Bratislava 24. septembra (TASR) – Hotelová akadémia na Mikovíniho ulici v Bratislave píše svoju históriu už od roku 1954. Za svoju existenciu prešla mnohými zmenami a pripravila do praxe množstvo kuchárov, čašníkov, manažérov hotelových a gastronomických služieb takmer so 100-percentným uplatnením na trhu práce doma i v zahraničí. Škola sa pýši tým, že o záujemcov o štúdium nemá núdzu a môže si z nich vyberať tých najkvalitnejších.

Názov školy v čase jej vzniku bol Učňovská škola. Vyučovalo sa v priestoroch budovy Železná studienka, a to až do roku 1962. "Bývalí absolventi, ale aj profesori často spomínali na časy, keď sa člnkovali po neďalekom rybníku. Od roku 1973 škola vystupovala pod novým názvom Odborné učilište pri podnikovom riaditeľstve Reštaurácií 1. Od roku 1962 až do marca 1979 bola škola umiestnená v internáte Zdravotnej školy na Podjavorinskej ulici," priblížila pre TASR riaditeľka školy Katarína Biela.

Od marca 1979 do konca augusta 1980 učilište využívalo zadný trakt bývalej Základnej školy na Mikovíniho ulici a od septembra 1980 patrila učilišťu celá budova. "Od septembra 1979 bola škola premenovaná na Stredné odborné učilište (SOU) spoločného stravovania. Od roku 1991 popri SOU bola zriadená Hotelová škola, ktorá zmenila v roku 1992 názov na Hotelovú akadémiu a v školskom roku 1996/1997 na Združenú hotelovú akadémiu. Od roku 2009 sa škola vrátila k názvu z roku 1992 Hotelová akadémia," spresnila riaditeľka.

Bohatá história a tradícia dáva škole podľa jej slov pevné základy, ale zároveň aj zaväzuje, aby si škola udržala svoju kvalitu a stala sa školou moderného európskeho typu, ktorá pripravuje kvalitných odborníkov gastronomických a hotelových služieb, ktorí sa uplatnia nielen na domácom, ale aj zahraničnom trhu.

V súčasnosti akadémiu navštevuje 600 žiakov. O štúdium má záujem vždy viac študentov, ako môžu prijať, preto si škola vyberá uchádzačov prostredníctvom pohovoru. "Do prvých ročníkov môžeme zobrať 130 žiakov, naposledy sa nám prihlásilo okolo 250 uchádzačov. Nie sme škola, ktorá musí bojovať o žiaka, my máme previs žiakov," povedala Biela. Žiaci študujú v päťročnom študijnom odbore hotelová akadémia, v štvorročných študijných odboroch kuchár alebo čašník, servírka. Škola ponúka aj trojročné učebné odbory kuchár alebo čašník, servírka a dvojročné nadstavbové štúdium spoločné stravovanie.

"Poskytujeme štúdium ukončené podľa jednotlivých odborov buď maturitnou skúškou, výučným listom, alebo aj maturitnou skúškou spolu s výučným listom," priblížila riaditeľka. S uplatnením žiakov po skončení štúdia podľa nej nie je problém. Väčšina absolventov smeruje priamo do zamestnania, často do zahraničia. Niektorí však pokračujú v štúdiu na vysokých školách. "Študujú cestovný ruch, ekonómiu, právo, masmediálnu komunikáciu alebo sú na hotelových vysokých školách v Brne či Prahe," podotkla Biela.

Foto: TASR - Marko Erd

Študenti Hotelovej akadémie v Bratislave získavajú prax aj v Japonsku

Študenti Hotelovej akadémie na Mikovíniho v Bratislave získavajú počas svojho štúdia odbornú prax v prestížnych hoteloch a reštauráciách v Bratislave a Tatrách, ale aj v zahraničí, v Rakúsku, Grécku, Francúzsku, Taliansku či Švajčiarsku. Už šesť rokov však trvá výnimočná spolupráca aj s Japonskom, kde študenti získavajú prax v Kagošime.

Hotelová akadémia sa dostala k spolupráci s Japonskom vďaka svojej žiačke, ktorá tam mala rodinu. "Jej sestra sa vydala do Japonska a ona prišla s tým, či by sme nechceli využiť možnosť posielať tam študentov na prax. Dohodli sa podmienky a funguje to už niekoľko rokov. Japonci si našich študentov veľmi chvália. Aj pre nás je to výhodné, lebo uhrádzajú všetko, dávajú deťom vreckové, učia ich karate i angličtinu," priblížila pre TASR riaditeľka školy Katarína Biela. V rámci domácej i zahraničnej praxe je podľa jej slov väčší dopyt po študentoch, ako ich dokáže škola reálne ponúknuť. Študenti hotelovej akadémie sú podľa riaditeľky veľmi žiadaní a keď sa ukážu v hoteloch a reštauráciách ako šikovní, chcú si ich aj udržať. "Snažíme sa vytvárať podmienky na zdokonaľovanie odborných zručností zabezpečením kvalitného odborného výcviku, prípravou na odborné súťaže, organizovaním odborných kurzov či exkurzií. Apelujeme aj na výučbu cudzích jazykov," spresnila Biela. Škola organizuje odborné kurzy, ako napríklad školu mladých someliérov, školu baristu, carvingovú akadémiu či barmanské kurzy.

Hotelová akadémia pritom zatiaľ nevstúpila do systému duálneho vzdelávania, pretože jej nevyhovovali podmienky. "My sme duálne vzdelávanie nepotrebovali, lebo možností praxe máme dosť a deti aj dostávajú peniaze v hoteloch za svoju produktívnu prácu. Rozmýšľame však, že doň vstúpime, lebo niektoré hotely chcú byť certifikované v rámci duálneho vzdelávania," uviedla riaditeľka s tým, že vstup predpokladá po zmene podmienok na budúci školský rok.

V Hotelovej akadémii na Mikovíniho v Bratislave študuje aktuálne 600 žiakov. Vzdelávajú sa v päťročnom študijnom odbore hotelová akadémia, v štvorročných študijných odboroch kuchár alebo čašník, servírka. Taktiež v trojročných učebných odboroch kuchár alebo čašník, servírka a v dvojročnom nadstavbovom štúdiu spoločné stravovanie.

Foto: TASR - Marko Erd

Slovenskí učitelia sa v porovnaní s krajinami OECD vzdelávajú menej

Na celkové skvalitňovanie vzdelávacieho systému má zásadný vplyv aj kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a učiteliek. V pondelok to na tlačovej konferencii v Bratislave uviedol analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci.

Podľa údajov OECD sa v roku 2013 priemerne v rámci krajín OECD vzdelávalo až 71 percent vyučujúcich osem dní v roku. V prípade SR to bolo iba 39 percent, pričom rozsah vzdelávania bol sedem dní. "Hoci z hľadiska počtu dní vzdelávania učiteľskej populácie sa na Slovensku blížime k priemeru OECD, z hľadiska podielu sme na tom zo všetkých krajín OECD najhoršie," povedal analytik. Zároveň skonštatoval, že približne 40 percent vyučujúcich na Slovensku sa nevzdeláva, resp. sa aktívne profesijne nerozvíja.

Z prieskumu To dá rozum vyplýva, že učiteľov motivuje sa vzdelávať prevažne vnútorný záujem o danú tému, prípadne potreba vyplývajúca z praxe. Takúto motiváciu uviedlo v priemere až 63,9 percenta respondentov. Pre značnú časť učiteľskej populácie sú významné aj položky externej motivácie, a to napríklad zvýšenie platu (44,8 percenta), či potreba kreditov pre atestácie (25,7 percenta). To vedie podľa nich k uprednostňovaniu akreditovaných vzdelávacích aktivít pred neakreditovanými, a to aj napriek tomu, že tie neakreditované môžu byť kvalitnejšie.

To dá rozum identifikoval tri zásadné problémy súčasného systému profesijného rozvoja učiteľov. Prvým podľa Miškolciho je, že systém oceňuje cez získanie kreditov a príplatku ku mzde iba účasť na rôznych akreditovaných formách ďalšieho vzdelávania. Žiadnym spôsobom už nesleduje to, či sa vďaka tomu aj zvýšila kvalita výučby na školách. Ďalším problematickým faktorom je aj favorizovanie akreditovaných foriem vzdelávania. Dôsledkom podľa Miškolciho je "vytesňovanie a nedoceňovanie neakreditovaných foriem vzdelávania, ktoré môžu byť viac individualizované potrebám školy." Tretím problémom je podľa analytika systém kreditov.

Keďže značný podiel učiteľskej populácie priznáva, že ich motivujú príplatky ku mzde, podľa výsledkov prieskumu To dá rozum externú motiváciu ďalej sa vzdelávať nemožno úplne ignorovať a podceňovať. Podľa nich by to nemalo byť len na strane vstupov, teda absolvovania ďalšieho vzdelávania cez získanie kreditov a príplatku ku mzde. Malo by sa tak stať aj na strane výstupov, teda, či nastal transfer vedomostí do praxe. Posudzovanie týchto výstupov by sa nemalo nerealizovať na celoštátnej úrovni, ale na úrovni samotnej školy. Miškolci uviedol, že To dá rozum navrhuje, aby sa systém kreditov a príplatkov za kredity prehodnotil, prípadne by sa malo od neho opustiť.

Projekt To dá rozum realizoval rozhovory v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve. Zber kvantitatívnych dát prostredníctvo dotazníkov prebiehal v máji až júni tohto roku. Do prieskumu sa zapojilo 687 škôl a celkovo 5469 respondentov.

Hotelová akadémia v Bratislave zvažuje vytvoriť nový školský odbor

Hotelová akadémia na Mikovíniho v Bratislave zvažuje vytvoriť nový školský odbor. Zameraný má byť na cukrárstvo. Škola tak chce reagovať na požiadavky zo strany rodičov, študentov a zamestnávateľov.

"Uvažujeme o modernom zmiešanom cukrárensko-manažérskom odbore. Ak všetko vyjde, chceli by sme ho otvoriť budúci školský rok," povedala pre TASR riaditeľka školy Katarína Biela. Teraz chcú všetko naplánovať, na jar 2019 požiadať o jeho schválenie a aj nakúpiť potrebné vybavenie, ako napríklad pekárenské a cukrárske pece. O takýto odbor je podľa riaditeľky už dlhé roky záujem. "Zamestnávatelia sa pýtajú, či nemáme cukrárov, ale aj veľa našich študentov k tomuto odboru inklinuje. Keď majú prax v kuchyni, niektorí by piekli len torty a koláče. Informovať sa chodia aj rodičia, či nebudeme otvárať odbor zameraný na cukrárstvo," spresnila Biela.

V Hotelovej akadémii na Mikovíniho v Bratislave študuje aktuálne 600 žiakov. Vzdelávajú sa v päťročnom študijnom odbore hotelová akadémia, v štvorročných študijných odboroch kuchár alebo čašník, servírka. Taktiež v trojročných učebných odboroch kuchár alebo čašník, servírka a v dvojročnom nadstavbovom štúdiu spoločné stravovanie.