytvoriť," vysvetlila.
Do tajov karetkovania učiteľka z Bystričian zaučila záujemcov i na minuloročnom workshope v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi. Karetkovaniu sa podľa nej venuje na Slovensku viac ľudí, odhadla však, že tí, ktorých pozná, by sa dali na prstoch dvoch rúk porátať.
"Karetkovanie je stará technika výroby tkaníc. Kedysi to ľudia používali na výrobu ozdobných lemov šiat, na rôzne domáce textílie alebo keď tkali hrubšie a jednofarebné, využívali ich ako popruhy. Na ich výrobu používali doštičky, ktoré sa nazývajú kartičky alebo karetky. Sú tiež rôzne, môžu byť trojuholníkové, štvorcové, podľa toho koľko chceme, aby tam bolo navlečených nití, aká pevná má byť karetka. Niekedy sú dvojdierkové, niekedy dokonca až šesťuholníkové, teda šesťdierkové," načrtla Babničová Kytková.
Výroba karetiek podľa nej siaha do deviateho, možno skoršieho storočia. "Najlepšie sú zachované vikinské, keďže oni pochovávali ľudí do lodí. Kedysi, aby im dlho vydržali, ich vyrábali kostené, z väčších kostí. Brúsili si to dovtedy, kým to nebolo tenučké. Robili aj drevené. Kedysi, keď ľudia tkali na karetkách, mali jednu stranu uviazanú o opasok, druhú o stodolu či trám," spomenula.
Hlavnou záľubou mladej učiteľky nie je výroba karetiek, ale pradenie na kolovrátku, s ktorým chodí i na rôzne akcie. Šije si k tomu staré slovanské šaty, ktoré si chcela ozvláštniť a ozdobiť, dostala sa tak k výrobe tkaníc. Informácie o technike si vyhľadala na internete, venuje sa jej len tretí rok. "Karetkovaniu sa venujem po večeroch. Ja som taký typ, že keď si aj sadnem večeru k televízoru, tak ho len počúvam, nepozerám ho. Buď karetkujem, pradiem na kolovrátku alebo štrikujem. Mám aj dcéry, ktoré to tiež baví a pomôžu mi s tým. Keď im poviem, tak jednoduchšie vzory karetkujú aj ony," priblížila Babničová Kytková.
Vzory na tkaniciach sú rôznorodé, pričom karetiek na výrobu možno použiť päť až 50. "Vzory sa dajú vytvoriť podľa počtu točení karetkami. Vzor sa dá spraviť i tak, že si vyčlením napríklad tretiu a siedmu karetku, jednu točím dolu, ostatné dohora. Dokonca sa obracajú karetky do rôznych strán. Variácií, ako sa dajú vyrobiť vzory na tkaniciach, je mnoho," podotkla umelkyňa.
Alternatívou ručnej výroby tkaníc je dnes podľa nej možno tá prostredníctvom stroja. "Keby bol stroj, bolo by to jednoduchšie, ale človek má dobrý pocit, keď vidí, čo sa zo starej kopy nití dá ručne vytvoriť," vysvetlila.
Do tajov karetkovania učiteľka z Bystričian zaučila záujemcov i na minuloročnom workshope v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi. Karetkovaniu sa podľa nej venuje na Slovensku viac ľudí, odhadla však, že tí, ktorých pozná, by sa dali na prstoch dvoch rúk porátať.