Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Regióny

Slovensko potrebuje novú bezpečnostnú stratégiu, tvrdí L. Parízek

Na snímke štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Lukáš Parízek. Foto: MZVaEZ SR

Hlavné bremeno zodpovednosti za bezpečnosť SR nesie vláda, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť bezpečnostné prostredie a aktualizovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu.

Banská Bystrica 8. februára (TASR) – Naša súčasná platná bezpečnostná stratégia bola schválená pred 12 rokmi a už toto je dostatočný argument na jej aktualizáciu, prípadne revíziu, najmä, ak sa bezpečnostné prostredie v ostatných rokoch výrazne zmenilo. Konštatoval to dnes počas prvého dňa 10. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie Bezpečnostné fórum 2017 v Banskej Bystrici štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek s tým, že nový dokument je preto nevyhnutný. Hlavné bremeno zodpovednosti za bezpečnosť SR nesie vláda, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť bezpečnostné prostredie a aktualizovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu.

Ako Parízek zdôraznil, momentálne pripravujú novú Bezpečnostnú stratégiu SR, ktorá je postavená na troch pilieroch, a to odolnosť, odhodlanosť a obrana. Úzko na nej spolupracujú najmä s kľúčovým rezortom obrany, ale cestu si našli aj k ostatným. Cieľom je, aby tento strategický dokument zrozumiteľne popísal súčasné bezpečnostné prostredie a definoval výzvy a nástroje, ktoré bude SR používať pri ochrane a presadzovaní záujmov vo svete.

"EÚ zasiahla finančná a ekonomická kríza. Masívna migrácia naštrbila dôveru spoločnej európskej politiky a takisto dôveru v súdržnosť členov EÚ. Ohrozený je najdôležitejší symbol únie, a tým je slobodný pohyb osôb bez vnútorných hraníc. Do Európskeho parlamentu, ale aj do národných v niektorých členských štátoch vstupujú protieurópske strany. Takisto vidíme, že nový americký prezident otvára často pre nás nepríjemné témy a dokáže zadať naozaj nečakané a nepredvídateľné otázky. Veľká Británia je najviac citovanou, a možno nie jedinou krajinou, v ktorej tieto nálady prevážili," zhrnul problémy Európy Parízek s tým, že o to intenzívnejšie treba hľadať dôvody na optimizmus.

Pripomenul, že hodnota integračného projektu pre nás, Európanov, nespočíva iba v postavených diaľniciach alebo v miliónoch študentov, ktorí môžu cestovať za vzdelaním. Tou najdôležitejšou je mierové spolužitie, na ktoré sme si už akoby zvykli. Mier však nie je každodennou samozrejmosťou.

"V susedstve Európy sa rozšírila nestabilita a konflikty, ktoré nielen zvyšujú riziko terorizmu, ale takisto vytvárajú podhubie pre rozmach organizovaného zločinu. Vytvárajú vlny masovej nekontrolovanej, ale často veľmi dobre organizovanej migrácie, ktorá je zdrojom napätia a neistoty nielen v krajinách pôvodu, ale i v cieľových destináciách v rámci Európy. Ozbrojený konflikt na východ od našich hraníc, časté porušovanie princípov medzinárodného práva vyvolávajú obavy najmä u menších štátov, ktoré sú zraniteľné. O to viac vnímame potrebu posilňovania transatlantického spojenectva a akcieschopnosti EÚ. Našou stratégiou je budovať obranu nášho teritória a schopnosť odstrašiť každého, kto má v úmysle ohroziť naše hodnoty a záujmy," dodal Parízek.

Podľa neho dialóg treba udržiavať tak s partnermi aliancie, ako aj Ruskou federáciou, bez ktorej sa veľké krízy a nestability riešiť nedajú.

Dejiskom dvojdňovej konferencie Bezpečnostné fórum 2017 je Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Je to jeden z najvýznamnejších projektov jej katedry bezpečnostných štúdií, ktorý poskytuje priestor pre akademickú a odbornú verejnosť na diskusiu o bezpečnostnom prostredí v SR i vo svete.

Tento ročník sa zaoberá aj kybernetickou bezpečnosťou, extrémizmom a radikalizmom ako výzvou pre výchovu a vzdelávanie na Slovensku, témami bezpečnostnej politiky EÚ, národnej a regionálnej bezpečnosti.

Bezpečnostné fórum 2017 sa koná pod záštitou ministra obrany Petra Gajdoša (nom. SNS) a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD).