Smolník 23. decembra (TASR) – Malebná obec Smolník v gelnickom okrese leží v doline Spišsko-gemerského rudohoria. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala v listine z roku 1243. Z tohto obdobia sú aj prvé údaje o tamojšej produkcii zlata.

Starú banícku obec osídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice. V roku 1327 ju cisár Karol Róbert podľa štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ - vyše 16 kilometrov, ktorú mu darovali na večné časy.

História obce je starostu Radoslava Dlugoša opradená povesťami. "Smolnícka osada bola v lesoch. Jedna povestí hovorí o tom, že starousadlíci nemeckých národov tade prechádzali a zapichli alebo ponorili meč do zeme alebo vody a tam sa ukázalo buď zlato alebo meď," prezradil starosta s tým, že dodnes sa v obci hovorí starým germánskym nárečím.

"V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice. Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom," uviedol pre TASR Dlugoš.

O baníctvo sa starali komorní grófi, ktorí mali právo zastaviť alebo obnoviť dodávky potravín do banských miest, hlavne ak neodovzdávali mincovnej komore, ktorú medzičasom Smolník zriadil, zlato a striebro.

Výroba mincí v Smolníku úzko súvisela s rozvojom mesta, s jeho baníctvom a hutníctvom. Existencia mincovne, dĺžka trvania jej činnosti a jej zánik boli podmienené hospodárskou a politickou situáciou v krajine, potrebami trhu, ale tiež blízkosťou surovinových zdrojov.

"Mincovňa v 14. a 15. storočí a krátko aj 16. storočí produkovala iba strieborné mince, obnovenie mincovnej tradície v druhej polovici 18. storočia súviselo s razbou medených mincí. Doterajšie poznatky o mincovaní v Smolníku sú však veľmi medzerovité, takže obraz o jednotlivých etapách činnosti mincovne je neúplný a miestami nevyvážený," doplnil Dlugoš.

Rozvoj baníctva medi v Smolníku, na Spiši a v Gelnici súvisel s rozvojom lodiarského priemyslu v západnej Európe, s veľkými zámorskými cestami, ako aj s rozvojom zbrojárskeho priemyslu. Závod Železorudných baní pôsobil v Smolníku do roku 1990.

Do histórie obce sa značnou mierou zapísala tabaková továreň, ktorú tam zriadili v roku 1787. "Bola jedinou v Európe, ručne sa tam šúľali cigary," dodal starosta.

Smolník: Obec chce spolu so školou vytvoriť futbalovú akadémiu

V obci Smolník v okrese Gelnica žije v súčasnosti približne 900 ľudí, podľa sčítania ich je o 200 viac. Väčšina z nich, ako pre TASR povedal starosta obce Radoslav Dlugoš, dochádza denne za prácou od 30 do 50 kilometrov, ide totiž o "hladovú dolinu".

Najväčšou obecnou investíciou je v súčasnosti dokončenie kanalizácie. "Rozpočet na túto stavbu je 1,6 milióna eur," priblížil starosta. Podarilo sa im tiež získať 9500 eur na rozšírenie kamerového systému, postupne opravujú obecné cesty a po 12 rokoch založili futbalový klub. V spolupráci so Základnou školou s materskou školou by chceli vytvoriť futbalovú akadémiu.

"Sme zapojení do projektu Futbalového zväzu o dotáciu do výšky maximálne 55.000 eur na vybudovanie športového areálu," povedal starosta.

"Škola sa nezameriavala na šport, až keď prišiel pán starosta, keďže on hral niekedy futbal a má k nemu vzťah, tak trošku nás nasmeroval tým smerom, lebo deti potrebujú šport. Minulý rok sme otvorili futbalový krúžok v spolupráci s Telovýchovnou jednotou, s Futbalovým klubom a s pánom starostom sme sa rozprávali, že časom by sme tu mohli otvoriť futbalovú akadémiu alebo triedu," doplnil riaditeľ Základnej školy s materskou školou Mikuláš Barna.

V súčasnosti majú 103 žiakov, na zriadenie športovej akadémie budú potrebovať zabezpečiť minimálny počet žiakov. "To nie sme schopní naplniť, takže budeme nejako expandovať a uvidíme. Oslovíme možno aj okolité školy, pokiaľ by mali nadaných žiakov, ktorí majú vzťah hlavne k futbalu a k športu všeobecne. Vedeli by sme ich u nás podchytiť a športovo viesť ďalej," vysvetlil Barna.

V obci v minulosti zorganizovali viacero športových podujatí. Jedným z nich je Horský beh Smolník.

"Začínalo sa s 50 športovcami, dnes je ich 250 z celej Európy. Vychádzame z rázovitosti tejto krajiny. My môžeme ponúknuť alebo môžeme začať pri cestovnom ruchu alebo pri športe. V obci je komunita ľudí, ktorá inklinuje k športu a máme od nich veľkú podporu. To už ako tak funguje. Mňa už zaujíma len to, aby sa nášmu kolektívu na obecnom úrade podarilo zabezpečiť pracovné príležitosti," skonštatoval Dlugoš.

"Tým, že sme zaradení medzi najmenej rozvinuté okresy, tak máme šancu z akčných plánov zrealizovať to, čo je v miniprojektoch – napríklad štiepaciu linku alebo linku na výrobu betónových prefabrikátov. S tým by sme chceli začať a potom by sme to rozširovali," dodal Dlugoš.

Kostol svätej Kataríny je jedným z najväčších v Rožňavskej diecéze

Foto: TASR/Maroš Černý

Rímskokatolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v banskom meste, dnešnej obci Smolník je jedným z najväčších v Rožňavskej diecéze. Jeho existencia sa datuje od roku 1801, podľa starostu obce Radoslava Dlugoša je však jeho pôvod oveľa starší.

"Vieme, že v meste stál kostol už v roku 1339, okolo neho bol cintorín. Pre nájazdy, ktoré voči Smolníku viedli najmä Bebekovci, bol však viackrát vypálený. V rokoch 1521 a 1646 ho dokonca prestavovali, avšak nezachoval sa. Zničil ho veľký požiar v roku 1800 a tak už o rok neskôr stál súčasný kostol, ktorý bol postavený v štýle neskorého baroka, neskôr klasicisticky upravený," uviedol pre TASR Dlugoš.

Kostol má dĺžku 42 metrov, šírku 17 metrov a výška pôvodnej veže siahala do 57 metrov. "V roku 1905 však postihol Smolník ďalší veľký požiar, pri ktorom kostol opäť vyhorel a padla i pôvodná baroková veža s baníckym znakom. Súčasnú postavili po roku 1905 a rovnako aj väčšia časť interiéru pochádza zo začiatku 20. storočia," doplnil Dlugoš.

Hlavný oltár je podobne ako architektúra kostola príkladom ranoklasicistického umenia s doznievajúcim vplyvom baroka. Vznikol po roku 1801. Centrálnu plochu zvýrazňuje dvojica predstúpených stĺpov na mohutnom sokli. Stred oltára zdobí oltárny obraz s výjavom svätej Kataríny Alexandrijskej v dišpute s filozofmi cisára Maximina. Obraz má rozmery 5 x 2,3 metra a namaľoval ho viedenský maliar a riaditeľ viedenskej akadémie Heinrich Fridrich Fuger.

"Kostol je zaujímavý tým, že jednak má veľmi veľa miesta vo vnútri, kde sa zmestí veľa ľudí, ale zároveň má obrovský priestranný chór, ktorý obkolesuje tri strany. Je to taký nemecký štýl osadníkov, ktorí prišli do Smolníka a postavili tento kostol,“ doplnil správca Rímskokatolíckej farnosti v Smolníku Martin Keruľ.

Ako dodal, veľkosť kostola svedčí o tom, že obyvatelia boli v danej dobe bohatí.

Tabaková továreň vyrábala cigary pre celý svet

Foto: TASR/Maroš Černý

Ručne šúľané cigary známe v celom svete sa v minulosti vyrábali v obci Smolník v gelnickom okrese. Výrobu dnes pripomína už len prázdna budova a cigary v obecnej Historickej miestnosti.

Keď bane neprofitovali, v roku 1787 bola v obci zriadená fabrika na výrobu cigár. "V areáli tabakovej továrne bolo aj prvé divadelné javisko, ktoré už dnes nie je. Fabrika fungovala do roku 2008 a dodnes bojujeme o to, aby sa v areáli objektu niečo vyrábalo," povedal starosta obce Radoslav Dlugoš.

V dobrých časoch vo fabrike pracovalo 800 ľudí. "Ako mladý človek si pamätám, že tam pracovalo takmer 400 ľudí. Vyrábali sa tu cigary Portorika, šúľali sa ručne. Tým, že majitelia boli predtým Nemci, tak distribúciu zabezpečovali v rámci celého sveta," doplnil starosta. Fabrika bola jedinou v Európe, kde sa ručne šúľali cigary. "Bola to technológia, ako kedysi v začiatkoch 200 až 300 rokov dozadu."

Vo fabrike bola v minulosti zamestnaná väčšina ľudí z obce. "Ešte dodnes zopár žien z obce vie urobiť cigary, ukázať ten postup. Bolo by dobré, ak by sa nám podarilo do objektu dotiahnuť nejakú technológiu, alebo manuálnu výrobu. Čerešňa na torte by bola, ak by nejaká časť tabakovej továrne bola zasvätená starej technológii výroby cigár, kde by sme to už len ako ukážku dokázali ešte zrealizovať," prezradil Dlugoš.

Výroba cigár v Smolníku skončila v roku 2008. "Presunula sa do Poľska a na Ukrajinu, zrejme pre lacnejšiu pracovnú silu. Snažili sme sa to riešiť cez agentúru SARIO, aby sa tu niečo vyrábalo. Keďže budovu obec nevlastní, ale je to v súkromných rukách, tak na úrovni SARIA máme projekty, kde sa musia stretnúť majitelia z Česka a zástupcovia agentúry," dodal starosta obce.

V budove Obecného úradu je zriadená Historická miestnosť, v ktorej sa môžu záujemcovia oboznámiť nielen s ručnou výrobou cigár, ale aj históriou baníctva. Sú tam fotografie a rôzne dobové historické predmety.

Lodenica ponúkne návštevníkom možnosť trávenia voľného času

Lodenicu, ktorá je súčasťou kultúrno-technickej pamiatky - tajch medzi obcou Úhorná a Smolník, obec postupne rekonštruuje. Využívať ju chce pre turistov, ktorí si tam budú môcť požičiavať lode.

Na jej rekonštrukciu obec získala v rámci výzvy programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita na rok 2017 "Top výlety" finančnú podporu vo výške 10.000 eur.

"Roky chátrala, preto sme sa pustili do opravy. Vo vnútri je konštrukčne spevnená, je vymenená strecha, urobilo sa mólo a dorobí sa ešte pristávacie mólo pre lode. Investovali sme aj z vlastných zdrojov v rámci spoluúčasti približne 2500 eur. Hlavným zámerom je, aby to bolo otvorené, aby tam bol prenájom alebo výpožička lodí v letnej sezóne," uviedol pre TASR starosta obce Smolník Radoslav Dlugoš.

"Musíme vychádzať len z toho rázovitého kraja, ktorý tu máme a najjednoduchšia vec, o ktorú nemusíme bojovať a získavať ju, je príroda a hory. Vodná plocha je akoby pridaná hodnota k tomu všetkému," povedal na margo rozvoja turizmu v obci starosta.

Umelá vodná nádrž nesúca názov Úhorná, alebo Jazero Mieru pôvodne vznikla ako banské dielo – tajch, priehrada, súčasť vodohospodárskeho systému smolníckych baní a patrí medzi pozoruhodné doklady o technickej vyspelosti smolníckeho baníctva.

Jazero má rozlohu 4,79 hektára a dosahuje hĺbku až 13 metrov. Má sypanú hrádzu dĺžky 190 metrov, pôvodne vysokú 14 metrov. Od roku 1896 zvýšenú o ďalšie dva metre, v korune širokú tri metre.

Vodu z jazera odvádzal do Smolníka vodný kanál, do ktorého cestou zaústili aj vody potokov Kovandskej a Veľkej doliny.

Vodnú nádrž dokončili v roku 1768. Zásobovala huty, banské a úpravnícke mechanizmy a cementačné zariadenia v Smolníku. Nádrž okrem toho mala aj preventívnu funkciu – zadržiavala vodu počas prívalových dažďov, ktoré zvykli zaplaviť aj banské priestory.

"Vodná energia na pohon banských mechanizmov sa v Smolníku používala už aj predtým, pričom postupne nahrádzala konskú silu v početných gáploch. Voda sa privádzala k jednotlivým baniam systémom kanálov. V roku 1747 pri šachtách Alžbeta a Fund prestavali odvodňovacie a ťažné zariadenia z konského na vodný pohon, pričom na zhotovenie nových mechanizmov správa baní zaplatila 8000 florénov. Okrem eráru potrebovali vodnú energiu aj početní súkromní ťažiari, no prírodné podmienky v doline Smolníckeho potoka neposkytovali dostatočné množstvo vody," priblížil Dlugoš.

Keďže povodie Smolníckeho potoka nestačilo pokryť potreby smolníckych baní a hút, v roku 1796 vyrazili vodnú štôlňu Terézia, ktorou zo susednej doliny priviedli vodu Bystrého potoka, Ždiaru a Hutnej doliny.