Dobrá Niva 18. septembra (TASR) - Základná škola s materskou školou v Dobrej Nive v okrese Zvolen má síce už 57 rokov, avšak po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa uskutočnila krátko pred oslavami 50. výročia jej založenia, sa stala jednou z najkrajších a najlepšie vybavených v regióne. Navyše, kvalitní pedagógovia a takmer rodinné prostredie priťahujú do nej nielen tamojšie deti, ale aj žiakov z okolitých obcí.

"Dospeli sme dokonca do takého stavu, že z 203 žiakov, ktorých evidujeme v tomto školskom roku, polovica k nám už dochádza," povedala pre TASR riaditeľka Mária Slosiariková.

Najviac dochádzajúcich žiakov, až 34, je z Podzámčoka, kde v uplynulých desaťročiach nastal stavebný boom a do dediny sa húfne sťahovali mladé rodiny. Až 31 detí prichádza do Dobrej Nivy aj zo susednej Babinej. Dobronivskú školu však navštevujú i žiaci mimo obvodu - napríklad zo Sásy či z Pliešoviec.

Školstvo v Dobrej Nive má stáročnú históriu. Ešte pred rokom 1960, keď sa začalo vyučovať v dnešnej škole, sa deti vzdelávali v niekoľkých malých, väčšinou cirkevných školách. Prvá správa o školstve v obci pochádza dokonca z obdobia reformácie a prvým známym učiteľom bol na začiatku 17. storočia Juraj Gardian.

Dobronivská škola prešla v novodobej histórii viacerými zmenami, napríklad v roku 2002 získala právnu subjektivitu a o dva roky neskôr sa spojila s tamojšou materskou školou. V nej sa dnes starajú o 66 detí predškolského veku. Zaujímavosťou je, že od roku 2011 nesie čestný názov - Základná škola Juraja Slávika Neresnického. Tento azda najznámejší dobronivský rodák bol počas prvej Československej republiky ministrom a po druhej svetovej vojne aj veľvyslancom v USA.

Tenis, informatika aj regionálna výchova

Šport, počítače, znalosť jazykov a regionálna výchova - to sú popri bežnom vyučovacom procese priority vedenia Základnej školy s materskou školou v Dobrej Nive v ďalšom vzdelávaní žiakov.

"Zo športov je to predovšetkým tenis a futbal," hovorí riaditeľka školy Mária Slosiariková. Areál školy je preto prispôsobený najmä týmto športom. Tenis sa vyučuje v rámci tzv. disponibilných hodín. Na tenisových kurtoch majú žiaci školy možnosť hrať zdarma i mimo vyučovania. Vybudované je tam tiež ihrisko s umelou trávou a to nielen pre futbal, ale aj iné loptové hry.

Škola bola napríklad iniciátorkou Žiackej olympiády Mikroregiónu Pliešovská kotlina. Stovky žiakov z Dobrej Nivy a Pliešoviec v nej predvádzajú svoj talent v atletike a kolektívnych športoch. Nedávno sa uskutočnil už jej desiaty ročník.

Čo sa týka IT techniky, škola je už niekoľko rokov dostatočne vybavená počítačmi a každá trieda aj interaktívnou tabuľou. "Svoje vedomosti a zručnosti v tomto smere deti dokazujú každoročne na žiackej vedeckej konferencii," pripomína riaditeľka. Družstvo žiakov školy s názvom Lego Bot vyhralo nedávno dokonca aj krajskú robotickú súťaž a zúčastnilo sa aj na medzinárodnej robotickej súťaži v maďarskom Debrecíne.

Z jazykov okrem angličtiny, ktorá sa v škole v Dobrej Nive vyučuje už od prvého ročníka, sú preferované najmä nemčina a ruština.

Riaditeľka je ale obzvlášť hrdá na predmet regionálna výchova, ktorý zaviedli medzi prvými na Slovensku. Dobrá Niva je totiž bohatá na tradície, ľudovú kultúru. "Snažíme sa preto viesť našich žiakov k láske k obci a podnietiť v nich vzťah aj k priľahlému regiónu," zdôrazňuje riaditeľka. Škola napríklad vydala skladačku s názvom Divy Dobrej Nivy, kde žiakom približuje niekoľko prírodných a architektonických zaujímavostí obce a jej okolia. Založila aj detský folklórny súbor Dobronka, ktorý nadväzuje na prácu starších miestnych súborov.

Stáročné duby aj desiatky druhov netopierov

Žiaci a učitelia Základnej školy s materskou školou v Dobrej Nive stoja za knihou, ktorá v roku 2009 získala prvé miesto v celoslovenskej súťaži Najkrajšia kniha o regiónoch Slovenska. Približuje chránený areál v chotári obce Dobrá Niva – Gavurky, v ktorom sa nachádza niekoľko stoviek 200- až 400-ročných dubov.

"Gavurky boli pred vydaním knihy miestom, na ktoré chodili najmä zahraniční prírodovedci a znalci flóry a fauny, ale naši ľudia o nich často nič nevedeli," povedala pre TASR riaditeľa školy Mária Slosiariková. Jedným z cieľov knihy bolo preto túto skutočnosť aspoň sčasti zmeniť.

Škola získala na knihu finančnú podporu z ministerstva školstva cez Enviroprojekt. Publikácia vyšla v náklade 500 kusov, no už krátko po vydaní sa rozobrala.

Pri jej zostavovaní pomáhali učiteľom a žiakom prírodovedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene a historici z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Časť knihy dopĺňajú kresby a literárne diela žiakov školy inšpirované návštevou tohto jedinečného miesta.

Chránený areál Gavurky je súčasťou Pliešovskej kotliny. Základom územia je dubový porast slavónskeho typu. Podobné územia boli v minulosti na Slovensku početné, avšak postupne zanikali v dôsledku zmien hospodárenia.

Okrem vzácnych dubov, z ktorých najväčšie majú obvod kmeňa viac ako šesť metrov, sa na ploche približne 57 hektárov nachádza aj viacero vzácnych rastlín a žije tam veľké množstvo živočíchov. Oblasť napríklad obývajú desiatky druhov netopierov, čo je na Slovensku rarita.

Pretože je väčšina stromov v pokročilom veku a časť z nich poškodila alebo úplne zničila pred rokmi veterná smršť, učitelia a žiaci školy sa rozhodli, že pomôžu s výsadbou mladých dubov. Podľa riaditeľky ich vysadili celkom 1000, ujala sa však iba menšia časť.