Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na hornej Nitre sa do dnešných čias ešte zachovávajú nárečové názvy jedál.
Autor TASR
Prievidza 18. februára (TASR)- Ribajzlík, čukoláda, slíže či štedrák označujú predmet a jedlá v hornonitrianskom nárečí. Tieto slová sa však postupne z bežnej reči vytrácajú a práve úlohou múzejníkov je zachovať ich pre ďalšie generácie, povedala pre TASR riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
"V roku 1843 sa udiala veľmi dôležitá vec, ktorá posilnila svojbytnosť a aj povedomie samotného slovenského národa, to bolo uzákonenie slovenčiny v podstate zo stredoslovenského nárečia. My múzejníci si osobujeme, že zachovávame veľké množstvo pôvodných nárečových výrazov, ktoré sa používali snáď aj za čias Ľudovíta Štúra," načrtla Géczyová.
Dnes podľa nej mnohí obyvatelia vôbec ani netušia, čo sa za týmito názvami skrýva, ale pre múzejníkov sú to výrazy veľakrát odborné, ktoré vystihujú samotný charakter a používanie danej muzeálie. "Z pastierskeho života ide o črpák, nádobku, ktorá sa používala na pitie tekutín na salaši. Zo ženského odievania je to mimo iných slovo lajblík, ktoré sa aj tu u nás na hornej Nitre vyslovovalo pomerne mäkko. Z poľnohospodárskeho náradia lemeš ako súčasť pluhu," vymenovala.
Na hornej Nitre sa do dnešných čias ešte zachovávajú i nárečové názvy jedál. "Máme tu slíže, ktoré ľudia poznajú v rámci celého Slovenska ako rezance. Všade na Slovensku poznajú mrveničku, ale my tu na hornej Nitre máme melence. Počas fašiangov zase ľudia dostávali ako výslužku veľmi často vajíčka, pre označenie jedla len s použitím vajíčok a pochutín sa používa názov praženica a bežne sa hovorí škvarenina," priblížila ďalej Géczyová.
V regióne podľa nej existuje aj mnoho názvov, ktoré súvisia s nemeckým osídlením. "Napríklad prešburt, čo je tlačenka a pritom tento názov sa vyskytuje nielen v obciach s nemeckým osídlením, ale bol bežne zaužívaný aj v iných lokalitách. Zemiakové placky sa v rámci celého regiónu nazývajú babky, ale poznáme ich aj ako praženinky. Pretrváva tu i pomenovanie jedného koláča, ktorý sa pečie len v čase Vianoc. Na Štedrý večer sa chystal koláč z kysnutého cesta so štyrmi plnkami, ktorý tu voláme štedrák. Neďaleko v Solčanoch je to skladaník," ozrejmila.
"Nepoužívaním určitého náradia sa stráca slovo ako také a stráca sa aj jeho význam. Práve tu zohráva dôležitú úlohu múzejná obec, ktorá veľakrát za názvom uvádza pôvodný názov v nárečovom význame. Folkloristov zase, dá sa povedať, nútime, aby pri vystúpeniach používali práve nárečové výrazy, aby sa zachovala pamäť minulých generácií aj pre nasledovníkov," uzavrela riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
"V roku 1843 sa udiala veľmi dôležitá vec, ktorá posilnila svojbytnosť a aj povedomie samotného slovenského národa, to bolo uzákonenie slovenčiny v podstate zo stredoslovenského nárečia. My múzejníci si osobujeme, že zachovávame veľké množstvo pôvodných nárečových výrazov, ktoré sa používali snáď aj za čias Ľudovíta Štúra," načrtla Géczyová.
Dnes podľa nej mnohí obyvatelia vôbec ani netušia, čo sa za týmito názvami skrýva, ale pre múzejníkov sú to výrazy veľakrát odborné, ktoré vystihujú samotný charakter a používanie danej muzeálie. "Z pastierskeho života ide o črpák, nádobku, ktorá sa používala na pitie tekutín na salaši. Zo ženského odievania je to mimo iných slovo lajblík, ktoré sa aj tu u nás na hornej Nitre vyslovovalo pomerne mäkko. Z poľnohospodárskeho náradia lemeš ako súčasť pluhu," vymenovala.
Na hornej Nitre sa do dnešných čias ešte zachovávajú i nárečové názvy jedál. "Máme tu slíže, ktoré ľudia poznajú v rámci celého Slovenska ako rezance. Všade na Slovensku poznajú mrveničku, ale my tu na hornej Nitre máme melence. Počas fašiangov zase ľudia dostávali ako výslužku veľmi často vajíčka, pre označenie jedla len s použitím vajíčok a pochutín sa používa názov praženica a bežne sa hovorí škvarenina," priblížila ďalej Géczyová.
V regióne podľa nej existuje aj mnoho názvov, ktoré súvisia s nemeckým osídlením. "Napríklad prešburt, čo je tlačenka a pritom tento názov sa vyskytuje nielen v obciach s nemeckým osídlením, ale bol bežne zaužívaný aj v iných lokalitách. Zemiakové placky sa v rámci celého regiónu nazývajú babky, ale poznáme ich aj ako praženinky. Pretrváva tu i pomenovanie jedného koláča, ktorý sa pečie len v čase Vianoc. Na Štedrý večer sa chystal koláč z kysnutého cesta so štyrmi plnkami, ktorý tu voláme štedrák. Neďaleko v Solčanoch je to skladaník," ozrejmila.
"Nepoužívaním určitého náradia sa stráca slovo ako také a stráca sa aj jeho význam. Práve tu zohráva dôležitú úlohu múzejná obec, ktorá veľakrát za názvom uvádza pôvodný názov v nárečovom význame. Folkloristov zase, dá sa povedať, nútime, aby pri vystúpeniach používali práve nárečové výrazy, aby sa zachovala pamäť minulých generácií aj pre nasledovníkov," uzavrela riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
