Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho ambíciou je procesom zelenej transformácie inšpirovať aj iné múzeá a verejné inštitúcie.
Autor TASR
Banská Štiavnica 30. júna (TASR) - Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici by sa chcelo stať zeleným múzeom. So záujmom aktívne sa podieľať na prechode na klimaticky neutrálnu spoločnosť požiadalo Inštitút environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR o vypracovanie analýzy uhlíkovej stopy.
Ako TASR informovala koordinátorka projektu Emília Švecová, z poskytnutých údajov o spotrebe energie, pohonných látok, leteckej doprave a možnostiach rekonštrukcie objektov múzea vyplýva, že uhlíkovú stopu vytvárajú v múzeu najmä emisie z vykurovania zemným plynom a spotreba elektrickej energie. "Za roky 2018 – 2019 vyprodukovalo SBM až 341 ton emisií CO2," konštatovala Švecová. Podľa nej však úsporné opatrenia môžu do roku 2040 priniesť uhlíkovo neutrálnu prevádzku múzea a celkovo ušetriť vypustenie takmer 2000 ton emisií skleníkových plynov.
Na úplnú kompenzáciu vyprodukovaných emisií je napríklad potrebné vysadiť ročne viac ako 300 stromov. "V spolupráci s Mestskými lesmi Banská Štiavnica a Štátnou ochranou prírody SR, Správou Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy už pripravujeme koncept a harmonogram napĺňania tohto záväzku a s výsadbou štartujeme v októbri," priblížila. Do konca roka takto plánuje múzejný tím vysadiť v mestských lesoch až 500 stromov.
V prvej fáze projektu sa zameriavajú na revíziu samotnej prevádzky múzea so zámerom znižovať negatívne vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Za prioritné považujú riešenie energetickej náročnosti budov. Expozície múzea totiž sídlia vo veľkoplošných historických objektoch s vysokou spotrebou energií na vykurovanie aj osvetľovanie. Projektové zámery sa sústredia na zvýšenie úspory energetickej náročnosti budov.
"Na túto skutočnosť kladieme dôraz v investičných rozpočtových zámeroch na rok 2022, kam medzi prioritné opatrenia patrí investícia do projektovej dokumentácie znižovania energetickej náročnosti budov Berggericht, Kammerhof a Galéria Jozefa Kollára," vymenovala.
Ďalšie opatrenia smerujú do úspory spotreby vody a elektrickej energie potrebnej na svietenie. "V projektových zámeroch chceme vybudovať aj komunitnú a dažďovú záhradu," podotkla. Zaoberajú sa tiež produkciou odpadu múzejných prevádzok.
"Našou ambíciou je procesom 'zelenej transformácie' inšpirovať aj iné múzeá a verejné inštitúcie," uzatvorila koordinátorka projektu.
Ako TASR informovala koordinátorka projektu Emília Švecová, z poskytnutých údajov o spotrebe energie, pohonných látok, leteckej doprave a možnostiach rekonštrukcie objektov múzea vyplýva, že uhlíkovú stopu vytvárajú v múzeu najmä emisie z vykurovania zemným plynom a spotreba elektrickej energie. "Za roky 2018 – 2019 vyprodukovalo SBM až 341 ton emisií CO2," konštatovala Švecová. Podľa nej však úsporné opatrenia môžu do roku 2040 priniesť uhlíkovo neutrálnu prevádzku múzea a celkovo ušetriť vypustenie takmer 2000 ton emisií skleníkových plynov.
Na úplnú kompenzáciu vyprodukovaných emisií je napríklad potrebné vysadiť ročne viac ako 300 stromov. "V spolupráci s Mestskými lesmi Banská Štiavnica a Štátnou ochranou prírody SR, Správou Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy už pripravujeme koncept a harmonogram napĺňania tohto záväzku a s výsadbou štartujeme v októbri," priblížila. Do konca roka takto plánuje múzejný tím vysadiť v mestských lesoch až 500 stromov.
V prvej fáze projektu sa zameriavajú na revíziu samotnej prevádzky múzea so zámerom znižovať negatívne vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Za prioritné považujú riešenie energetickej náročnosti budov. Expozície múzea totiž sídlia vo veľkoplošných historických objektoch s vysokou spotrebou energií na vykurovanie aj osvetľovanie. Projektové zámery sa sústredia na zvýšenie úspory energetickej náročnosti budov.
"Na túto skutočnosť kladieme dôraz v investičných rozpočtových zámeroch na rok 2022, kam medzi prioritné opatrenia patrí investícia do projektovej dokumentácie znižovania energetickej náročnosti budov Berggericht, Kammerhof a Galéria Jozefa Kollára," vymenovala.
Ďalšie opatrenia smerujú do úspory spotreby vody a elektrickej energie potrebnej na svietenie. "V projektových zámeroch chceme vybudovať aj komunitnú a dažďovú záhradu," podotkla. Zaoberajú sa tiež produkciou odpadu múzejných prevádzok.
"Našou ambíciou je procesom 'zelenej transformácie' inšpirovať aj iné múzeá a verejné inštitúcie," uzatvorila koordinátorka projektu.
