Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Táto budova kedysi patrila ťažiarom a je to aj také spojítko s baníctvom, vysvetľuje riaditeľka archívu.
Autor TASR
Banská Štiavnica 15. septembra (TASR) - Približne šesť kilometrov dlhá zbierka archívnych materiálov Štátneho ústredného banského archívu (ŠÚBA) v Banskej Štiavnici ukrýva aj niekoľko unikátov. Jedným z nich je zbierka máp a plánov, ktorej výnimočnú dokumentárnu hodnotu podčiarkuje aj zápis do Pamäti sveta UNESCO z roku 2007.
Ako priblížila riaditeľka archívu Lucia Krchnáková, v archíve sú uložené dokumenty zhruba od konca stredoveku po súčasnosť. Fond archívu sa každoročne rozširuje. "V rámci predarchívnej starostlivosti kolegovia z oddelenia nových fondov spravujú registratúry vyše 130 podnikov z oblasti baníctva, hutníctva a príbuzných odvetví. Takže tam sa preberajú materiály, ktoré sa v budúcnosti stanú archívnymi dokumentmi," priblížila Krchnáková.
Najvzácnejšie dokumenty sú uložené v budove, kde ŠÚBA sídli, teda v tzv. Fritzovom dome. Ďalšie sa nachádzajú v dvoch objektoch v centre mesta.
Archívne dokumenty si podľa riaditeľky vyžadujú aj patričnú starostlivosť. Podľa predpisov by mali byť uchovávané ideálne pri vlhkosti 45 až 55 percent a pri teplote 15 až 16 stupňov Celzia. "Žiaľbohu v našich podmienkach, ešte sme aj v historickom objekte, nedosahujeme tieto parametre," podotkla Krchnáková. Na druhej strane však priznáva, že historická budova, v ktorej archív sídli, mu dodáva punc ojedinelosti a podčiarkuje jeho význam.
"Táto budova kedysi patrila ťažiarom a je to aj také spojítko s baníctvom, že pokračujeme v uchovávaní dokumentov predchodcov. Hlavný fond, ktorý je najstarší a je ho z toho šesťkilometrového materiálu najviac, až jeden kilometer, a to je Hlavný komorskogrófsky úrad, mal kedysi sídlo v Banskej Štiavnici. Takže by som povedala, že sme takí jeho nástupcovia," dodala Krchnáková s tým, že ide zároveň o najvzácnejší fond.
História budovy, v ktorej ŠÚBA sídli od roku 1993, siaha do 14. storočia. Išlo o dom ťažiarov, teda najbohatších ľudí, ktorí vlastnili podiely v banských prevádzkach. Je známy pod menom "Fritzov dom", čo je odvodené od majiteľa Fritza vo Friedenlieba, ktorý začiatkom 19. storočia predal túto budovu banskému eráru.
Ako priblížila riaditeľka archívu Lucia Krchnáková, v archíve sú uložené dokumenty zhruba od konca stredoveku po súčasnosť. Fond archívu sa každoročne rozširuje. "V rámci predarchívnej starostlivosti kolegovia z oddelenia nových fondov spravujú registratúry vyše 130 podnikov z oblasti baníctva, hutníctva a príbuzných odvetví. Takže tam sa preberajú materiály, ktoré sa v budúcnosti stanú archívnymi dokumentmi," priblížila Krchnáková.
Najvzácnejšie dokumenty sú uložené v budove, kde ŠÚBA sídli, teda v tzv. Fritzovom dome. Ďalšie sa nachádzajú v dvoch objektoch v centre mesta.
Archívne dokumenty si podľa riaditeľky vyžadujú aj patričnú starostlivosť. Podľa predpisov by mali byť uchovávané ideálne pri vlhkosti 45 až 55 percent a pri teplote 15 až 16 stupňov Celzia. "Žiaľbohu v našich podmienkach, ešte sme aj v historickom objekte, nedosahujeme tieto parametre," podotkla Krchnáková. Na druhej strane však priznáva, že historická budova, v ktorej archív sídli, mu dodáva punc ojedinelosti a podčiarkuje jeho význam.
"Táto budova kedysi patrila ťažiarom a je to aj také spojítko s baníctvom, že pokračujeme v uchovávaní dokumentov predchodcov. Hlavný fond, ktorý je najstarší a je ho z toho šesťkilometrového materiálu najviac, až jeden kilometer, a to je Hlavný komorskogrófsky úrad, mal kedysi sídlo v Banskej Štiavnici. Takže by som povedala, že sme takí jeho nástupcovia," dodala Krchnáková s tým, že ide zároveň o najvzácnejší fond.
História budovy, v ktorej ŠÚBA sídli od roku 1993, siaha do 14. storočia. Išlo o dom ťažiarov, teda najbohatších ľudí, ktorí vlastnili podiely v banských prevádzkach. Je známy pod menom "Fritzov dom", čo je odvodené od majiteľa Fritza vo Friedenlieba, ktorý začiatkom 19. storočia predal túto budovu banskému eráru.
