Posledným užívateľom kaštieľa bol bývalý bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Po svojej abdikácii žil v nemeckom Coburgu, no veľmi rád chodil na Slovensko.
Autor TASR
Svätý Anton 8. septembra (TASR) - V kaštieli vo Svätom Antone (okres Banská Štiavnica), v ktorom v súčasnosti sídli múzeum, žili dva šľachtické rody. Prvým z nich boli Koháryovci. "Bola to bohatá uhorská šľachta, ktorá sa preslávila najmä v protitureckých vojnách. Mnohí muži z tohto rodu, ktorí sa rodili na Čabradskom hrade, zahynuli na bojiskách," uviedla pre TASR vedúca umelecko-historického oddelenia Múzea vo Svätom Antone Mária Ďurianová.
Ako ďalej vysvetlila, Koháryovci dali kaštieľ postaviť do dnešnej podoby štvoruholníka. Čabradský hrad, ktorý už pre šľachtu viac nespĺňal predstavy o pohodlnom bývaní, dali po presťahovaní sa do Svätého Antona zámerne vypáliť, aby sa tam nezdržiavali tuláci.
Posledný mužský potomok z koháryovského rodu vydal svoju jedinú dcéru Máriu Antóniu Gabrielu Koháryovú za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu - Ferdinanda Juraja Coburga. "Po Koháryovcoch sa tak stali Coburgovci majiteľmi kaštieľa vo Svätom Antone a tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený majetok," priblížila Ďurianová.
Coburgovci mali podľa nej bohaté podnikateľské aktivity na Horehroní. "Železiarenské podniky, hute na spracovanie železnej rudy, v Červenej Skale vyrábali kosy, ktoré sa vyvážali do celej Európy," podotkla múzejníčka.
Posledným užívateľom kaštieľa bol bývalý bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Po svojej abdikácii žil v nemeckom Coburgu, no veľmi rád chodil na Slovensko. "Mal veľmi rád prírodu Muránskej planiny. Muráň bol destináciou jeho častých návštev najmä v medzivojnovom období," dodala Ďurianová s tým, že na Prednej Hore si nechal postaviť aj svoj vlastný kaštieľ. Navštevoval aj slovenské kúpele, niekoľkokrát sa liečil v Piešťanoch, Korytnici a v Sliači.
Coburg bol podľa jej slov vášnivým botanikom, ornitológom, entomológom a cestovateľom. V bulharskej Sofii založil prírodovedné múzeum aj botanickú záhradu a niekoľko alpínií. Do Južnej Ameriky a Afriky podnikal bádateľské cesty. "Tunajší ľudia ho mali veľmi radi a spomínali na neho v dobrom. On ako prvý prišiel do Svätého Antona autom," uviedla Ďurianová s tým, že keď prišiel do obce so svojím mercedesom, tak sa okolo neho zhŕkli všetky deti. Obľúbených poľovačiek sa nechcel vzdať ani vo vyššom veku, keď ho trápila reuma, a tak ho chlapi na poľovačku vyniesli na špeciálne upravenej stoličke.
Ako ďalej vysvetlila, Koháryovci dali kaštieľ postaviť do dnešnej podoby štvoruholníka. Čabradský hrad, ktorý už pre šľachtu viac nespĺňal predstavy o pohodlnom bývaní, dali po presťahovaní sa do Svätého Antona zámerne vypáliť, aby sa tam nezdržiavali tuláci.
Posledný mužský potomok z koháryovského rodu vydal svoju jedinú dcéru Máriu Antóniu Gabrielu Koháryovú za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu - Ferdinanda Juraja Coburga. "Po Koháryovcoch sa tak stali Coburgovci majiteľmi kaštieľa vo Svätom Antone a tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený majetok," priblížila Ďurianová.
Coburgovci mali podľa nej bohaté podnikateľské aktivity na Horehroní. "Železiarenské podniky, hute na spracovanie železnej rudy, v Červenej Skale vyrábali kosy, ktoré sa vyvážali do celej Európy," podotkla múzejníčka.
Posledným užívateľom kaštieľa bol bývalý bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Po svojej abdikácii žil v nemeckom Coburgu, no veľmi rád chodil na Slovensko. "Mal veľmi rád prírodu Muránskej planiny. Muráň bol destináciou jeho častých návštev najmä v medzivojnovom období," dodala Ďurianová s tým, že na Prednej Hore si nechal postaviť aj svoj vlastný kaštieľ. Navštevoval aj slovenské kúpele, niekoľkokrát sa liečil v Piešťanoch, Korytnici a v Sliači.
Coburg bol podľa jej slov vášnivým botanikom, ornitológom, entomológom a cestovateľom. V bulharskej Sofii založil prírodovedné múzeum aj botanickú záhradu a niekoľko alpínií. Do Južnej Ameriky a Afriky podnikal bádateľské cesty. "Tunajší ľudia ho mali veľmi radi a spomínali na neho v dobrom. On ako prvý prišiel do Svätého Antona autom," uviedla Ďurianová s tým, že keď prišiel do obce so svojím mercedesom, tak sa okolo neho zhŕkli všetky deti. Obľúbených poľovačiek sa nechcel vzdať ani vo vyššom veku, keď ho trápila reuma, a tak ho chlapi na poľovačku vyniesli na špeciálne upravenej stoličke.