Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V meste žije v skutočnosti okolo 6.000 až 6.500 Rómov. To znamená, že z približne 23.000 občanov mesta už dnes tvoria 26 až 28 %, tvrdí primátor Rimavskej Soboty.
Autor TASR
Rimavská Sobota 17. augusta (TASR) – Podiel rómskeho obyvateľstva v meste a okrese Rimavská Sobota výrazne stúpa a okrem výstavby sociálnych bytov je potrebné ich situáciu riešiť aj inými spôsobmi. Pre TASR to uviedol poslanec VÚC a primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, podľa ktorého by riešením mohlo byť napríklad výraznejšie zapojenie Rómov do poľnohospodárskych činností alebo priemyselnej výroby.
„Pochádzam z obce Sútor, kde v roku 1970 žilo 380 obyvateľov. Z nich bolo 80 Rómov, zvyšok tvorilo majoritné obyvateľstvo. Dnes, po 45 rokoch, má Sútor 524 obyvateľov, ale okrem 18 sú všetci Rómovia. Takýto osud čaká podľa mňa väčšiu časť okresu Rimavská Sobota smerom na juh od okresného mesta,“ konštatoval primátor, podľa ktorého nie je možné tento trend zastaviť. „Pôrodnosť v tejto časti okresu je možno 9 ku 1 v prospech občanov rómskeho pôvodu,“ vyčíslil.
Podobná situácia podľa jeho slov môže ľahko nastať aj v samotnej Rimavskej Sobote. „Štatisticky sa k rómskej národnosti v meste prihlásili iba 3 % ľudí, ostatní sa hlásia k Slovákom alebo Maďarom. Môžem však otvorene povedať, že v meste žije v skutočnosti okolo 6.000 až 6.500 Rómov. To znamená, že z približne 23.000 občanov mesta už dnes tvoria 26 až 28 %. Preto, či chceme alebo nie, musíme tento problém začať riešiť,“ zdôraznil primátor.
Na najbližšiu dobu má v pláne dva spôsoby, ako zamestnanosť Rómov v meste zvýšiť. „V jesenných mesiacoch nám končia dlhodobé päťročné nájomné zmluvy na mestskú ornú pôdu. Zvažujem preto, že po vzore primátora maďarského mesta Putnok Barnabása Tamása by sme od budúceho roka z tejto pôdy vyčlenili zopár hektárov, na ktorých by sme Rómov viedli k pestovaniu poľnohospodárskych plodín,“ priblížil Šimko. Tie by slúžili buď pre ich vlastnú potrebu, alebo by sa použili v kuchyniach základných škôl v meste.
„Momentálne skúmam, akou formou by sa na túto činnosť dali získať finančné príspevky. Som presvedčený, že vo VÚC a v prvom rade u vlády SR nájdem pochopenie pre zámer zapojiť Rómov do takýchto prác,“ doplnil. Prácu by takto podľa neho mohlo nájsť okolo 60 až 80 Rómov a pozemky by mohli byť vyčlenené napríklad v mestskej časti Včelinec. „O konkrétnej lokalite a výmere by však rozhodli mestskí poslanci,“ podotkol.
Druhým spôsobom na zvýšenie zamestnanosti Rómov by mohla byť výroba betónovej dlažby na chodníky. „Podobná výroba už beží v niekoľkých mestách na Slovensku. Naši Rómovia by vyrábali zámkovú dlažbu, ktorú by sme mohli využiť aj priamo v meste pri rekonštrukciách a opravách chodníkov,“ načrtol Šimko.
Ako dodal, s poslancom mestského zastupiteľstva Františkom Auxtom majú v pláne navštíviť samosprávy, kde už takáto poľnohospodárska a priemyselná produkcia funguje a získané skúsenosti by následne využili v Rimavskej Sobote.
„Pochádzam z obce Sútor, kde v roku 1970 žilo 380 obyvateľov. Z nich bolo 80 Rómov, zvyšok tvorilo majoritné obyvateľstvo. Dnes, po 45 rokoch, má Sútor 524 obyvateľov, ale okrem 18 sú všetci Rómovia. Takýto osud čaká podľa mňa väčšiu časť okresu Rimavská Sobota smerom na juh od okresného mesta,“ konštatoval primátor, podľa ktorého nie je možné tento trend zastaviť. „Pôrodnosť v tejto časti okresu je možno 9 ku 1 v prospech občanov rómskeho pôvodu,“ vyčíslil.
Podobná situácia podľa jeho slov môže ľahko nastať aj v samotnej Rimavskej Sobote. „Štatisticky sa k rómskej národnosti v meste prihlásili iba 3 % ľudí, ostatní sa hlásia k Slovákom alebo Maďarom. Môžem však otvorene povedať, že v meste žije v skutočnosti okolo 6.000 až 6.500 Rómov. To znamená, že z približne 23.000 občanov mesta už dnes tvoria 26 až 28 %. Preto, či chceme alebo nie, musíme tento problém začať riešiť,“ zdôraznil primátor.
Na najbližšiu dobu má v pláne dva spôsoby, ako zamestnanosť Rómov v meste zvýšiť. „V jesenných mesiacoch nám končia dlhodobé päťročné nájomné zmluvy na mestskú ornú pôdu. Zvažujem preto, že po vzore primátora maďarského mesta Putnok Barnabása Tamása by sme od budúceho roka z tejto pôdy vyčlenili zopár hektárov, na ktorých by sme Rómov viedli k pestovaniu poľnohospodárskych plodín,“ priblížil Šimko. Tie by slúžili buď pre ich vlastnú potrebu, alebo by sa použili v kuchyniach základných škôl v meste.
„Momentálne skúmam, akou formou by sa na túto činnosť dali získať finančné príspevky. Som presvedčený, že vo VÚC a v prvom rade u vlády SR nájdem pochopenie pre zámer zapojiť Rómov do takýchto prác,“ doplnil. Prácu by takto podľa neho mohlo nájsť okolo 60 až 80 Rómov a pozemky by mohli byť vyčlenené napríklad v mestskej časti Včelinec. „O konkrétnej lokalite a výmere by však rozhodli mestskí poslanci,“ podotkol.
Druhým spôsobom na zvýšenie zamestnanosti Rómov by mohla byť výroba betónovej dlažby na chodníky. „Podobná výroba už beží v niekoľkých mestách na Slovensku. Naši Rómovia by vyrábali zámkovú dlažbu, ktorú by sme mohli využiť aj priamo v meste pri rekonštrukciách a opravách chodníkov,“ načrtol Šimko.
Ako dodal, s poslancom mestského zastupiteľstva Františkom Auxtom majú v pláne navštíviť samosprávy, kde už takáto poľnohospodárska a priemyselná produkcia funguje a získané skúsenosti by následne využili v Rimavskej Sobote.
